Aktuálne začína dozrievať prvá kukurica, ktorá poteší sladkou chuťou. Sladké šúľky sa pomaly ocitajú v hrnci s vriacou vodou a vy už nedočkavo čakáte, kedy uplynie povinný čas ich prípravy. Niekedy sa však radosť premení na sklamanie, lebo zrno nechutí priam najsladšie. Ako teda správne určiť mliečnu (konzumnú) zrelosť?
Čo všetko potrebuje kukurica
Kukurica patrí k nenáročným zeleninovým druhom, ktoré zvládne dopestovať aj začiatočník. Je teplomilná a teda sa jej najviac darí v našich najteplejších oblastiach, no je možné ju pestovať i na teplejšom okraji zemiakarskej oblasti. Práve v chladnejšom prostredí je vhodné kukuricu v záhradke dopestovať z predpestovaných priesad, ktoré sú v ranných štádiách chránené pred studenými výkyvmi počasia pod ochranným krytom skleníka. Pri výsadbe, ale aj sejbe je medzi rastlinami dôležité dodržať spon pestovania, ktorý je v riadku 30 až 40 cm, a rovnako tak aj v medziradí. Samotné vlastnosti pôdy nie sú pre kukuricu až tak výrazne dôležité (i keď nie zanedbateľné), treba jej však zabezpečiť dostatok vlahy a samozrejme slnka. Výdatná zálievka má vplyv na kvalitu zŕn a veľkosť klasov. Dôležitý je pri kukurici čas zberu, ktorý je v čase mliečnej zrelosti, kedy je zrno ešte mäkké, sladké.
Kukurica s výrazne sladkou chuťou si na stanovište nerobí vysoké nároky. Čo si neodpustí je teplé slnečné miesto. Ak jej doprajete dostatok vlahy na uhasenie smädu vytvorí odrodovo typické klasy s fantastickou cukornatou chuťou.
Kukurica je teplomilná zelenina s vysokými nárokmi na vodu, hlavne v čase klíčenia a kvitnutia. Kukurica patrí medzi zeleninu prvej trate. Na jeseň je preto vhodné hriadku vyhnojiť dobre vyzretým maštaľným hnojom. Hĺbka sejby je 5 až 7 cm. Riadky by mali byť vzdialené 70 cm, rastliny v riadku 25 cm. Siať môžete aj do hniezd v spone 60 × 60 cm. Kukuricu cukrovú nesejte blízko iných variet (pukancová, kŕmna, okrasná). Hrozí riziko vzájomného opelenia, zrná stratia sladkosť.
Sladká kukurica preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Vylepšite ju pridaním dobre prehnitého hnoja alebo kompostu na jar alebo na jeseň. Nepoužívajte čerstvý hnoj, pretože môže obsahovať škodlivé baktérie a môže zvýšiť problémy s burinou. keď sú rastliny vysoké 30 cm, prihnojte, použite polovicu šálky 46-0-0 alebo jednu šálku 27-3-3 alebo 3-½ šálky 10-3-1 na každých 30 m riadku. Zapracujte do pôdy a potom polejte záhradu.
Zalievajte pravidelne, najmä ak si všimnete, že sa listy krútia a keď klasy začnú napučiavať. Asi 2,5 cm vody za týždeň by mal stačiť. A ideálne je zalievať hlboko raz týždenne, namiesto toho, aby ste denne polievali trochou vody. Oblasť udržujte bez buriny, pretože tá bude súťažiť o „jedlo“ a vodu.
Sladká kukurica preferuje teploty medzi 15 a 25 stupňami Celzia. V studenej pôde nevyklíči. V chladnom podnebí môžete pôdu zakryť čiernym plastom, aby sa na jar pred výsadbou rýchlo zohriala.
Kukurica je plodina, ktorá vyžaduje bohatú pôdu. Dusík je obzvlášť dôležitý pre robustný rast. Za jeden alebo dva centimetre kompostu, hnilého hnoja, alebo rybej emulzie zapracovanej do pôdy na jeseň pred výsadbou vám bude rastlina vďačná. Aplikujte dusíkaté hnojivo, keď je vysoká asi 20 cm a znova, keď začne produkovať strapce, podľa pokynov na štítku.
