Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších a najpestovanejších plodín na svete, vrátane Slovenska. Sú nenáročné na pestovanie a zároveň predstavujú dôležitú súčasť vyváženej stravy. Aby ste dosiahli čo najlepšiu úrodu, je kľúčové správne naplánovanie výsadby, výber kvalitného sadiva a dodržiavanie postupov starostlivosti. V tomto článku sa zameriame na kľúčovú otázku: koľko sadbových zemiakov potrebujete na jeden hektár pôdy a ako dosiahnuť čo najvyšší výnos.
Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť.
Základné informácie o kultúre
Zemiak je hľuzovitá rastlina z čeľade Solanaceae. Kultúra sa pestuje v mnohých krajinách. Zemiaky sú všestrannou zeleninou. Hľuzy sú jedným z najobľúbených potravinárskych výrobkov, používajú sa v ľudovom liečiteľstve a používajú sa na kozmetické účely. Pripravuje sa z nich veľa jedál. Zo zemiakov sa spracováva škrob, zemiaková múka, melasa. Z neho sa získava alkohol. Zemiaková šťava lieči zápal žalúdka a má priaznivý vplyv na tráviaci systém.
Zemiakový krík sa skladá z niekoľkých listnatých stoniek. Výška rastliny - od 30 do 160 cm, v závislosti od odrody. Priemerný počet stoniek je 6-11. Listy sú členité, zvrásnené. Farba stoniek a listov je zelená. Kvitnutie začína 25-35 dní po výsadbe. Trvá 5-8 dní. Kvety sú biele, fialové, zlaté, ružovkasté. Sú umiestnené na samých vrcholoch stoniek. Okvetné lístky rastú spolu. Existujú odrody s kvetmi a bez kvetov. Po vyblednutí zemiakov sa na nich objavia zelené bobule. Sú jedovaté.
Vitamín C prítomný v hľuzách zlepšuje imunitu, chráni telo pred negatívnymi vplyvmi prostredia. Počas kvitnutia sa na podzemnej časti rastliny vytvárajú hľuzy. Rastú nie na koreňoch, ale na stolonoch. Stolóny sú výhonky, ktoré sa vyvíjajú z púčikov na podzemnej časti stoniek. Na výbežkoch sa tvoria hľuzy. Samotné hľuzy sú silné a krátke stonky. Majú oči, v ktorých sa nachádzajú obličky. Z pukov môžu vyrastať nové stonky. Hľuzy sú pokryté korkovou elastickou pokožkou. Chráni zemiaky pred vysušením, hrčami, škodcami. Ďalej nasleduje vrstva buniek s najviac škrobu. Po začiatku buničiny. Hľuzy môžu mať kôru tehlovej, žltej, bielej, fialovej farby. Táto vlastnosť závisí od odrody.
Výber odrôd a varných typov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Časové údaje o vegetačných dobách:**
- Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
- Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
- Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní.
- Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov:**
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Kvalitná sadba je základ
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Vo februári a v marci je čas na nákup sadbových zemiakov. Výber odrôd a varných typov je bohatý, preto je dôležité zohľadniť, čo všetko by ste mali vedieť pri nákupe.
Pri nákupe zemiakového sadiva je limitujúca aj veľkosť záhrady, ktorú pri výbere odrodovej skladby jednoducho musíte zohľadniť. Ak máte k dispozícii veľkú plochu, môžete vysadiť predklíčené super skoré odrody na veľmi skorú úrodu. Odporúča sa pri dostatku priestoru vysádzať skoré odrody ako ‘Impala’, ‘Alouette’, ‘Ranomi’ a stredne skoré odrody ‘Picasso’, ‘Laura’, ‘Manitou’. Oplatí sa podľa neho aj stredne neskorá odroda ako ‘Agria’, ‘Babylon’ s možnosťou dlhodobého skladovania.
Kvalitné sadivo spoznáte veľmi ľahko, aj v prípade, že zemiakom vôbec nerozumiete. Majú totiž farebný štítok, ktorý obsahuje okrem iného názov odrody, varný typ, veľkosť hľúz, rastlinný pas, stupeň množenia a hlavne nápis ÚKSÚP Slovensko, čo znamená, že rastlinný materiál prešiel kontrolou ÚKSÚP. Naproti tomu sadivo, ktoré ponúkajú záhradkárske a internetové obchody v tejto oblasti je len také, ktoré prešlo prísnou rastlinolekárskou kontrolou zameranou hlavne na prítomnosť vírusov. Tie totiž veľmi negatívne ovplyvňujú množstvo úrody. Skúsený odborník radí zaobstarať si sadbové zemiaky len z overených zdrojov.
Príprava pôdy a sadenie
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m2) a draselnej soli (30 g na 1m2).
Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu. Cieľom je prekypriť a hlavne prevzdušniť pôdu cca do hĺbky 15 cm. Vďaka poctivému ryľovaniu sa zbavíte aj nežiaducej buriny, ktorá by mohla zemiakom prekážať.
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Tradičná výsadba sa vykonáva na jar, zvyčajne koncom apríla. V niektorých oblastiach sa skoré zemiaky môžu sadiť už v polovici marca, ale je potrebné dávať pozor na prízemné mrazy. Pre skoré odrody odporúčam predklíčiť a skôr vysadiť, keď už má pôda 6 až 7 ° C. Treba ich zakryť netkanou textíliou aspoň na dva týždne. Takto môžete zberať skoré zemiaky už začiatkom až v polovici júna.
Koľko sadbových zemiakov na hektár?
Presné množstvo sadbových zemiakov na hektár závisí od viacerých faktorov, vrátane veľkosti hľúz, odrody a spôsobu výsadby. Vo všeobecnosti sa však udáva, že na jeden hektár (10 000 m²) pôdy je potrebných približne 25 až 30 kg sadbových zemiakov, čo zodpovedá približne 4 až 5 tonám na hektár.
Výpočet pre priemernú výsadbu:**
- Priemerná hmotnosť sadbovej hľuzy: 80 gramov
- Počet hľúz na 1 hektár: 55 000 - 65 000 kusov
- Spotreba sadiva na 1 hektár: 4 400 - 5 200 kg (4,4 - 5,2 tony)
Tieto čísla sú orientačné a môžu sa líšiť. Priemerná spotreba sadbových zemiakov na hektár je približne štyri tony.
Hustota výsadby sadbových zemiakov závisí aj od veľkosti hľuzy. Ak je sadivový materiál veľký, viac ako 110 - 140 g, potom potrebuje trochu viac priestoru ako obvykle, napríklad 40 - 50 cm, malé osivo sa vysádza vo vzdialenosti 20 - 30 cm od seba. Úrodnosť pôdy ovplyvňuje aj hustotu výsadby. Existuje názor, že čím je pôda úrodnejšia, tým silnejšie sa dajú sadiť zemiaky. Nemali by ste to však preháňať. Kroviny stále potrebujú priestor na normálny rast.
Pri pestovaní zemiakov v priemyselnom meradle sa na výpočet miery používajú agronomické tabuľky. Zohľadňujú podrobne výsevné vzdialenosti rastlín v rade, veľkosť rozstupov riadkov, hmotnosť hľúz a v niektorých odrodách. Výsevok priamo závisí od veľkosti semena a hustoty pristávacej plochy. Rozstup riadkov je určený rozmermi poľnohospodárskych strojov a najčastejšie je 70 cm. Hodnota sa líši v závislosti od klimatických podmienok, úrodnosti pôdy, odrodových charakteristík.
Spotreba sadiva pri rôznej hustote výsadby (na 1 ár):
- Pri výsadbe každých 20 cm: cca 35 kg/ár (pre malé zemiaky s hmotnosťou 50 g)
- Pri výsadbe každých 35 cm: cca 35 kg/ár (pre zemiaky s hmotnosťou 80 g)
- Pri výsadbe každých 50 cm: cca 28 kg/ár (pre veľké zemiaky s hmotnosťou 100 g)
Optimálne množstvo zemiakov na výsadbu na 1 meter štvorcový je 25-30 kg. Ak je sadivový materiál malý a jeden kus váži asi 50 gramov, potom 25 kg obsahuje asi 500 hľúz. Zemiaky s touto hmotnosťou sa sadia každých 30 cm, minimálne množstvo zemiakov na sto štvorcových metrov pôdy je 20 kg.
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Okrem vyššie spomínaného hnojenia je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Ošetrovanie zemiakov v priebehu vegetácie spočíva v opakovanom navršovaní hrobkov, čím súčasne ničíme buriny. Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch (podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili.
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber úrody
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne).
Zber zemiakov. Harvest potatoes. Ručný zber do vriec.
Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
Pestovateľské plochy zemiakov na Slovensku klesajú od roku 1989, keď zberová plocha predstavovala 55-tisíc hektárov. V minulom roku sa zastavila na úrovni 27-tis. ha. Hektárové úrody sa však v uvedenom období zvýšili o takmer dvetisíc ton na hektár.
Na Slovensku sa v minulom roku vyprodukovalo 418,8 tis. ton zemiakov a jeho pestovatelia dosiahli hektárové úrody v priemere 15,5 t/ha. Na porovnanie, v Českej republike presiahli úrody 21,3 t/ha. Rozdiel v efektivite sa premieta aj do cien výrobcov.