Slovenský mliekarenský sektor čelí rastúcemu tlaku zvýšených dovozov mliečnych výrobkov zo zahraničia. Produkty, ktoré sa na slovenský trh dostávajú za ceny deformujúce hospodársku súťaž, znižujú konkurencieschopnosť domácich spracovateľov aj prvovýrobcov a narúšajú stabilitu trhu. Aktuálny vývoj na trhu už podľa neho priamo vytvára tlak na pokles výkupných cien surového mlieka.
Zo štátov EÚ sa na Slovensko importovalo v roku 2014 spolu 259.704,7 ton (t) mlieka a mliečnych výrobkov. Dovozy mliečnych výrobkov, najmä UHT mlieka, masla a syrov, podľa mliekarov výrazne prekračujú obvyklé množstvá. V roku 2025 sa na Slovensko doviezli potraviny v hodnote približne tri miliardy eur.
Hlavní dovozcovia mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensko
V roku 2014 bolo Slovensko dovozom mlieka a mliečnych výrobkov závislé najmä od svojich susedov:
- Z Českej republiky (ČR) sa vlani doviezlo do SR 139.427,5 t, čo predstavuje 53,7 % z dovozu.
- Z Poľska sa v minulom roku doviezlo do SR spolu 41.388,7 t mlieka a mliečnych výrobkov, teda 15,9 % z dovozu.
- Nemecko malo na importe na Slovensko 12,1-% podiel, keď doviezlo 31.541,2 t mlieka a mliečnych výrobkov.
- Z Maďarska sa doviezlo spolu 29.232,1 t mliečnych výrobkov, teda 11,3 % dovozu.
- Z Rakúska sa do SR v roku 2014 importovalo 2639,8 t mlieka a mliečnych výrobkov (1 % dovozu).
- Z Francúzska bolo dovezené 2447 ton (0,9 %).
- Z Talianska bolo dovezené 1480,9 t (0,6 %).
- Z Holandska bolo dovezené 1078,6 t (0,4 %).
Podľa colných štatistík sa za január až november 2021 na Slovensko doviezlo mlieko v celkovej hodnote takmer 69 miliónov eur. Viac ako polovicu predstavoval dovoz z Českej republiky v hodnote 31,5 milióna eur. Pri mlieku je import aj z Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska.
Česká republika nás zásobuje aj cukrom. Vlani od januára do novembra sa k nám doviezol v hodnote 13,6 milióna eur. Z Poľska dovážame aj med. Od januára do novembra 2021 sa doviezol za 414 000 eur a z Ukrajiny ešte vo väčšom objeme - v hodnote 1,2 milióna eur.
Vývoj produkcie a cien mlieka na Slovensku
Slovenské dodávky mlieka dosiahli v minulom roku približne objem predchádzajúceho roka - necelých 813 miliónov kilogramov. Ale veľkí producenti mlieka, ako je napríklad Nemecko, Francúzsko a Holandsko, na konci roka zaznamenali medziročný nárast dodávok mlieka až o sedem až osem percent. V produkcii mlieka nezaostávali ani iné produkčné regióny, ako sú USA, Austrália a Nový Zéland.
Pád cien mlieka pokračuje a ich úroveň je už hlboko pod výrobnými nákladmi. V priemere sú v súčasnosti výrobné náklady na úrovni 52 - 53 eurocentov na kilogram mlieka. „Opäť sme sa pri výrobe mlieka dostali do červených čísel. Priemerné náklady máme zhruba o desať eurocentov na kilogram vyššie, ako je nákupná cena. Prepad cien mlieka nás zastihol v zimnom období, keď je mlieko jediným zdrojom príjmu a robí nám cash-flow.
Rok 2023 priniesol aj ďalší historický rekord, nielen teda v tom, že sa nadojilo najmenej mlieka, ale aj v tom, že jeho výkupná cena, teda cena za ktorú mliekarne vykupujú toto mlieko od chovateľov dojníc bola historicky v priemere najvyššia. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2023 predstavovala 44,56 €/100 kg.
Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Aktuálne sa sebestačnosť Slovenska v produkcii surového kravského mlieka pohybuje na úrovni asi 76 percent.
Problémy a výzvy pre slovenský mliekarenský sektor
„Slovenskí producenti mlieka a mliekari sú vystavení silnému tlaku dovozov, ktoré sa na náš trh dostávajú za ceny nezodpovedajúce reálnym výrobným nákladom. Na Slovensku dlhodobo chýba systematická ochrana domáceho trhu a stabilné investičné prostredie. Ak sa tieto problémy nezačnú riešiť koncepčne, bude pokračovať pokles sebestačnosti a útlm výroby.
Podľa mliekarov má neistota v sektore aj ďalší negatívny dôsledok, ktorým je klesajúci záujem mladých ľudí vstupovať do prvovýroby a spracovania. Na Slovensku je už len okolo 300 podnikov prvovýroby mlieka, ktoré dodávajú mlieko na trh. Ešte v roku 2016 ich bolo takmer 450.
„Veríme, že prebiehajúca mliečna kríza nebude mať taký dlhý priebeh a nevyberie si také veľké obete ako tá predchádzajúca. Voláme aj po celoplošných opatreniach na európskej úrovni. Napätú situáciu a nadprodukciu mlieka na európskej úrovni by mohol uvoľniť napríklad aj intervenčný nákup komodít, ale, samozrejme, nie za intervenčné ceny, ktoré boli stanovené asi pred 20 rokmi, keď boli výrobné náklady na diametrálne odlišnej úrovni. Toto opatrenie by si, samozrejme, vyžadovalo aktualizovanie intervenčných cien na úrovni EÚ.
Výsledky zahraničného obchodu za január - apríl 2025 jasne ukazujú, že dovoz mlieka a mliečnych výrobkov stúpol za toto obdobie skoro o 12 %. Mliekarenský priemysel bojuje so zvýšenými nákladmi vo svojom hospodárení vo vzťahu k reštrikčným opatreniam štátu, zvýšenou DPH a transakčnou daňou.
Naviac je nevyhnutné opakovane uviesť, že chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby a spracovania mlieka je pretrvávajúci investičný dlh.
V úvode článku bolo spomenuté, že zo štátov EÚ sa na Slovensko importovalo v roku 2014 spolu 259.704,7 ton (t) mlieka a mliečnych výrobkov. Podľa posledných dostupných údajov, dovozy mliečnych výrobkov na Slovensko naďalej predstavujú významnú časť trhu, čím ovplyvňujú domácu produkciu a konkurencieschopnosť.