Zemiaky sú tradičnou základnou potravinou a ich pestovanie je jednoduché, pričom v lete či na jeseň prinášajú bohatú úrodu. Zemiaky rastúce v zemi zvyčajne nepotrebujú hnojenie. Počas rastu zemiakov budete musieť starostlivo dbať na zavlažovanie. Cieľom je dôkladne ich zaliať a potom nechať oblasť vyschnúť, kým ich znova zalejete.
Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina a rovnako ako paradajka patrí do čeľade Solanaceae. V našich krajinách je zemiak známy aj pod názvami erteple, zemchata alebo bandora. Vlastnosti a podrobnosti pestovania tejto zeleninovej rastliny sa môžu líšiť v závislosti od príslušnej odrody zemiakov. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Existujú múčnaté a voskové odrody a skoré a neskoré odrody. Zemiaky "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri.
Napriek svojmu kulinárskemu významu boli zemiaky v našich zemepisných šírkach dlho neznáme. Európske obyvateľstvo si ich začalo vychutnávať až v 16. storočí, keď boli dovezené po mori z Ameriky. Táto nová hľuza sa však spočiatku presadila len vďaka svojim pekným listom. V nemeckých krajinách sa Fridrichovi Veľkému podarilo presadiť túto exotickú zeleninu ako základnú potravinu, a to aj napriek neochote obyvateľstva. Zemiaky sa k nám dostali z Nemecka, konkrétne z Brandenburska. Odtiaľ pochádza aj výraz "zemiak", ktorý čeština prevzala z dolnolužickej srbčiny. Dodnes majú zemiaky svoje stále miesto v každej špajzi. Či už ide o pečené zemiaky, zemiaky v šupke, hranolky, zemiakové placky, zemiakovú kašu, polievku alebo klasické varené zemiaky - vďaka svojej všestrannosti majú v slovenskej kuchyni pevné miesto. Okrem toho sa táto hľuza používa aj ako krmivo pre zvieratá alebo ako základ na výrobu alkoholu.
Rastliny v čase kvitnutia vytvárajú plody zemiakov. Tie sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny - zemiaková hľuza - rastie v pôde. Aj hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu. Solanín slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou uvariť alebo upiecť.
Zemiaky sú základnou surovinou slovenskej kuchyne a niet nad tie, čo si dopestujete vo vlastnej záhrade. Zber zemiakov je tá naozaj zábavná časť - opatrné nadvihnutie rastlín, aby ste objavili veľkosť svojho podzemného pokladu, je vzrušenie, ktoré nikdy nezmizne, bez ohľadu na to, koľko rokov zemiaky pestujete. Môže však byť ťažké posúdiť, kedy ich zberať, pretože úroda nie je viditeľná. Predtým, ako vykopete prvú rastlinu, jemne odstráňte časť pôdy, aby ste skontrolovali veľkosť hľúz. Skoré a hlavné zemiaky dozrievajú v rôznych časoch počas leta.
Kedy zbierať zemiaky?
V závislosti od odrody dozrievajú zemiaky prakticky od júna až do októbra. Všetko závisí aj od toho, či ste skoro na jar vysádzali už predklíčené hľuzy alebo nie. A takisto aj od toho, kedy ste vysádzali ďalšie zemiaky. Skoré a hlavné zemiaky dozrievajú v rôznych časoch počas leta.
Na zber prvých skorých zemiakov po vysadení si počkáte približne 60 dní (v závislosti od odrody). Nedajte sa pomýliť vňaťou. Stále môže byť sviežo zelená (na rozdiel od neskorých - skladovacích - odrôd). Takzvané nové zemiaky sú šťavnaté, s výraznou chuťou, ktorá sa však ich príliš dlhým držaním v pôde znehodnocuje. Ideálne preto je, sledovať si odrodovú dĺžku trvania vegetácie.
Nové zemiaky obsahujú pomerne veľa vody a majú relatívne tenkú šupku, takže nie sú vhodné na dlhodobejšie uskladnenie. Má to však aj výhodu - pred prípravou v kuchyni ich netreba šúpať. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené.
Znakom dobre dozretých zemiakov je zvädnutá, poľahnutá až úplne uschnutá vňať. Ak je vňať ešte zelená a šupka hľúz zemiakov ešte jemná a nevyzretá, ľahko sa šúpe, vykopávajte iba toľko zemiakov, koľko spotrebujete najbližšie 2-3 dni, dlhším skladovaním totiž vädnú a môžu zahnívať. Keď zemiaková vňať úplne uschne, hľuzy už ďalej rásť nebudú, môžete ich vykopať. Po ukončení vegetácie, teda po úplnom uschnutí vňate, zemiaky ukončili rast.
Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu.
Zemiaky "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri. V závislosti od typu zemiakov dozrievajúcich v pôde sa môžu zbierať od júla do októbra. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť.
Zemiaky dozrievajú prakticky od začiatku leta až do jesene. Všetko závisí aj od toho, či ste skoro na jar vysádzali už predklíčené hľuzy alebo nie. A takisto aj od toho, kedy ste vysádzali ďalšie zemiaky. Tie skoré odrody potrebujú na dozretie len 80 dní od výsadby, neskoré, tiež známe ako jesenné zemiaky zasa 120 až 140 dní. Zemiaky, ktoré sa pestujú na zimné uskladnenie a oplatí sa ich teda vykopať nárazovo a umiestniť v pivnici, potrebujú na dozretie od výsadby až okolo 150 dní.
Zemiaky rastúce v zemi zvyčajne nepotrebujú hnojenie. Počas rastu zemiakov budete musieť starostlivo dbať na zavlažovanie. Cieľom je dôkladne ich zaliať a potom nechať oblasť vyschnúť, kým ich znova zalejete.
Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka.
Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov.
Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.
Nástroje na zber zemiakov
Najlepší spôsob zberu je pomocou motyky, ideálne priamo určenej na zemiaky alebo rýľovacích vidiel. S rýľom idete do veľkého rizika poškodenia hľúz už od prvého zastrčenia do pôdy. Rýľovacie vidly majú tú výhodu, že ich môžete do pôdy zasunúť pokojne 30 cm od rastliny a celú ju podobrať. Silná trojramenná motyka je skvelá na zber zemiakov. Motyky a vidly na zemiaky sú osvedčené nástroje na zber zemiakov.
Čo i len trochu pri zbere poškodené zemiaky si dávajte bokom a prednostne ich spracúvajte v kuchyni.
Skladovanie zemiakov
Po vykopaní zemiaky nechajte 3-5 dní v tieni a na dobre vetrateľnom mieste „vydýchať“, aby im spevnela šupka a oschli rany. Až potom ich uskladnite do pivnice. Pri rýchlom uskladnení do uzatvorenej pivnice hneď po vykopaní by sa zemiaky mohli zapariť a veľmi rýchlo zhniť.
Dôležité je počas zberu len nasucho očistiť od nalepenej zeminy a nechať ich niekoľko dní na dobre vetranom tienistom mieste, najlepšie pri teplote 10 až 15 °C obschnúť a takzvane vydýchať. Zároveň im ešte o niečo spevnie šupka.
Pre uskladnenie používajte len zdravé a nepoškodené zemiaky. Ak by medzi nimi bol čo i len jediný s narušenou šupkou, hrozí, že začne čoskoro hniť a hniloba sa prenesie aj na ostatné zemiaky. Predtým, než zemiaky uskladníte, je dobré ich umyť a zbaviť nabalenej hliny. Ani v tomto prípade sa neoplatí ponáhľať. Dajte si načas a nechajte hlinu odmočiť, než aby ste sa ju snažili zmyť silným prúdom vody, ktorý by mohol zemiaky porušiť.
Zemiaky skladujte v prepravkách alebo debničkách v chladnej a tmavej pivnici, kde neklesá teplota pod bod mrazu. Zemiaky potrebujú dýchať, preto ich skladujte v menších vrstvách. Dôležitá je aj optimálna vlhkosť. V suchej pivnici budú zemiaky rýchlo vysychať, ak by však bola pivnica extrémne vlhká, budú náchylnejšie na hnitie. Neodporúča sa mať zemiaky uskladnené v rovnakej pivnici s ovocím. Zemiaky totiž behom uskladnenia uvoľňujú do vzduchu ethylen a ten urýchľuje zretie ovocia, a to tak vydrží uskladnené kratšiu dobu.
Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Zatiaľ čo príliš nízka teplota dodáva hľuzám sladkú chuť, vysoké teploty a svetlo stimulujú klíčenie. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter.
Typy zemiakov a ich dozrievanie
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastné vlastnosti a využitie v kuchyni.
Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Delenie zemiakov podľa doby zrenia:
- Veľmi skoré: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa (60-100 dní)
- Skoré: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita (100-110 dní)
- Stredne skoré: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya (110-120 dní)
- Poloskoré až neskoré: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca (nad 120 dní)
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
BEZORBOVÉ PESTOVANIE ZEMIAKOV (Trebišov)
tags: #kedy #dozrievaju #zemiaky