Zdanlivo nekonečné slnečnicové polia, ktoré pripomínajú rozžiarené žlté more, patria medzi najtypickejšie symboly letných dní. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, či je pravdou, že tieto pôvabné kvety celý deň sledujú putovanie slnečného kotúča po oblohe? Všetko však nie je také jednoduché, ako sa môže zdať. Príroda totiž slnečniciam nadelila poriadnu dávku originality a prekvapení!
Slnečnicové polia ako veľkolepé tanečné predstavenie
Slnečnice, najmä tie mladé, pripomínajú svojím pohybom tanečníkov na obrovskom parkete. Od svitania, keď sa prvé lúče objavia na východe, majú svoje žlté hlavičky obrátené práve tam. Ako slnko postupuje po oblohe, aj ony ladne a systematicky otáčajú svoje nerozvinuté puky, aby si užili maximum dostupného svetla. Pri západe slnka končia svoju dennú choreografiu pohľadom na západ.
Keď však nastane noc, slnečnice spravia čosi skutočne nečakané. Akoby nasadili nočný moonwalk - elegantne sa vrátia späť na východnú stranu, kde sa opäť pripravia na nové ráno. Táto pravidelná nočná „cúvacia jazda“ prebieha úplne nezávisle od viditeľnosti slnečných lúčov a riadia ju vnútorné biologické hodiny rastlín.
Záhadný zvrat, ktorý prekvapí každého
Hneď, ako rastlina dozrie do fázy, keď puk definitívne rozkvitne do svojho plného krásneho kvetenstva, akoby si povedala dosť! Vtedy sa už slnečnica viac neotáča. Svoju tvár trvalo uprie smerom na východ a zostane tak stáť nehybne, až kým nevyschne. Môžeme si to predstaviť ako teenagera, ktorý dospel a rozhodol sa ignorovať rady rodičov. Slnečnica akoby povedala: „Slnečné lúče, ďakujem, no teraz už viem, čo potrebujem, a nepotrebujem sa za vami naháňať celý deň.“
Prečo práve východ?
Toto rozhodnutie slnečníc má ale hlboký význam. Nie je to žiadna náhoda, ale presne premyslený krok prírody. Ranné slnečné lúče totiž efektívne vysušujú kvapky rosy, ktoré sa cez noc usadia na kvetoch a listoch rastlín. A práve táto ranná hygiena má významnú úlohu pri prevencii vzniku chorôb a plesní. Menej vlhkosti znamená menšie riziko infekcie hubami alebo baktériami. Slnečnice tak chránia nielen svoj vzhľad, ale predovšetkým svoje zdravie.
Šikovnosť prírody: ako slnečnice využívajú tienistú stránku života
Slnečnice otočené na východ majú ešte jednu veľkú výhodu: vyhnú sa intenzívnym poludňajším lúčom, ktoré môžu byť pre jemný peľ škodlivé. Peľ slnečnice, ktorý zostáva v tieni kvetu, je schopný prežiť dlhšie a efektívnejšie splniť svoju úlohu pri rozmnožovaní. Je to, ako keby slnečnice vedeli, že pod „slnečníkom“ vydržia ich malé peľové zrniečka oveľa dlhšie živé a aktívne.
Päť kľúčových faktov o slnečnicovej gymnastike:
- Režisér svetlo: intenzita, farba a smer lúčov určujú smer pohybu.
- Biologické hodiny: pohyb slnečníc riadia vnútorné hodiny, ktoré fungujú nezávisle od priameho slnečného svetla.
- Pohyb aj pod mrakmi: slnečnice sa otáčajú dokonca aj v zamračených dňoch, keď slnko vôbec nevidno.
- Mladá energia: pohybujú sa výhradne mladé puky a listy; zrelé kvety sú už statické.
- Nočný moonwalk: pohyb späť na východ riadia vnútorné rytmy rastliny, nie vizuálne podnety.
Ako dokážu slnečnice pohybovať „hlavou“ bez svalov?