Kukurica je jednou zo známych Troch sestier - kukurica, fazuľa a tekvica - a pestuje sa už tisíce rokov. Predpokladá sa, že je pôvodom zo Severnej Ameriky a prvýkrát bola domestikovaná v strednom Mexiku.
Ako zistiť, kedy je kukurica pripravená na zber?
Klasy kukurice cukrovej sa zberajú vylomením od júla do septembra, no táto zelenina sa dá narýchlo vysiať ešte aj teraz. Správne dozreté klasy sú vtedy, keď zrná prechádzajú z mliečnej do voskovej zrelosti. Spoznáte to tak, že bez väčšej námahy ich stlačíte nechtom, pričom z nich vytečie biela mliečna šťava.
Aby ste pochopili, prečo je načasovanie tak kritické, musíte vedieť, čo sa deje vo vnútri kukuričného zrna. Existuje magický moment, ktorý sa nazýva mliečna zrelosť. V tomto štádiu sú zrná plné sladkej, mliečnej šťavy. Je to vrchol sladkosti a jemnosti, na ktorý všetci čakáme. Tento stav však netrvá večne. Len čo kukurica dosiahne mliečnu zrelosť, okamžite začne premieňať cukry na škrob. Je to prirodzený proces, ktorým si rastlina ukladá energiu do semena, aby mohlo budúci rok vyklíčiť. Pre nás to však znamená, že každým dňom, o ktorý zber premeškáme, sa sladkosť vytráca a nahrádza ju múčnatá, menej výrazná chuť. Rozdiel medzi dokonalou a prezretou kukuricou môžu byť len dva či tri dni.
Ako teda trafiť ten správny moment? Sledujte tieto znaky v správnom poradí, od menej spoľahlivých po ten absolútne rozhodujúci.
Indícia: Tmavé a suché „fúzy“
Kukuričné „fúzy“ (odborne blizny), ktoré trčia z vrchu šúľka, by mali byť tmavohnedé, takmer čierne a na dotyk suché a krehké. Kým sú ešte svetlé, žltkasté alebo vlhké, kukurica určite nie je zrelá.
Indícia: Pevný a oblý šúľok
Opatrne, bez odhaľovania, ohmatajte šúľok cez šúpolie. Mal by byť na dotyk pevný a plný, so zreteľne zaoblenými zrnami až po špičku. Ak je špička príliš špicatá alebo mäkká, zrná ešte nedorástli.
Rozhodujúci dôkaz: Test nechtom
Toto je ten najspoľahlivejší test, ktorý vám dá definitívnu odpoveď. Opatrne odtiahnite kúsok šúpolia v hornej alebo strednej časti klasu, aby ste odhalili pár radov zrniek. Pevne zatlačte necht palca do jedného zrniečka a sledujte, čo sa stane:
- VYSTREKNE MLIEČNOBIELA ŠŤAVA: Bingo! Gratulujeme, trafili ste dokonalú mliečnu zrelosť. Kukurica je na vrchole sladkosti. Okamžite zberajte.
- Vytečie číra, vodnatá tekutina: Príliš skoro. Zrná ešte nie sú plne vyvinuté. Opatrne vráťte šúpolie na miesto a počkajte ešte niekoľko dní.
- Objaví sa hustá, pastovitá, kašovitá hmota: Príliš neskoro. Cukry sa už premenili na škrob. Kukurica bude jedlá, ale tuhšia a menej sladká.
Vhodnosť na konzum vám prezradí samotné zrno, a to jednoduchým testom pomocou nechta. Keď sa do zrna zaborí a pokožka zrna kladie mierny odpor, kukurica je vhodná na varenie. Dosiahla mliečnu zrelosť, ktorá je zároveň konzumnou zrelosťou.
