Slintačka a krívačka, známa aj ako aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat, ktoré predstavuje vážny problém pre agrosektor a má významné ekonomické dopady. Toto ochorenie postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Je mimoriadne stabilný a veľmi účinne sa šíri.
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách. Najväčšia moderná epidémia postihla Spojené kráľovstvo v roku 2001, kde muselo byť preventívne utratených vyše 6 miliónov kusov hospodárskych zvierat, čo spôsobilo obrovské ekonomické straty. Tieto historické skúsenosti podčiarkujú, aké závažné a nákladné môže byť šírenie tohto vírusu.
V posledných rokoch sa vírus opäť pripomenul. Dňa 10. januára 2025 Nemecko oficiálne oznámilo výskyt slintačky a krívačky (SLAK) u vodného byvola z farmy v spolkovej krajine Brandenbursko neďaleko Berlína. Išlo o malý chov (spolu 14 kusov zvierat) vo voľnom výbehu, pričom ide o prvý prípad SLAK v Nemecku od roku 1988. Dňa 7. marca bol potvrdený výskyt slintačky a krívačky na farme v Maďarsku, 2,5 km od hraníc so Slovenskom. Kmeň vírusu je však iný, ako bol ten v Nemecku. Prvý prípad slintačky a krívačky na Slovensku potvrdili testy 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska. Prebieha epizootologické šetrenie, pričom akékoľvek závery sú nateraz predčasné.
Prejavy a priebeh ochorenia
Inkubačná doba vírusu slintačky a krívačky sa pohybuje od 2 do 7 dní, výnimočne až 11 dní. U hovädzieho dobytka býva spravidla kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú nadmerné slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie. Zvieratá v dôsledku bolesti strácajú chuť do jedla, hmotnosť a bývajú utiahnuté.
Chorobnosť dosahuje až 100 %. Úmrtnosť dospelých jedincov v dobrej kondícii nákaza nie je smrteľná, horšie sú na tom mláďatá. Úmrtnosť dospelých môže byť až 5 % - 10 %. Úmrtnosť nakazených mláďat je vysoká, môže presahovať 50 %, často v dôsledku zápalov srdcového svalu (myokarditídy) alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky. Nákazu prežije väčšina dospelých zvierat, v závislosti od kondície ich imunitného systému, avšak následky ochorenia a vychudnutia na dojivosti pretrvávajú aj rok. V prípade tohto vysoko infekčného vírusu však ide najmä o nebezpečenstvo nákazy ďalších vnímavých zvierat.
Prenos vírusu
Vírus SLAK sa prenáša mnohými spôsobmi, čo z neho robí mimoriadne nebezpečnú nákazu. Medzi hlavné spôsoby prenosu patria:
- Priamy kontakt medzi infikovanými zvieratami.
- Kontaminované krmivo, voda, podstielka a seno.
- Kontaminované nástroje, oblečenie a najmä obuv personálu.
- Kontaminované automobily a ich súčasti.
- Vírus sa šíri aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.
Dostupné výskumy z priebehu epidémie SLAK vo Veľkej Británii poukazujú na to, že najčastejšie sa vírus prenášal na kolesách dopravných prostriedkov. Preto tejto téme venujeme zvýšenú pozornosť aj na Slovensku. Vírus je mimoriadne odolný a prežitiaschopný. Mimo organizmu môže prežívať relatívne dlho, najmä v chladnom a vlhkom prostredí. V hnoji, sene, vode či na kontaminovaných povrchoch môže pretrvať niekoľko dní až týždňov - v závislosti od podmienok. Vírus je schopný prežívať napríklad na sene či slame až 20 týždňov, až 14 dní na vyschnutých výkaloch, 39 dní v moči, až 6 mesiacov v blate, 3 dni na pôde v lete a 28 dní na pôde na jeseň. Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, mrazenie prežije. Počas zimy alebo chladnejších období dokonca prežíva dlhší čas ako v teple.
Aj divo žijúce párnokopytníky - jelene, srnky či muflóny - bývajú prenášačmi vírusu, hoci im nespôsobuje vážnejšie zdravotné problémy. Aby vírus neroznášali, je podstatné ich v lesoch nevyrušovať.
Opatrenia na zabránenie šírenia nákazy
Pri každej nákaze zohráva disciplína najdôležitejšiu rolu. Jediným spôsobom boja proti nákaze je prísna karanténa, izolačné opatrenia a, bohužiaľ, aj utrácanie celých chovov. Aby sa zabránilo šíreniu vírusu, sú nevyhnutné prísne dekontaminačné opatrenia a dôkladná dezinfekcia fariem, vozidiel, ľudí, oblečenia a náradia. Zároveň je potrebné v rámci tohto obdobia minimalizovať pohyb osôb a dopravných prostriedkov v ohrozených oblastiach a prechod do iných lokalít.