To je otázka, ktorá fascinuje vedcov už celé desaťročia. Rastliny nemajú svaly ani nervy, ale napriek tomu dokážu robiť pohyby, ktoré pripomínajú aktívnu fyzickú činnosť. Tajomstvo spočíva v ich unikátnom hydraulickom systéme rastu buniek. Keď bunky na jednej strane stonky rastú a predlžujú sa rýchlejšie ako na druhej, stonka sa prirodzene nakloní smerom k tej pomalšie rastúcej strane.
Niektoré časti rastliny fungujú doslova ako kĺby alebo hydraulické systémy. Rastlina pumpuje vodu do buniek na jednej strane a z druhej ju zas odčerpáva, čo umožňuje precízne ohýbanie. Je to akási rastlinná verzia mechanizmu hydraulických rúk stavebných strojov, len v organickej forme.
Zaujímavosti, ktoré vás prekvapia!
Vedeli ste, že slnečnica patrí medzi rastliny s najrýchlejšími pohybmi vôbec? V priebehu jedného dňa dokáže otočiť svoju hlavu až o neuveriteľných 180 stupňov. Tieto pôvabné kvety dokonca vedia otočiť svoju hlavu rýchlejšie, než niektorí ľudia dokážu otočiť hlavu za príťažlivými osobami na ulici.
A ešte jedna fascinujúca informácia na záver: vedecký názov tohto pohybu je heliotropizmus a slnečnice ho ovládajú už milióny rokov. Slnečnica ročná (ľudovo: mesiac; lat. Helianthus annuus) je jednoročná rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky patriaca do čeľade astrovité (Asteraceae) s veľkým súkvetím. Stonka môže dorásť až do výšky 3 metrov, súkvetie (úbor) môže dosiahnuť priemer 30 cm s veľkými semienkami.
Korene slnečnice sú mohutné, bohato rozkonárené. Hlavný kolový koreň preniká do hĺbky 1,5 m a viac, čo umožňuje rastline prijímať vodu a živiny z hlbších vrstiev pôdy a dobre odolávať suchu. Postranné korene rastú spočiatku paralelne s povrchom pôdy, neskôr sa asi vo vzdialenosti 100 - 400 mm od hlavného koreňa geotropicky ohýbajú smerom dolu. Prevažná časť koreňov sa rozprestiera v hĺbke 0,2 - 0,3 m pod povrchom pôdy.
Stonka je vzpriamená, pokrytá chĺpkami (trichómami), vyplnená bielou hubovitou dreňou. Listy sú elipsovité alebo srdcovité s pílkovitým okrajom a sú drsné. Ich počet sa pohybuje podľa dĺžky vegetačného obdobia od 12 až do 40 na jednej rastline (najčastejšie 20 - 30).
Súkvetím slnečnice je úbor s priemerom 100 - 400 mm. Sú v ňom 2 typy kvietkov: po obvode sa nachádzajú žltosfarbené jazykové kvety, ktoré sú lákadlom pre opeľovačov.
Slnečnica ako zdroj obživy a surovín
Slnečnica je z hľadiska svetovej produkcie olejnín po sóji, bavlníkovom semene a plodoch podzemnice olejnej najvýznamnejšou olejninou. Jej význam spočíva predovšetkým v poskytovaní vysoko kvalitného, dieteticky hodnotného oleja, využívaného ako technický, ale najmä stolový olej. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov.
Najkvalitnejší slnečnicový olej sa využíva v potravinárskom priemysle na výrobu stolových olejov a stužených tukov. Ďalej pri výrobe rybích a zeleninových konzerv a menej kvalitný pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel.
Nezanedbateľný je význam slnečnice pre živočíšnu výrobu, kde poskytuje veľmi cenné a hodnotné krmivo vo forme výliskov a siláže. Výlisky, ktorých sa získa pri spracovaní slnečnicových semien asi 40 - 50 % a obsahujú približne 36 % bielkovín a dostatočné množstvo oleja, sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Kladne možno slnečnicu hodnotiť i ako strniskovú plodinu, na zelené kŕmenie a na zelené hnojenie.
Ekonomický potenciál a moderné odrody
Slnečnica je plodina s veľkým ekonomickým potenciálom. Aj napriek absencii komplexného spracovateľského priemyslu na Slovensku, má táto jarná olejnina stále významné postavenie v osevnom postupe. Neustále rastúci spotrebiteľský dopyt po kvalitnom rastlinnom oleji vytvára priestor pre pestovanie HiOl hybridov s vysokým podielom kyseliny olejovej. ES Tectonic HO CL právom patrí medzi overené hybridy tejto špecifickej kategórie.