Zber kukurice sa uskutočňuje v štádiu mliečnej zrelosti, kedy je zrno ešte mäkké, sladké. Správne dozreté klasy sú vtedy, keď zrná prechádzajú z mliečnej do voskovej zrelosti. Spoznáte to tak, že bez väčšej námahy ich stlačíte nechtom, pričom z nich vytečie biela mliečna šťava.
Možnosti prípravy - dôležitý je čas
Pre niekoho je varenie kukurice hotová veda. Niekedy sa môže stať, že je príliš tvrdá, alebo až veľmi mäkká. Najchutnejšia je, keď ešte chrumká, no na požutie je príjemná, poddajná.
Čas je váš nepriateľ: Proces premeny cukru na škrob sa nezastaví ani po odtrhnutí klasu. V skutočnosti sa ešte urýchli. Pre najlepší chuťový zážitok by ste mali kukuricu uvariť alebo zamraziť v deň zberu.
Ak kukuricu nemôžete spracovať hneď, odložte ju do chladničky v šúpolí. Nešúpte ju! Šúpolie ju chráni pred vysychaním a chlad spomaľuje premenu cukrov. Takto vydrží deň, maximálne dva.
Uchopte šúľok pevne oboma rukami a prudkým, krútivým pohybom smerom nadol ho odlomte od stonky. Malo by to ísť pomerne ľahko.
Už síce nebude skvelá na varenie vcelku a jedenie priamo zo šúľka, ale stále ju môžete výborne využiť. Ostrým nožom odrežte zrná a použite ich do krémovej kukuričnej polievky, kukuričných placiek (lievancov) alebo ich pridajte do fazuľového prívarku či guláša.
To, akým spôsobom kukuricu uvaríte, je na vás a vašich chuťových pohárikoch. Jemnú chuť s prídavkom trávy zrno nadobudne, ak celý šúľok uvaríte v šúpolí, ktoré naň prisadá ako posledná vrstva. Samozrejme mali by ste odstrániť zvyšky kvetu, veľmi neodborne povedané „vlasy”. Žiadna chyba sa však neudeje, ak klások úplne očistíte a uvaríte. A čo na to odborníci z gastronómie? Niektorí radia použiť na jeden klások až dva litre vody, v ktorej by sa mal variť asi 7 minút.
Klasy kukurice cukrovej sa zberajú vylomením od júla do septembra. Už za 12 hodín po odtrhnutí stratí kukurica viac než polovicu obsahu cukru. Je možné, že vám zrazu dozreje viac klasov kukurice, než stihnete naraz spotrebovať. V takom prípade ich treba všetky pozberať. Ak ich necháte na rastline, semienka budú plné škrobu.
Kukurica na zrno a siláž: Odlišné kritériá zrelosti
Kukurica siata na zrno je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami a využíva sa na výrobu širokého spektra výrobkov. Okrem potravinárskeho využitia, sú to jadrové krmivá, ale i netradičné výrobky ako izoglukóza či bioetanol.
Kukurica pestovaná a zberaná na zrno vyžaduje dôslednú prípravu celého súboru zberových prác. Zber kukurice na zrno sa uskutočňuje v štádiu žltej (úplnej) fyziologickej zrelosti pri obsahu sušiny v zrne 75-80 %. Povrch zrna by mal byť lesklý a tvrdý, pričom samotné zrno by malo mať v spodnej časti stmavnutú vrstvu vyjadrujúcu ukončenie procesu ukladania živín.
Z hľadiska obmedzenia strát zrna pri zbere je dôležitý termín začiatku zberu. Tento termín by mal umožniť úplné dozretie zrna a zníženie jeho vlhkosti na hodnotu 18-20 %. Tento parameter je však v mnohých prípadoch problematické dodržať v spojení s rizikom zhoršenia poveternostných podmienok.
