Oblievajú vás mdloby, potíte sa a skrúca vám brucho, ak nestihnete niečo hodiť do žalúdka? Ak vás z minúty na minútu pre hlad zachváti silná nevoľnosť, nie je to v poriadku ani zdravé. Žalúdok v skutočnosti nekričí len o nasýtenie. Môže ísť o život.
Čo sa deje s telom, keď máme hlad?
- ŽALÚDOK - ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny.
- KRV - po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi.
- MOZOG - informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny.
- TRÁVIACA SÚSTAVA na čele so ŽALÚDKOM začne produkovať hormón ghrelín.
- PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (pankreas) - zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín.
Po ľahkom šaláte na obed sa vám popoludní bude premýšľať jednoznačne lepšie, uvidíte!
Nondiabetická hypoglykémia: Keď telo reaguje na nízky cukor
Počuli ste už o nondiabetickej hypoglykémii? Necukrovkárov, ktorí takto dramaticky zvládajú glykemický šok, je málo. A často pre vážnejšie dôvody ako diabetici. „Nondiabetická hypoglykémia je stav, keď ľudské telo má typické prejavy nízkej koncentrácie cukru v krvi, no bez zistenej cukrovky. Medzi príznaky patrí chvenie rúk, studený pot, nadmerná chuť do jedla, blednutie tváre, búchanie srdca, netypické správanie, problémy sústrediť sa alebo napríklad aj dvojité videnie,“ objasňuje diabetológ Viliam Vaník z nemocnice vo Svidníku.
„V zmysle subjektívnych ťažkostí sa neodlišujú od symptómov hypoglykémie u diabetika. Rozdiel je v mechanizmoch, ako k nim dochádza. U diabetikov klesá hladina cukru v krvi pomerne často. Frekvencia a závažnosť závisia od typu liečby, či človek užíva tabletky, pichá si inzulín alebo používa iné lieky alebo ich kombinácie na zníženie hladiny cukru v krvi. Nondiabetická hypoglykémia sa vyskytuje zriedkavejšie,“ vysvetľuje odborník, že spúšťače záchvatu sú u zdravých ľudí iné. A väčšinou neveštia nič dobré.
Príčiny nondiabetickej hypoglykémie
Spravidla nastane, ak sa cez deň príliš naháňate, nestihli ste sa najesť alebo ste dobiehali na autobus a organizmus na náhly nedostatok cukru zareaguje agresívne. No nemal by. „Glukóza je hlavný zdroj energie pre telo a mozog. Pochádza z jedla a tekutín, ktoré prijmeme, alebo zo zásob v tele. Normálnu hladinu glukózy v krvi zaisťuje inzulín pochádzajúci z pankreasu. Znižuje ju, pretože umožňuje bunkám využívať ju,“ objasňuje diabetológ, že s týmto hormónom spolupracujú aj ďalšie - glukagón, kortizol či adrenalín. Ak „cukor“ zostúpi pod normálne hodnoty, necítite sa dobre.
„Nondiabetická hypoglykémia môže byť reaktívna alebo lačná. Reaktívna sa vyskytuje často u pacientov s prediabetickými stavmi pre nepomer medzi vylúčeným inzulínom a prijatým cukrom z potravy,“ objasňuje doktor, že často sa prihodí po operácii žalúdka alebo pri poruchách enzýmov, keď neviete správne odbúravať prijatú energiu v strave. Ak trpíte hladovou hypoglykémiou, orgány sa búria pre čosi vážne.
Lačná bolesť a vážne ochorenia
Užívate niektoré lieky ako kyselina acetylsalicylová či antibiotiká, konzumujete viac alkoholu, nadmerne cvičíte alebo ste tehotná, ani o tom ešte nemusíte vedieť. „Medzi závažné príčiny hypoglykémie však patria ochorenia pečene, srdca, obličiek, endokrinného systému či onkologické ochorenia. Ide o zriedkavé nádory produkujúce inzulín, inzulinómy,“ nechce lekár strašiť. V drvivej väčšine sú to nezhubné útvary. Ak vás však pravidelne zachvacuje divý hlad s búrlivými príznakmi, mal by vás vidieť lekár.