Renesanciu v poslednom období, do určitej miery, prežívajú pásikavé slnečnice s uplatnením v kŕmnych zmesiach pre drobnochovateľov. Aj keď klasické slnečnice majú svoj stabilný trhový podiel, sú čím ďalej viac nahradzované odrodami systému ClearField (ES Novamis CL) a ClearField Plus (ES Janis CLP), kde farmári majú možnosť účinnej regulácie burín v poraste.
Vďaka novým technológiám pestovania má poľnohospodár možnosť výberu najvhodnejšej odrody do jeho pestovateľských a technických podmienok. Najmarkantnejším rozhodovacím faktorom však aj napriek neustále novým možnostiam ostáva cena osiva a nezanedbateľným faktorom je aj realizačná cena produkcie vybraného hybridu.
Pestovanie a agronomické zásady
Slnečnica je, z hľadiska zaradenia do osevného postupu, nenáročná. Štandardne sa pestuje medzi dvoma obilninami, ale možno ju zaradiť aj po strukovinách, kde využíva ich dobrú predplodinovú hodnotu. Slnečnicu po sebe sa neodporúča pestovať v intervale kratšom ako 4-5 rokov.
Príprava pôdy začína už jesennou podmietkou po obilnine a následnou jesennou orbou do hĺbky 20-25 cm. Pri orbe môžu byť zapravované do pôdy organické hnojivá, odporúča sa najmä jesenné zapravenie fosforečných a draselných hnojív. Slnečnica je náročná na dostatok živín, normatív uvádza spotrebu na 1t nažiek nasledovne: N-50kg, P-12,6kg, K-49,8 kg.
Slnečnica sa vysieva do hĺbky 4-6 cm, pri teplote 10-12 °C, v našich podmienkach zvyčajne v druhej dekáde apríla. Vzdialenosť riadkov v rozmedzí 70-75 cm a 22-25 cm v riadku znamená že výsevok sa pohybuje v rozmedzí 60 - 65 tis. jedincov na hektár.
Najdôležitejšou časťou pestovania slnečnice je udržať ju bez zaburinenia. Slnečnicu sejeme na rovnakej parcele štandardne v 4-5 ročných odstupoch. Pre vysokú úrodu s nadštandardnými kvalitatívnymi parametrami potrebuje slnečnica enormné množstvo živín, zanecháva tak v pôde nízku zásobu pre následnú plodinu. Rastie tak nevyhnutnosť dodatočného zásobenia priemyselnými hnojivami.
Pre zachovanie úrodového potenciálu pôdy danej parcely je tak nevyhnutné precízne plánovanie viacročného osevného postupu s presne určeným sledom plodín. Dodržaním správnej agronomickej praxe tak poľnohospodár zabezpečí nielen udržanie živinovej zásoby v pôde, ale aj vhodnú štruktúru a zabráni degradácii pôdy, ktorú by spôsobilo pestovanie slnečnice na jednej parcele v krátkom časovom slede (1-2roky).
Najdôležitejším faktorom prečo nepestovať slnečnicu po slnečnici je výrazne nízka efektívnosť regulácie burín v poraste.
Zber a skladovanie
Štandardným obdobím pre zber slnečnice je september, v závislosti od priebehu počasia a skorosti vybraných hybridov. Najdôležitejším parametrom pre skladovanie je vlhkosť nažiek, ktorú STN 462300-6 uvádza na úrovni 8%. Zberová vlhkosť však býva spravidla vyššia, na úrovni 10-15%. Z hľadiska rovnomerného dozrievania odporúčame použitie desikantu už v momente, kedy 80% nažiek dosiahne vlhkosť 20-25%, ktorý zabezpečí nižšiu zberovú vlhkosť a zároveň minimalizuje náklady na prípadné dosúšanie produkcie.
U HiOl hybridov odporúčame uskladnenie pri nižšej vlhkosti, na úrovni 7%. Poľnohospodárska prax v posledných rokoch vzhľadom na vysoké sumy teplôt ukazuje, že pre rovnomerné dozrievanie v mnohých oblastiach nie je potrebná desikácia.