Základným ukazovateľom zrelosti kukuričného zrna je obsah sušiny. Tá úzko korešponduje s obsahom kukuričného škrobu v zrne. Z hospodárskych a nutričných dôvodov je nutné zberať iba také zrno kukurice, ktoré už obsahuje mikroskopicky zrelý škrob. Tento stav dosahuje kukuričný škrob pri zrelosti zrna na úrovni aspoň 60 - 62%. Vzhľadom na rozdiely v rýchlosti dozrievania jednotlivých kukuričných hybridov a s tým spojenou degradovateľnosťou kukuričného zrna, je odporúčaná spodná hranica sušiny zrna pre začiatok jeho zberu minimálne na úrovni 63%. Táto hodnota zohľadňuje aj technologické limity dané priechodnosťou rastlín kukurice na zrno cez ústrojenstvo kombajnu. Je preto snaha, hlavne pri priaznivom jesennom počasí ponechať rastliny na poli čo najdlhšie, aby sme zberali zrno pri čo najvyššej sušine. Horná hranica sušiny zrna je však prakticky limitovaná masovým nástupom patogénnych mikroorganizmov, hlavne plesní a kvasiniek. Na základe praktických a výskumných hodnotení je to pri hodnote sušiny kukuričného zrna 68%. Prekročenie tejto hranice je spravidla sprevádzané rýchlym zhoršením mikrobiálnej kvality dopestovaného zrna kukurice.
Kukurica je zaraďovaná medzi ľahko silážovateľné plodiny pre jej dostatočné množstvo vodorozpustných cukrov potrebných pre naštartovanie a celkový priebeh fermentácie. Kukuričná siláž je veľmi kvalitné krmivo, ktoré sa vo výžive prežúvavcov využíva ako plnohodnotný zdroj energie.
Zber kukurice na siláž: Dôležité zásady. Neodvratne sa blíži zber silážnej kukurice, a preto by sme radi pripomenuli niekoľko hlavných zásad pre jej úspešnú konzerváciu. Aby kvasný proces kukuričnej siláže prebehol úspešne, je nutné splniť niekoľko základných podmienok. Predovšetkým zozbierať rastlinnú hmotu v optimálnej vegetačnej fáze. Zozbieranú hmotu správne narezať a rozdrviť zrno. Zvoliť vhodné silážne aditívum a správne ho aplikovať. Rezanku je potrebné čo najdôkladnejšie utlačiť a vzduchotesne uzavrieť silážny priestor.
Optimálny termín silážovania: Za normálnych podmienok kukurica dozrieva do silážnej zrelosti za 35 až 45 dní po vytvorení prvých blizien (tzv. fáza R1). Sušina celej rastliny potom dosahuje približne 30 %. Silážovať by sme mali vo fáze, keď je mliečna línia medzi polovicou a dvoma tretinami zrna a sušina celej rastliny sa pohybuje v rozmedzí 32 až 35%. Poslednou dobou prevláda názor, že je výhodnejšie silážovať kukuricu o vyššej sušine, než tomu bolo doposiaľ, a to v rozmedzí sušiny celej rastliny 35 až 38 % s mliečnou líniou v troch štvrtinách zrna. Tento posun v pohľade na ideálnu silážnu zrelosť reflektuje predovšetkým pokrok v šľachtení a používaní nových technológií, ku ktorému došlo v posledných rokoch u moderných hybridov kukuríc.
U nových typov silážnych hybridov nedochádza počas dozrievania k tak rýchlemu poklesu stráviteľnosti vlákniny, odumieraniu spodných listových poschodí, rastliny vykazujú lepší zdravotný stav a odolnosť voči škodcom. Každopádne platí, že správne načasovanie zberu umožňuje výrazne zvýšiť podiel zrna, teda obsah škrobu v siláži, bez toho, aby tým došlo k významnému zníženiu stráviteľnosti vlákniny.
Akékoľvek stresované (sucho, mráz, krúpy) alebo choré (Fusaria) porasty je nutné čo najrýchlejšie zozbierať.