V ohniskách nákazy je úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb, pričom všetky osoby, nástroje a automobily musia prejsť pred výjazdom prísne dezinfikované a prejsť aj dezinfekčnou bránou alebo brodom. Preventívny zákaz vstupu pre nepovolané osoby platí na všetky chovy vnímavých zvierat v rámci SR, zatvorené musia byť aj ZOO, cirkusy a nesmú sa organizovať hromadné akcie zvierat.
Dezinfekčný brod by mal mať dĺžku minimálne 5 m a hĺbku cca 20 cm. Ak nie je možný brod, pripúšťajú sa aj dezinfekčné pásy, dezinfekčné vane, prípadne dočasné brody. Roztok je potrebné udržiavať v predpísanej koncentrácii za každého počasia. Chovateľ je zodpovedný za dezinfekciu v chove a predkladá aj potvrdenie o dezinfekcii. Používajú sa účinné dezinfekčné prípravky ako hydroxid sodný (NaOH), uhličitan sodný (Na2CO3), kyselina citrónová, kyselina octová, chlórnan sodný (napr. SAVO), peroxid vápenatý, chlórnan vápenatý a iné.
Vaše priesady hynú? TOTO je najlepšia dezinfekcia pôdy BEZ chémie!
Riziko prenosu na človeka a bezpečnosť potravín
Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. V absolútnej väčšine nákaza prejde bez povšimnutia, výnimočne vriedkami na jazyku a aftami na sliznici úst. Liečba spočíva len v tlmení príznakov, ktoré sú však minimálne, preto nie je potrebná.
Čo sa týka konzumácie mäsa a mlieka z nakazených zvierat, je dôležité zdôrazniť, že tepelná úprava mäsa a mlieka ničí vírus a zabezpečuje bezpečnosť potravín. Konzumenti sa preto nemusia obávať konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré prešli procesom pasterizácie. Pasterizácia je proces, pri ktorom sa mlieko krátkodobo zohrieva na vysokú teplotu (minimálne 72°C počas 15 sekúnd), čo spoľahlivo zneškodní všetky prípadné mikroorganizmy vrátane vírusu SLAK.
Slovenské mlieko a mliečne výrobky, dostupné v slovenských obchodoch, sú naďalej 100 % bezpečné a zdravotne nezávadné. Pochádzajú výhradne zo zdravých chovov a prechádzajú dôkladnými kontrolami a pasterizáciou, ktorá garantuje ich kvalitu. Mäso, mlieko a mliečne výrobky je vhodné nakupovať od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín.
| Dezinfekčný prostriedok | Účinná látka a koncentrácia | Poznámka |
|---|---|---|
| Lúh | Hydroxid sodný - NaOH (2%) | Žieravina, používať ochranný odev a okuliare. Do vody pridávať lúh, nie naopak. |
| Sóda na pranie | Uhličitan sodný (4%) | |
| Kyselina citrónová | (0,2%) | |
| Kyselina octová | (2%) | |
| SAVO | Chlórnan sodný (3%) | |
| Virkon S, Dexon Super | Peroxymonosíran draselný/chlorid sodný (1 %) | V mrazoch s prídavkom etylénglykolu, propylénglykolu, etylalkoholu. |
| Oxid chloričitý | ||
| Hasené vápno s lúhom/chloramínom | 10% Hydroxid vápenatý Ca(OH)2 s prímesou 2% hydroxidu sódneho alebo Chloramínu v pomere 1:2 | V mrazoch s prídavkom soli. |
| Chlórové vápno | 5% Chlórnan vápenatý Ca(ClO)2 |
Je potrebné vyhýbať sa konzumácii nepasterizovaného mlieka, mliečnych výrobkov z nepasterizovaného mlieka alebo tepelne nedostatočne spracovaného mäsa z infikovaných zvierat. Surové mlieko od kravy, ovce či kozy v akútnej fáze nákazy býva zrazené a chuťovo nevhodné na konzumáciu. V každom prípade sa odporúča konzumovať len výrobky, ktoré prešli pasterizáciou, resp. tepelnou úpravou (varom).
Ochorenie slintačka a krívačka (SLAK) je zaradené medzi epizootické nákazy, pričom pre ľudí nepredstavuje vážne nebezpečenstvo, pokiaľ sú dodržiavané základné hygienické a bezpečnostné opatrenia týkajúce sa spracovania potravín. Prevencia a dodržiavanie nariadení sú kľúčové pre zastavenie šírenia tohto vírusu.
tags: #krivacka #oviec #a #konzumacia #masa