Pleseň uhorková patrí medzi najčastejšie choroby uhoriek, ktoré dokážu zničiť úrodu v priebehu niekoľkých dní. Objavuje sa najmä v teplom a vlhkom počasí a napáda listy uhoriek. Tento problém trápi nejedného záhradkára, no našťastie existujú účinné spôsoby, ako mu predchádzať a bojovať proti nemu.
Uhorky pestujeme nielen na voľných záhonoch, ale veľmi často i v skleníkoch a fóliovníkoch. Keďže väčšinou je pre ich rozvoj optimálne skleníkové prostredie, tak aj my musíme byť pozornejší najmä v preventívnych, predovšetkým hygienických opatreniach práve v týchto krytých pestovateľských priestoroch, aby sme, ako sa hovorí, „nenahrávali škodcom do karát“.
Prvé príznaky a prevencia
Pleseň uhorková sa prejavuje najprv svetlozelenými až žltozelenými škvrnami ohraničenými žilkami na vrchnej strane plne vyvinutých, starších listov. Po daždi a za vlhkého počasia je väčšinou ráno možné pozorovať na spodnej strane listov tmavosivý až čierny povlak reprodukčných orgánov plesne. Počet škvŕn sa postupne zväčšuje, rozrastajú sa a splývajú až nakoniec zasychajú a nekrotické pletivo vypadáva. Silne napadnuté rastliny usychajú a hynú.
Objavuje sa začiatkom júna a napáda listy uhoriek. Reč je o plesni uhorkovej, ktorá je pre každého záhradkára nočnou morou. Jej výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. Na infikovaných listoch sa vytvárajú drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny. Postihnuté listy neskôr zhnednú a celá vňať usychá. Huba sa rýchlo šíri najmä v podmienkach s dennou teplotou vyššou ako 20 °C a nočnou okolo 15 °C.
Plesni uhorkovej (Pseudoperonospora cubensis) vieme predchádzať výberom dostatočne odolnej odrody, skorým výsevom, správnou výživou, používaním netkaných textílií na pôdu a zásadne zálievkou ku koreňom. Škody spôsobené touto chorobou môžete minimalizovať, ak použijete rôzne opory a budete pestovať uhorky ako popínavé rastliny. Použite napríklad rôzne siete, ktoré sú bežne dostupné v záhradkárstvach. Nezabudnite na pravidelné namotávanie rastlinky na oporu, pretože nemajú schopnosť samonavíjania, ako napríklad hrach.
Ak sú v druhej polovici mája výdatné zrážky, tak na začiatku júna môžeme urobiť preventívny postrek. Porasty poľných uhoriek ošetríme pri zistení prvých príznakov choroby, inak začíname uhorky preventívne ošetrovať v druhej polovici júla a potom v 7- až 10-dňových intervaloch podľa potreby. V rýchliarňach ošetrujeme uhorky od vytvorenia ich desiateho pravého listu.
Kedy a ako striekať
Prípravky aplikujte samostatne v poradí podľa označenia na vreckách (1,2,3,4) po zistení prvých príznakov plesne uhorkovej na uhorkách. Jednotlivé balenia prípravkov obsahujú množstvo prípravku na prípravu 3 litrov postrekovej kvapaliny. Intervaly medzi jednotlivými ošetreniami voľte podľa priebehu počasia.
Pri zarábaní postreku nie je potrebné zarábať celý objem naraz. Elegantnejšie riešenie je rozpočítať si postrek na menšie dávky - napr. 2 litre a používať menšie rozprašovače.
Chemické prípravky
Ak chceme použiť chemické prípravky, môžeme zvoliť kontaktné meďnaté prípravky s čakacou dobou 3 dni (pri šalátových uhorkách) a 7 dní povolené v ekologickom pestovaní, ako sú Champion 50 VG v koncentrácii 0,2 % alebo Kuprikol 50 v koncentrácii 0,4 %. Buď preventívne, alebo pri prvých príznakoch choroby môžeme použiť aj klasické systémové prípravky s 3-dňovou čakacou dobou, ako sú Previcur Energy v koncentrácii 0,25 % alebo Infinito SC v koncentrácii 0,12 - 0,16 %. Obe systémové prípravky sú neškodné pre včely.