Diagnostika a liečba hypoglykémie
„Pri podozrení na príznaky hypoglykémie navštívte svojho praktického lekára a diabetológa, špecialistu v poruchách látkovej premeny. Podrobné zhodnotenie anamnézy a následné laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia ju potvrdia alebo vyvrátia. Po potvrdení nasleduje diferenciálna diagnostika problému s perspektívou ďalšej liečby,“ opisuje postup odborník.
Terapia závisí od vyvolávajúcej príčiny. Rázny pokles cukru totiž nie je ochorenie samo osebe, ale indikátor zdravotného stavu. „Ak je napríklad príčinou nádor, potrebujete operačnú a prípadne onkologickú liečbu. Ak sú to lieky, musíte ich vysadiť,“ vysvetľuje doktor Vaník.
Prvá pomoc pri poklese cukru
Odpadnutia ako v prípade ťažkého glykemického šoku a diabetickej kómy sa väčšinou nemusíte obávať. Preventívne a tiež ak sa vám záchvaty opakujú, rozhodne upravte stravu. „Pri náhlom poklese glykémie musíte užiť sacharidy s vysokým glykemickým indexom, napríklad cukor, ovocný džús a komplexné sacharidy s postupným uvoľňovaním cukru. Ťažkosti ustúpia do niekoľkých minút. Jedzte vyváženú stravu, pravidelne, päť- až šesťkrát denne menšie porcie namiesto troch hlavných jedál. Popri cukroch nezabúdajte na bielkoviny, tuky a vlákninu. Vyhnite sa vyššiemu množstvu veľmi sladených jedál a nápojov, obmedzte kofeín a alkohol,“ uzatvára diabetológ.
Hlad vs. Chuť: Rozlišovanie Potrieb Tela
Tiež poznáte ten pocit, keď idete na Vianočné sviatky k starým rodičom a po vyčerpávajúcej večeri, po ktorej sa cítite napchatý až na prasknutie, niekto prinesie na stôl dezert a zrazu ako by vám narástol druhý žalúdok? Tento „hlad“ však nie je ozajstný a ani oprávnený. Nedochádza k nemu, pretože telo potrebuje živiny pre fungovanie, je formovaný iba našou psychikou. Charakterizujeme ho tiež ako emocionálnu chuť k jedlu.
Hlad je ale fyziologický. Môžete ho pociťovať vďaka biologickým zmenám v tele, ktoré signalizujú, že je čas jesť, aby ste si udržali energiu na potrebné činnosti. Chuť do jedla je však len prostá túžba jesť. Pocit veľkého stresu, rozrušenie, nudy alebo vystavenie konkrétnemu jedlu, ktoré vyzerá či vonia lahodne, môže zvýšiť chuť do jedla aj napriek tomu, že nie ste skutočne hladný. Stres, depresia alebo roztržitosť môžu naopak tiež spôsobiť, že apetít stratíte. Jedlu sa potom vyhýbate, aj keď je vaše telo fyzicky vyhladované.
Ako rozlíšiť hlad od chuti?
Overiť si, či trpíte hladom, alebo chuťou do jedla, je hračka. Stačí na pár dní zvýšiť konzumáciu zdravého jedla, najlepšie toho, ktoré nemáte práve v láske. Ak budete jesť aj to, s najväčšou pravdepodobnosťou máte hlad. Pokiaľ ale toto jedlo nechcete, a naozaj by ste si dali tú škoricovú buchtu z pekárne, okolo ktorej ste práve prešli, hovorí k vám opäť nechcená, hoci dôverne známa chuť k jedlu.