Najdôležitejším kritériom pre termín zberu kukurice na siláž je obsah sušiny rastliny a zrelosť zrna. Optimálny obsah sušiny na silážovanie je 34 %. V prípade veľmi skorého zberu dochádza ku strate veľkej časti kŕmnej hodnoty z dôvodu nedostatočného uloženiu škrobu v zrne. Okrem toho, že je nižšej energetickej hodnoty, má aj veľmi nízku úroveň pH. Nízka sušina v priebehu fermentácie spôsobuje zvýšený odtok silážnych štiav, čím dochádza ku ďalším stratám živín. Prekvasené siláže s nízkym obsahom sušiny obsahujú vysokú koncentráciu kyseliny octovej, čo môže byť dôvodom následnej acidózy dobytka. Naopak, v prípade veľmi neskorého zberu pri vysokej sušine dochádza ku problému s utlačením hmoty a vytlačením vzduchu, čo následne umožňuje rozvoj kvasiniek a plesní. V prípade vyššej sušiny rastliny dochádza k lignifikácii stebla, znižovaniu stráviteľnosti vlákniny a k tvrdnutiu zrna, ktoré následne ústrojenstvo rezačiek nedokáže dostatočne narušiť a takéto zrno tráviaci trakt zvieraťa nestrávi (potrebná energia je vylúčená z tela namiesto toho, aby bola zužitkovaná na produkciu).
Jedným z ďalších opatrení, ktorým môžeme ovplyvniť kvalitu siláže, je výška strniska a dĺžka rezanky. Vyššie strnisko (20-45 cm) znamená menšie znečistenie hmoty a vyšší podiel zrna. Pri optimálnom obsahu sušiny sa odporúča dĺžka rezanky 10-15 mm, pri systéme shredlage 26-31 mm.
Veľmi dôležité je sledovať aj narušenie zrna. V našich podmienkach sa zber zrnovej kukurice vykonáva pomocou upravených obilných kombajnov.
Agrotechnika a pozberová úprava
Agrotechnika po zbere kukurice na zrno spočíva predovšetkým v drvení kôrovia. Taktiež môžeme aplikovať organické hnojivá - kalov (saturačných, hnojovice, digestátu apod.). Pozberové zvyšky je najvýhodnejšie zapraviť kvalitnou hlbokou orbou cca 30 cm s urovnaním povrchu. Táto jednoduchá agrotechnická operácia je účinná proti škodcom (víjačka, hlodavce), burinám, aj proti hubovitým chorobám.
Pozornosť treba venovať aj pozberovej úprave zrna kukurice. Keďže zrno má pri zbere vysoký obsah vody a cukrov, čo vytvára podmienky pre mikrobiálnu fermentáciu, môže dôjsť k zahrievaniu a zhoršovaniu kvalitatívnych parametrov zrna. Preto čím skôr po zbere musíme zrno dosušiť na skladovaciu vlhkosť 14%, alebo použiť iné spôsoby konzervácie. Najbežnejšie sa používa teplovzdušné sušenie.
Pestovanie kukurice, od semena až po zber 🌽
Kukurica: História a odrody
Kukurica, Zea mays, odvodzuje svoj názov od pôvodného Arawak mahizi, čo doslovne znamená „to, čo udržuje život.“ Predpokladá sa, že moderná kukurica pochádza z Balsas teosinte (Zea mays parviglumis), divokej trávy. Jej kultúra sa v čase európskeho osídlenia Severnej Ameriky rozšírila až na sever a domorodí Američania ju naučili európskych kolonistov pestovať. Vďaka Krištofovi Kolumbovi sa dostala do Európy a postupne do všetkých oblastí sveta vhodných na jej pestovanie. Presný pôvod cukrovej kukurice je nejasný, ale vedci sú všeobecne presvedčení, že sladká odroda mohla byť objavená náhodou, keď sa v kukurici vyskytla recesívna mutácia génov a zmenila sa hladina cukru a škrobu v rastline. Úroda kukurice na niektorých miestach sveta dozrieva takmer každý mesiac v roku a pre mnohé krajiny je základnou potravinou.