Proti plesniam na uhorkách sa používajú fungicídne prípravky, napríklad Kuprikol 50. Jeho účinnou látkou je oxichlorid medi. Na 10 litrov vody je odporúčaná dávka 35-40g práškového prípravku. Postrek sa aplikuje preventívne od začiatku júna, najmä ak je počasie daždivé. Postrek je preventívny, takže sa opakuje každých 5 až 10 dní. Ochranná čakacia doba je 3 dni pri nakladačkách a 7 dní pri šalátových uhorkách.
Ak sa predsa len objaví pleseň vo forme žltých škvŕn, ohraničených žilkami, ktoré stále ďalej schnú, až z listov vypadávajú suché kusy, je treba pritvrdiť a použiť systémové prípravky, ako napríklad Previcur Energy alebo Infinito SC. Ich čakacia doba je tiež trojdňová.
Prírodné riešenia
Mnohí záhradkári sa pýtajú, čo na pleseň na uhorkách skutočne funguje. Odpoveď nie je jednoznačná, ale našťastie existuje niekoľko účinných prírodných postrekov, ktoré si môžete pripraviť aj doma.
1. Mliečny postrek
Jedno z najznámejších domácich riešení na pleseň na uhorkách je roztok mlieka a vody. Mlieko obsahuje látky, ktoré potláčajú rast plesní.
- Recept: Zmiešajte 1 diel plnotučného mlieka s 1 dielom vody (alebo 1:1). Pridajte pár kvapiek prírodného saponátu (pomáha roztok udržať na listoch).
- Aplikácia: Postrek aplikujte raz týždenne, najlepšie v suchom a teplom počasí.
2. Sóda bikarbóna s olejom
Spojenie sódy bikarbóny a rastlinného oleja pomáha meniť pH na listoch, čím sa stáva prostredie pre uhorkovú pleseň nepriaznivé. Avšak, niektoré zdroje uvádzajú, že tento recept je už prekonaný a nemusí byť účinný.
- Recept: 1 polievková lyžica sódy bikarbóny, 1 lyžica rastlinného oleja, 1 kvapka saponátu a 1 liter vody.
- Aplikácia: Postrek aplikujte každých 7-10 dní.
3. Cesnakový výluh
Cesnak má silné antifungálne účinky, ktoré pomáhajú bojovať proti plesniam.
- Recept: 10 strúčikov cesnaku rozdrvíme, zalejeme litrom vody a necháme 24 hodín odstáť. Scedíme a použijeme ako postrek.
Tieto prírodné riešenia na pleseň uhorkovú sú šetrné k prírode, účinné a lacné.
Ďalší škodcovia a choroby uhoriek
Okrem plesne uhorkovej, ktorá je najväčšou hrozbou, môžu uhorky ohrozovať aj iní škodcovia a choroby.
Múčnatka
Táto choroba sa vyskytuje v druhej polovici júla, rýchlené uhorky v skleníkoch však ohrozujú celý rok. Prezimujú vo forme podhubia či plodničiek na rastlinných zvyškoch a napádajú všetky nadzemné časti uhoriek, najčastejšie listy, kde vytvárajú najprv biele múčnaté škvrny, ktoré potom splývajú v biele povlaky. Šírenie choroby umožňujú málo odolné odrody a podporuje ju nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu, vyššie teploty nad 22 °C, rýchly rast spôsobený nadbytkom dusíku v pôde, nedostatok svetla pri pestovaní v tieni či v prehustených porastoch a zlá hygiena v sade.
V skleníkoch, pareniskách je dôležitá likvidácia rastlinných zvyškov a dezinfekcia priestorov i preparenie pôdy a striedanie s netekvicovitými plodinami.
Bakteriálna škvrnitosť listov
Je charakteristická hranatými škvrnami až dierami na listoch a na ich spodku sa vyskytujú kvapky bakteriálneho slizu, ktoré za sucha vytvárajú biely povlak. Choroba deformuje aj plody.
Roztoče
Je to drobný, 0,5 mm „pavúčik“ s červenými očami, na spodnej strane listov zanecháva čierne guľôčky trusu a jemné pavučinky, pod ktorými sú drobné vajíčka. Starší jedinci majú na chrbte dve tmavé škvrny. Na vrchnej strane listov sa tvoria medzi zelenými žilkami žltkasté škvrny, ktoré sa postupne zlievajú, listy žltnú a usychajú. Rastliny poškodzujú všetky fázy vývoja roztočov cicaním štiav a poruchy rastu sú zasa spôsobené ich toxickými slinami. Je to veľmi nebezpečný škodca s rýchlym vývojom, ktorý má za rok 6 - 8 i viac generácií, najmä v teplých skleníkoch, ale za dlhšieho suchého a teplého počasia napáda aj poľné rastliny.