Niektorí ľudia veria, že chute sú znamením, že vaše telo potrebuje určité živiny z jedla, na ktoré máte práve zálusk. Neexistuje ale mnoho výskumov, ktoré by túto hypotézu podporovali. Typy potravín, po ktorých ľudia najčastejšie túžia, sú zriedkakedy bohaté na živiny, ktorých by mohli mať nedostatok. Často naopak obsahujú vysoké percento cukru a soli.
Nutričné nedostatky však môžu hrať vo vašom jedálničku určitú rolu. U úzkej skupiny ľudí dochádza k stavu neukojiteľnej potreby konzumovať zvláštne „potraviny“, ako je napríklad ľad alebo omietka, alebo naporcovaná krava. Tento jav býva spájaný s nedostatkom minerálov, ako je železo alebo zinok, a vyskytuje sa v našej populácii len veľmi ojedinele. Chute na sladké dokážete zahnat aj lyofilizovaným alebo sušeným ovocím. Dodajú okrem chutí aj vitamíny!
Faktory ovplyvňujúce hlad a chute
Strava
Najväčší vplyv na apetít má samozrejme váš jedálniček. Potraviny, ktoré obsahujú dostatok bielkovín, tukov, vlákniny a komplexných sacharidov, majú tendenciu zasýtiť vás na omnoho dlhšiu dobu ako takzvané potraviny prázdne. Dôvodom je, že ich trávenie trvá dlhšie. Obsah v žalúdku je teda zadržiavaný dlhšie a dochádza k pomalšiemu uvoľňovaniu živín do krvného obehu. Vysoko spracované potraviny, najmä tie, ktoré obsahujú veľa jednoduchých cukrov, váš apetít len posilňujú, pretože vedú k rýchlym výkyvom hladiny cukru v krvi. Protiklad nájdeme v pomalom trvalom uvoľňovaní glukózy z komplexných sacharidov, obsiahnutých napríklad v ovsených vločkách, celozrnnom pečive či kvalitných granolách.
Nedostatočný príjem bielkovín: Ak vaše jedlo obsahuje málo bielkovín, pravdepodobne vás nezasýti na dostatočne dlhú dobu. Bielkoviny sú kľúčové pre reguláciu hormónov hladu, ako sú leptín a grelín, ktoré ovplyvňujú pocit sýtosti. Bielkoviny spomaľujú trávenie a zabezpečujú, že jedlo zostane v žalúdku dlhšie. Ak jete stravu s nedostatkom bielkovín, chuť na jedlo prichádza rýchlejšie.
Spracované sacharidy: Potraviny s vysokým glykemickým indexom, ako sú sladkosti, biele pečivo, sladené nápoje a spracované potraviny, spôsobujú rýchly nárast hladiny cukru v krvi, po ktorom nasleduje prudký pokles. Tento proces vedie k pocitu hladu a únavy, aj keď ste práve jedli. Kolísanie hladiny cukru v krvi môže tiež spôsobiť chuť na sladké a nezdravé potraviny.
Nízky príjem tukov: Tuky sú kľúčovou súčasťou vyváženej stravy, pretože spomaľujú trávenie a pomáhajú nám cítiť sa dlhšie sýti. Ak sa vyhýbate tukom alebo konzumujete potraviny s nízkym obsahom zdravých tukov, môže to viesť k väčším chutiam a pocitom hladu.
Deficit mikroživín: Nedostatok niektorých vitamínov a minerálov, ako sú horčík, zinok, vitamín D alebo železo, môže spôsobiť pocit hladu aj po jedle. Tieto mikroživiny zohrávajú dôležitú úlohu pri metabolizme, trávení a regulácii hladiny cukru v krvi. Pri ich nedostatku môže telo reagovať zvýšenou chuťou do jedla.