Záhradkárom je k dispozícii množstvo druhov. Nové odrody uľahčili priniesť na stôl kvalitnú kukuricu. Nové druhy sú sladšie, chrumkavejšie a jemnejšie. Udržia si svoju sladkosť dlhšie bez toho, aby boli po zbere škrobovité, ale ich pestovanie môže byť náročnejšie. V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU, SE, SH2 a SYN.
- Štandard (SU): Štandardná cukrová kukurica alebo SU je známa svojou sladkou, krémovou textúrou. Pre najlepšiu chuť by sa mala skonzumovať do týždňa po zbere. Typ SU obsahuje viac cukru a menej škrobu ako poľná kukurica, ktorá sa primárne používa na zrno a zberá sa, keď sú zrná suché. Vysoké hladiny cukrov v SU a iných sladkých odrodách sú výsledkom prirodzenej genetickej mutácie, ktorá riadi premenu cukru na škrob v rastline, vďaka čomu je sladká vo fáze pred úplným dozretím zrna.
- Zvýšený cukor (SE): SE je vylepšená verzia SU s vyšším obsahom cukru ako štandardná sladká, ale s menej cukru ako super sladká (SH2). Gén typu SE spôsobuje zvýšené množstvo cukru v jadrách, čo tiež vedie k tomu, že jadrá sú krehkejšie. SE je obľúbený, pretože si po zbere zachováva svoju chuť a textúru oveľa dlhšie ako štandardné SU druhy.
- Super sladká (SH2): SH2 je - uhádli ste - super sladká. V porovnaní s odrodami typu SU má totiž štyri až 10-krát vyššiu cukornatosť. SH2 má veľmi nízky obsah škrobu, keď sú jadrá úplne vyzreté.
- Synergická (SYN): Tento fascinujúci druh cukrovej kukurice, skrátene SYN, je hybridom 25 percent SH2 a 75 percent SE, vďaka čomu vznikajú chrumkavé, no jemné zrná, ktoré si dobre uchovávajú svoju chuť pri skladovaní.
Kukurica siata na zrno je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami a využíva sa na výrobu širokého spektra výrobkov. Okrem potravinárskeho využitia, sú to jadrové krmivá, ale i netradičné výrobky ako izoglukóza či bioetanol.
Kukurica chutí skvelo na sladko i slano. Dá sa podusiť v pare a použiť ako zdravá príloha, grilovať, piecť nad ohňom či jednoducho zavariť.
Bežné problémy pri pestovaní kukurice
Kukurica je chuťou leta, no o úrodu môžete prísť kvôli škodcom, alebo chorobám. Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.
Mozaikový vírus kukurice
Vírus mozaiky kukurice je prenáša niekoľko druhov vošiek. Ochorenie môže postihnúť aj množstvo iných rastlín, vrátane ovsa, prosa a ciroku, z ktorých všetky môžu slúžiť aj ako hostiteľské rastliny pre vírus.
Symptómy: Rastliny zvyčajne vykazujú malé, sfarbené škvrny, po ktorých nasledujú žlté alebo svetlozelené pruhy pozdĺž žiliek mladých listov. Keď teplota stúpa, môžu zožltnúť celé listy. Keď sú však noci chladné, postihnuté rastliny vykazujú červenkasté škvrny alebo pruhy. Kukurica môže nadobudnúť strapatý, zakrpatený vzhľad a zvyčajne nepresiahne výšku 1 m. Vírus mozaiky v kukurici môže tiež spôsobiť hnilobu koreňov. Rastliny môžu byť neplodné. Ak sa klasy vyvinú, môžu byť nezvyčajne malé alebo im môžu chýbať jadrá.
Riešenie: Prevencia vírusu mozaiky kukurice je vašou najlepšou taktikou obrany. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte. Veľké plodiny, alebo silné zamorenie môžu vyžadovať použitie systémového insekticídu.