Samice roztočov prezimujú v škárach skleníkovej konštrukcie, v opadanom lístí na povrchu pôdy alebo priamo na hostiteľských rastlinách. Vo vykurovanom skleníku však ich neprerušený vývoj prebieha po celý rok. Pre kalamitný vývoj roztočov sú rozhodujúce teploty nad 22 °C a vzdušná vlhkosť pod 70 %. Kladenie vajíčok prestáva pod teplotou 8 °C. Množenie podporuje nadbytok dusíka a nedostatok draslíka a vápnika v rastlinách, čo je dobré si uvedomiť pri prevencii týchto škodcov.
Nepriama je, keď sa v skleníkoch zvyšuje vlhkosť závlahou a rosením (pozor na podporu chorôb) a znižovaním teploty vetraním a vyrovnanou výživou bez prehnojovania dusíkom, výberom odolnejších odrôd, postrekom stimulátormi odolnosti a podporou užitočných predátorských organizmov. V skleníku je možné použiť komerčne dostupné dravé roztoče ako Phytoseiulus persimilis alebo Amblyseius californicus, prípadne parazitickú osičku Feltiella acarisuga. Pri dezinfekcii skleníkov je účinné vydymiť ich zapálením sírnych knôtov.
Molice
Je to drobný biely, asi 2 mm veľký lietavý hmyz, ktorého krídla sú pokryté voskovými šupinami. Zhromažďuje sa na spodnej strane listov a vo vrcholovej časti rastliny. Pri dotyku rastlín z nich prudko vyletujú roje molíc. Vajíčka kladie na spodnej strane listov do kruhových zoskupení. Tie sú spočiatku biele, potom hnedé a nakoniec čierne. Silne napadnuté listy sú znečistené medovicou, ktorá zakrátko sčernie hubami.
U nás molica prezimuje len v uzavretých priestoroch, lebo teplotu -3 °C jej vajíčka vydržia len 15 dní, teplotu -6 °C však už len 5 dní. Optimálna vlhkosť pre vývoj molíc je 75 - 80 %, ale ešte podstatnejší vplyv na ich vývoj má teplota. Pri teplote 20 °C trvá ich vývoj 32 dní, pri 30 °C len 26 dní.
Je to predovšetkým hygiena a dezinfekcia pestovateľského priestoru, kontrola čistoty sadby pri jej nákupe, prípadne karanténa, ak je to realizovateľné. Veľmi jednoduchým opatrením na zdecimovanie populácie molíc je časté obmývanie listov prúdom vody, ale len za podmienok, že potom listy dokážu rýchlo uschnúť, lebo inak by sme podporovali rozvoj chorôb. Vhodné a dosť účinné je využitie žltých lepových tabuliek na signalizáciu, ale aj na odchyt molíc, v južných krajinách používajú prekrytie porastu proti náletu molíc zasa husté izolačné siete.
Vošky
Je to jedna z najčastejších vošiek škodiacich na uhorkách, i keď všetky druhy pri ich premnožení cicaním dokážu nielen silne oslabiť, ale aj zničiť napadnuté rastliny, a okrem toho roznášajú aj významne škodiace vírusy. Tieto vošky sú tmavo sfarbené, rýchlo sa množia, sú veľké 1 - 4 mm, ich kolónie cicajú na spodnej strane listov a na vegetačných vrcholoch. Napadnuté listy sú zdeformované, skaderené, žltnú v dôsledku napadnutia i v dôsledku prenesených viróz.
Vošky majú podľa svojho druhu rôznych letných a zimných hostiteľov a ich vývoj je charakteristický aj striedaním rôznych foriem jedincov. To im umožňuje ich až explozívny vývoj, takže to vyzerá tak, že jeden deň sú rastliny bez vošiek a na druhý deň sú ich plné. Ich masový výskyt podporuje teplé a suché počasie, ale horúce leto naopak vošky redukuje.
Pri menšom výskyte na vonkajších záhonoch ich stačia zdecimovať ich prirodzení prírodní predátori, alebo ich môžeme spláchnuť silným prúdom vody (len ak majú listy uhoriek možnosť rýchlo obschnúť), pomáhajú aj domáce rastlinné prípravky, prípadne i postrek vodou s prídavkom zmáčadla alebo mydla, v skleníku môžeme na signalizáciu i odchyt použiť aj žlté lepové doštičky.
Ivan Hričovský: AKO SA ZBAVIŤ VOŠIEK NA JABLONI
