Zeler je aromatická, chutná a výživná zelenina, ktorá si zaslúži miesto v každej záhrade. Jeho pestovanie si vyžaduje určitú starostlivosť a trpezlivosť, no odmenou vám bude kvalitná úroda. Existujú tri hlavné druhy zeleru: buľvový, stopkový a listový, každý s vlastnými špecifikami pestovania a využitia.
Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík.
Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužinatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme.
Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch.
Kedy siať zeler a ako na predpestovanie
Najlepší čas na výsev semien zeleru je v interiéri v januári alebo februári. Predpestovanie zeleru je dlhodobý proces, ktorý trvá približne 8 až 10 týždňov. Na Slovensku je najlepší čas na výsev zeleru v interiéri v januári alebo februári. Zeler potrebuje na dozrievanie aspoň šesť mesiacov, ale semená a mladé rastliny nemajú rady nízke teploty, preto by sa mal zasiať v interiéri skoro na jar (február-marec), aby mal dobrý a silný štart.
S predpestovaním začíname už koncom februára až začiatkom marca, neskôr vysádzame už predpestované sadenice zo záhradníctva, vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie by nám buľvy dostatočne nevyrástli.
Semená zeleru sú veľmi malé, preto ich len jemne prikry pôdou. Semená zeleru sejeme do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré je potrebné umiestniť na svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 20°C. Pri nedostatku svetla sa rastliny vyťahujú. Neumiestňujeme nad radiátor. Priebežne zavlažujeme, aby substrát nebol mokrý. Nádobu na výsev naplníme substrátom. Osivo vysievame rovnomerne pomedzi prsty. Vysievame na povrchu, nezatláčame. Nakoniec zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne utlačíme. Zavlažíme rozprašovačom.
Ideálna teplota pre výsev zeleru v interiéri sa pohybuje medzi 18 a 21 stupňami Celzia. Po vyklíčení môžeme teplotu mierne znížiť. Nikdy neumiestňujeme výsevy nad radiátory ani tam, kde sa často otvárajú okná. Treba ich priebežne zavlažovať. Nie však silným prúdom vody, skôr jemnejším. Substrát nesmie byť počas klíčenia premáčaný.
Semená zeleru sú pomerne malé. Zaobchádzajte s nimi opatrne, aby ste ich neodfúkli alebo neodplavili. Pred sejbou zmiešajte semená s pieskom alebo jemnou substrátovou zmesou alebo použite dávkovač semien, vlhké špirálku alebo pinzetu, aby ste ich rovnomerne rozmiestnili. Po sejbe jemne zatlačte do povrchu, aby sa semená dobre dotýkali pôdy.
Klíčenie môže trvať pomerne dlho, viac ako tri týždne. Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C.
Presádzanie a otužovanie priesad
Rastliny rozsádzame jednotlivo, keď majú prvé pravé listy. Po zakorenení priesady prihnojíme. Rozsádzame ich vo vzdialenosti 6 × 6 cm od seba. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.
Po asi dvoch týždňoch, keď sa objavia prvé skutočné listy, by ste mali sadenice zeleru presadiť do jednotlivých kvetináčov. Po dobrom zakorenení môžeme priesady prihnojiť hnojivou zálievkou so slabšou koncentráciou. Dbáme na pravidelné vetranie a aj likvidáciu drobnej buriny. Prepikírované rastlinky musia mať dostatok svetla, inak sa vyťahujú. Kvalitnú a pevnú priesadu získame za asi 6 týždňov od výsevu.
Otužovanie: Keď majú sadenice niekoľko pravých listov a vonkajšia teplota sa stabilizuje na minimálne 10 °C, začni s otužovaním sadeníc. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia.
Výsadba do záhrady
Ideálny mesiac na presadenie sadeníc zeleru do záhrady je máj. V tomto čase už by mali byť teploty dostatočne vysoké a pôda dostatočne vyhriata, čo zaručí rýchly rast rastlín. Sadenice póru vysádzame von na jar, keď majú rastlinky cca tri listy, priemer ceruzky a výšku 10 - 25 cm. Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C.
Pri výsadbe do záhrady by ste mali dávať pozor na vzdialenosť medzi rastlinami, ktorá by mala byť približne 30 cm. Pór sadíme vo vzdialenosti 10 až 15 centimetrov od seba, v radoch vzdialených od seba cca 30 centimetrov. Pri výsadbe je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.
Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu.
Starostlivosť o zeler počas vegetácie
Zeler má rád slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Dôležité je, aby pôda bola bohatá na organické látky a dobre priepustná. Ideálna pôda pre pestovanie zeleru je humózna a mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Vyhovujú mu hlinité pôdy. Na hnojenie mu vyhovuje aj maštaľný hnoj. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.