Nedostatok vlákniny: Vláknina je kľúčová pre správne trávenie a dlhotrvajúci pocit sýtosti. Jej nedostatok v strave môže viesť k rýchlejšiemu tráveniu potravy a kratšiemu trvaniu sýtosti. Vláknina totiž spomaľuje trávenie a pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi, čo znamená, že po jedle bohatom na vlákninu sa budete cítiť sýti dlhšiu dobu a hlad sa dostaví neskôr.
Životný štýl
Hlad a chuť k jedlu môžu ovplyvniť tiež napríklad cvičenie a aktivita počas dňa. Ak cvičíte často, pravdepodobne budete mať hlad častejšie, pretože vaše telo potrebuje pre svoje fungovanie viac kalórií a s nimi spojených živín.
Nízky pitný režim: Niekedy si telo zamieňa smäd za hlad. Ak nepijete dostatok vody, váš mozog môže signál smädu interpretovať ako nesýtosť, čo vedie k falošnému pocitu chuti do jedla, aj keď telo v skutočnosti potrebuje iba hydratáciu.
Málo spánku: Keď spíte málo, vaše telo produkuje viac ghrelínu - hormónu, ktorý zvyšuje pocit nesýtosti, a súčasne sa znižuje hladina leptínu - hormónu, ktorý vás udržuje sýte. Nedostatok spánku tak môže spôsobiť zvýšený apetít a túžbu po nezdravých jedlách.
Vysoká fyzická aktivita alebo šport: Pokiaľ sa pravidelne venujete intenzívnej fyzickej aktivite alebo športu, môže to mať vplyv na váš apetít. Pri zvýšenej námahe vaše telo spaľuje väčšie množstvo energie, čo vedie k vyššej potrebe kalórií. Po cvičení telo vysiela signály túžby po jedle, aby doplnilo spotrebované živiny a energiu. Tento typ hladu je často silnejší a vytrvalý, pretože telo sa snaží obnoviť zásoby glykogénu a proteínov, ktoré boli počas fyzickej aktivity využité.
Psychický stav
Nálada môže mať na chuť k jedlu obrovský vplyv. Napríklad už spomínaný stres, nuda, depresia alebo silné emócie môžu chuť k jedlu zmeniť na nepoznanie. Psychický stav je tiež neodmysliteľne spätý s hormónmi. Sú to častokrát skôr ony, ktoré zodpovedajú za tieto špecifické chute, obzvlášť v tehotenstve. To sú potom ženy schopné zjesť aj niekoľko kilogramov zaváraných uhoriek denne!
Stres a emočné prejedanie: Stres a úzkosť môžu viesť k vyplaveniu hormónu kortizol, ktorý zvyšuje chuť do jedla, najmä po nezdravých, vysoko kalorických potravinách, ako sú sladkosti alebo vyprážané jedlá. Emočné stravovanie je bežným problémom, keď ľudia siahajú po jedle, aby si uľavili od stresu alebo negatívnych emócií.
Medikácia a choroby
Chuť do jedla môžu ovplyvniť aj lieky. Potlačenie alebo zvýšenie chuti do jedla býva často vedľajším účinkom, existujú ale aj lieky, u ktorých je zvýšenie alebo zmiernenie apetítu primárnym a chceným efektom.
Lieky alebo choroby: Niektoré lieky a zdravotné problémy môžu mať vplyv na vašu chuť do jedla a spôsobiť neustály pocit nedostatočnej sýtosti. Napríklad niektoré lieky na predpis, ako sú antidepresíva, kortikosteroidy, lieky proti cukrovke (napr. inzulín), alebo lieky na vysoký krvný tlak, môžu spôsobiť zvýšenú túžbu po jedle.
Rovnako niektoré chronické choroby, ako je cukrovka, hypertyreóza (presnejšie zvýšená činnosť štítnej žľazy) alebo poruchy trávenia, môžu ovplyvniť to, ako telo vníma hlad. Napríklad u ľudí s cukrovkou môže časté močenie a dehydratácia viesť k falošnému pocitu túžby po jedle. U ľudí s hypertyreózou môže nadmerná produkcia hormónov štítnej žľazy zrýchliť metabolizmus a spôsobiť častý hlad.