Peronospóra
Perenospóra je infekcia spôsobená hubou. Existuje niekoľko druhov peronospóry, ktoré postihujú kukuricu a iné trávy, ako je pšenica a ovos. Bez ohľadu na to, ktorý typ môže ovplyvniť vašu kukuricu, príznaky sú podobné, rovnako ako metódy prevencie a kontroly. Kukurica s peronospórou môže vykazovať niekoľko symptómov, vrátane niektorého z nasledujúcich:
- žlté, chlorotické pásiky na listoch,
- zakrpatený rast,
- sivasté výrastky na spodnej strane listov,
- zvinuté, alebo skrútené listy,
- kukuričné klasy môžu, ale nemusia rásť, ale sú často zakrpatené
Väčšina infekcií sa vyskytuje na jar alebo začiatkom leta, keď sú časté dažde. Postihnuté rastliny sú často mladé rastliny, vysoké len 15-25 cm, ktoré boli vystavené stojatej vode alebo nadmernému zalievaniu.
Prevencia a kontrola peronospóry kukuričnej: Častou príčinou infekcie peronospórou v kukurici, alebo aspoň spúšťačom premnoženia infekcie, je nadmerná vlhkosť. Ide o pôdne hubové ochorenie, ktoré môže v pôde zostať nečinné až desať rokov, kým dokonalé poveternostné podmienky neaktivujú jeho rast a šírenie. Tieto dokonalé podmienky sú vo všeobecnosti spôsobené záplavami alebo podmáčanými pôdami, ktoré trvajú najmenej 24-48 hodín. Aby sa predišlo infekcii, je dôležité pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy. Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné. Spóry húb, ktoré spôsobujú tieto infekcie, sú v pôde dlhodobo životaschopné, takže striedanie plodín, ktoré nie sú náchylné na infekciu, môže pomôcť. Užitočné je aj odstraňovanie zvyškov rastlín a ich zničenie, aby sa zabránilo šíreniu spór.
Ak zistíte peronospóru, ale zachytíte ju skoro, môžete odstrániť napadnuté rastliny a listy, aby ste zabránili šíreniu. Môžete tiež vyskúšať fungicídy. Ak infekcia pretrváva, prestaňte v tejto oblasti pestovať kukuricu a na sezónu, alebo dve tu zasaďte nenáchylné rastliny.
Postreky áno či nie? Ak sa rozhodnete použiť postreky, jedným z najdôležitejších faktorov pri použití kukuričných postrekov je načasovanie aplikácie. Aplikácia fungicídu pred objavením sa choroby je nevyhnutná, pretože ak počkáme, kým sa prejaví, už poškodila úrodu. Aplikácie kukuričného fungicídu poskytnú viac než len ochranu pred chorobami. Môžu tiež pomôcť kukurici: využívať vodu efektívnejšie, zachovať pôdnu vlhkosť, zlepšiť asimiláciu CO2 a využitie dusíka, predĺžiť dobu plnenia zrna. Pri porovnávaní fungicídnych produktov je dôležité vybrať výrobok s preukázanou reziduálnou aktivitou, aby sa preklenul čas medzi aplikáciou a potenciálnym nástupom ochorenia. Je dôležité vedieť, ako predchádzať peronospóre v kukurici a ako kontrolovať infekciu, ak ju objavíte vo svojej záhrade.
Sneť kukuričná
Keď sa na kukurici objaví abnormálny rast, pravdepodobne ide o sneť. Poľnohospodári ju nazývajú aj „diablova kukurica“, čo vám dáva predstavu o tom, aká ničivá je táto huba pre úrodu kukurice. Kukuričné klasy napadnuté kukuričnou sneťou sú vizuálne neatraktívne a nie je to niečo, čo by ste chceli podávať na letnej grilovačke...
Rôzne veľkými nádormi (hálkami) na nadzemných častiach kukurice sa prejavuje napadnutie rastlín sneťou kukuričnou. Väčšinou ide o druhotnú infekciu cez iné poranenia. Hálky postupne praskajú a uvoľňujú čierne práškovité výtrusy, preto je dôležité včas ich odstrániť a spáliť.