Zeler vyžaduje pravidelné zavlažovanie, pretože má plytký koreňový systém, ktorý je citlivý na sucho. Počas obdobia rastu udržuj pôdu stále vlhkú, ale nie premočenú, aby si predišiel hnilobe koreňov. Pór má plytký koreňový systém, preto potrebuje pravidelnú zálievku. Medzi jednotlivými zálievkami necháme pôdu vyschnúť do hĺbky cca 3 - 4 cm. Zeler vyžaduje pravidelnú zálievku. Na našich predajniach ZÁHRADKÁR ® nájdete všetko potrebné pre vašu záhradu… Poradíme a poskytneme Vám cenné informácie. Príďte si vybrať z našej širokej ponuky osív. Tešíme sa na Vašu návštevu.
Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť v pôde a znižuje výpar vody, čo znižuje potrebu častého polievania.
Zeler je náročný na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje silný rast listov a stoniek. Použi organické hnojivá alebo kompost bohatý na dusík počas celej vegetačnej sezóny. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Zeler buľvový je nevyhnutné neustále okopávať, ale neprihŕňajte hlinu k rastline, aby sa netvorila veľa buľva.
Blanšírovanie stopiek: Ak pestuješ stopkový zeler, môžeš pred zberom blanšírovať stonky. Tento proces zjemní chuť a zlepší farbu stopiek. Stopky obal do papiera, slamy alebo ich postupne zakopávaj do pôdy, čím zabrániš ich priamemu kontaktu so slnkom.
Škodcovia a choroby
Zeler môže byť napadnutý voškami, slimákmi alebo cibuľovými muchami. Prevencia chorôb: Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny.
Najčastejšími ochoreniami zeleru sú septorióza a fómová škvrnitosť. Septorióza sa prejavuje škvrnami na listoch a ich postupným odumieraním, hrozí najmä vo vlhkom prostredí. Fómová škvrnitosť je choroba koreňov zeleru, ktorá sa najprv prejaví ako malé hnedé škvrnky. Potom sa v napadnutých miestach vytvoria trhliny a rozšíri sa to aj na buľvu. Vírusová mozaika vytvorí žlté a biele mapy na listoch, prejavuje sa aj ich deformáciou. Pochmurnatka mrkvová sfarbí listy do žltej až červenej a spomalí ich rast.
Okrem rozšírených chorôb ohrozujú zeler počas rastu aj škodce. Dostanú sa naň z iných druhov zeleniny alebo vtedy, keď je rastlina oslabená. Napadnúť môžu už sadenicu v nádobách. Vošky - jemný hmyz, ktorý okrem zeleru napadá aj množstvo ďalších druhov zeleniny, ovocia aj iných rastlín. Zvyčajne majú zelenú farbu, no sú aj ružové, hnedé a žlté vošky. Pokiaľ napadnú celú rastlinu, spôsobujú žltnutie listov, objavia sa škvrny a zakrpatené výhonky. Vylučujú lepkavé sliny, ktoré potom podporujú rast plesní. Ak sa vošky ešte nestihli premnožiť, stačí odstrániť len časti zeleru. Húsenice - ak spozorujete nepravidelné diery v listoch, môže to mať na svedomí tento škodca. Na listoch sa objavujú zhluky vajec, ktoré sú pokryté belavou škrupinou. Mladé larvy sú bledozelené až žlté, staršie sú obvykle tmavšie so svetlou čiarou na boku. Háďatko koreňové - prejavuje sa guľôčkami na koreňoch s priemerom do 3 centimetrov. Výskyt háďatiek znižuje vitalitu rastlín a žltnutie listov, ktoré potom vädnú.
Zber a skladovanie
Stopkový zeler: Stopkový zeler je pripravený na zber, keď sú stonky dostatočne veľké a pevné. Zeler stopkový sa pestuje pre listové stopky. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť.
Buľvový zeler: Buľvový zeler je pripravený na zber, keď buľva dosiahne priemer 10-15 cm. Buľvový zeler je pripravený na zber od septembra do novembra, keď buľvy dosiahnu plnú veľkosť. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm.
Listový zeler: Listový zeler môžeš zbierať priebežne, keď listy dosiahnu dostatočnú veľkosť. Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená.
Zeler môžete vyberať zo zeme po dorastení do potrebnej veľkosti postupne. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Zeler ide zo zeme ťažšie, než ostatné druhy koreňovej zeleniny, preto je dobré vziať si na pomoc rýľ a textilné rukavice. Opatrne ich podberte, rukou vytiahnite a očistite od hrubej špiny. Nikdy ich o seba neotĺkajte, ale pôdu jemne odstráňte tkaninou. Listy z nadzemnej časti odstráňte, nechajte na zeleri len listové srdiečko. Zvädnuté, zažltnuté alebo choré listy odstráňte úplne, aby sa nezničil celý plod. Ostatné si môžete nechať usušiť a neskôr používať v kuchyni na dochucovanie.
Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu.
Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke. Ako iné druhy koreňovej zeleniny, aj táto vyžaduje chladnú a tmavú miestnosť. Ideálna je špajza, pivnica alebo chodba. Teplota by sa mala pohybovať okolo -1 až 2 stupňov Celzia. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov.