Ako predchádzať hladu a udržať si sýtosť?
Ak máte rýchly metabolizmus, alebo vás často sužuje hlad, uistite sa, že jete dostatok potravín s vysokým obsahom vlákniny. Vlákninu a komplexné sacharidy totiž trávi vaše telo výrazne pomalšie ako rýchle cukry a rafinované potraviny. Účinky vlákniny podporte konzumáciou potravín s vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov. Skvelú kombináciu môže tvoriť napríklad ovsená kaša obohatená mandľovým proteínom, ktorú môžete dozdobiť jemne krémovými kešu orieškami. Namiesto bieleho cukru si ju oslaďte lyžičkou panely či agávového sirupu. Výkyvy glukózy si môžete postrážiť aj na cestách, kedy často nie je na jedlo ani pomyslenie! Pomôže vám k tomu náš štýlový Desiatonosič, s ktorým je cestovná desiata hračkou, a hlad vás teda nikde neprekvapí. Ak chcete len rýchlo doplniť energiu, napríklad na pláži alebo na horách, spoľahnite sa na naše proteínky. Dodajú vám energiu kdekoľvek a kedykoľvek!
Ako sa hovorí, hlad je najlepší kuchár, ale aj výživa má svoje pravidlá! Ak ich budeme dodržiavať a zaistíme nášmu telu dostatočný prísun všetkých nutrientov, bohato sa nám za to odmení. Kvalitne vyvážená strava nikdy nebola tak dostupná ako dnes.
Ako si s tým poradiť?
- Nedostatok bielkovín: Do svojho jedálnička zaraďte potraviny bohaté na bielkoviny, ako sú strukoviny, tofu, slnečnicové a tekvicové semienka, quinoa, ovsené vločky.
- Spracované sacharidy: Vyhýbajte sa potravinám s vysokým glykemickým indexom a namiesto nich si vyberajte potraviny bohaté na komplexné sacharidy, ako je celozrnný chlieb, quinoa, ovsené vločky, sladké zemiaky alebo zelenina.
- Nízky príjem tukov: Do svojho jedálnička zaraďte zdravé tuky, napríklad avokádo, orechy, semienka, olivový olej.
- Deficit mikroživín: Uistite sa, že vaša strava obsahuje dostatok mikroživín.
- Nízky pitný režim: Pite dostatok vody počas dňa - odporúča sa 6 až 8 pohárov vody denne.
- Málo spánku: Dbajte na kvalitný spánok a snažte sa spať aspoň 7-9 hodín denne.
- Nedostatok vlákniny: Zamerajte sa na potraviny bohaté na vlákninu. Medzi najlepšie zdroje vlákniny patria celozrnné produkty, strukoviny, ovocie a zelenina.
- Stres a emočné prejedanie: Vyskúšajte relaxačné techniky, ako je meditácia, jóga alebo pravidelný pohyb, ktorý pomáha znižovať hladinu kortizolu.
- Rýchle a bezmyšlienkové jedenie: Snažte sa jesť pomaly a vedome.
- Lieky alebo choroby: Ak máte podozrenie, že vaše neustále pocity hladu môžu byť dôsledkom užívania liekov alebo zdravotných problémov, je dôležité poradiť sa s lekárom.
8 najčastejších dôvodov, prečo ste stále hladní a ako ZASTAVIŤ hlad! Sugar MD
Pocit hladu môže u niekoho často vyvolávať nevoľnosť či dokonca nutkanie na vracanie. Poznáte ten pocit, keď sa ponáhľate ráno do práce bez raňajok a napokon ich pre pracovné povinnosti ani nestihnete zjesť? K jedlu sa nakoniec dostanete až v čase obeda a teoreticky by ste mali byť hladní. Vy ale cítite nevoľnosť. Práve o tomto paradoxnom fenoméne píše aj britský odborný portál Live Science.