Úroveň obsahu oleja stanovuje STN 46 2300-6 od ktorej sa spracovatelia odrážajú. Momentálne sú na Slovensku dva trhové druhy a to trhový A: semeno slnečnice s obsahom kyseliny linolovej min. 60 % z celkového obsahu mastných kyselín a trhový druh B: semeno slnečnice s obsahom kyseliny olejovej min. 78 % z celkového obsahu mastných kyselín.
Dopyt po CL a CLP hybridoch rastie, nakoľko konvenčné pestovanie slnečnice s preemergentnou reguláciou zaburinenia naráža na problém s výškou zrážok potrebných na to aby tieto prípravky fungovali. CL hybridy nám ponúkajú možnosť toto riziko zmierniť. Výhodou je že sa dá konvenčná metóda spojiť s CL. Pri očakávaní zrážok môžeme ošetriť CL alebo CLP hybridy preemergentne a systém Clerfield použiť následne ako opravu proti burinám, ktoré nám nevyriešil preemergentný prípravok. Je to nákladný systém, ktorý nám ale zabezpečí čistý porast počas celej vegetácie.
Problém nastáva ak by sme pestovali „klasický“ hybrid a hybrid CL prípadne CLP. Prípravok Pulsar môžeme použiť iba pri hybride CL a Pulsar Plus iba v prípade CLP hybridu.
Pestovanie slnečnice sa neustále vyvíja ruku v ruke s rozvojom nových technológií pestovania a spracovania tejto perspektívnej olejniny.
Slnečnice v záhrade a ich benefity
Rozžiaria každú záhradku, sú nenáročné na pestovanie a majú pozitívne zdravotné účinky. Tak by sa v skratke dali charakterizovať slnečnice. Typické žlté okvetné lístky a hnedé centrá slnečníc sú vlastne jednotlivé kvety.
Plánujete si odtrhnúť pár slnečníc na dekoráciu do vázy? Slnečnice sa pestovali pred mnohými, mnohými rokmi. Vtáčí priatelia priam milujú občerstvenie na slnečnici. Vtáčiky sa potešia, milujú slnečnicové semienka. No môžete ich predbehnúť, nazbierať si ich a upražiť.
Väčšina druhov slnečníc vyzerá svetlo a veselo. Francúzske označenie “tournesol” znamená v preklade “otáča sa za slnkom”. Slnečnice doslova hľadajú slnko. Bola vypestovaná v Nemecku Hansom-Peterom Schifferom.
Nemajú len pozitívny vizuál, ale sú užitočné aj pri pohlcovaní toxínov.
Ak si chcete vypestovať v záhradke, môžete siahnuť aj po odrodách iných farieb. Očarujúce sú aj fialové, oranžové červené, či farebné zmesi. Okrasné odrody majú zvyčajne kvet menšieho priemeru ako úžitkové. Predstava, mať časť záhrady vysadenú slnečnicami je úžasná.
I v tomto prípade však treba sny prispôsobiť vašim možnostiam. Slnečnice potrebujú najmenej šesť až osem hodín priameho slnečného žiarenia denne, ak im umožníte viac, len im to prospeje. Dajú sa pestovať aj vo väčších kvetináčoch na balkóne, ak im viete zabezpečiť dostatok slnka a vlahy.
Skúsení záhradkári a milovníci klasických slnečníc odporúčajú predpestovať si priesady v interiéri, pretože je ich možné vysadiť už hneď po posledných mrazoch - chlad im nevadí. Ak plánujete semiačka vysiať priamo do záhrady, počkajte kým sa mierne oteplí. Medzi jednotlivými priesadami, respektíve semiačkami by ste mali dodržať odstup minimálne 15 centimetrov.
Najintenzívnejšie zalievanie potrebujú v čase kvitnutia, až kým nedozrejú semená. Krátkodobé sucho prežijú, ale neriskujte. Pozor, ak máte doma alergika na astrovité kvety, slnečnica môže spôsobiť problém. Navyše má mimoriadne veľké množstvo peľu.
Slnečnicové semiačka sú bohatým zdrojom bielkovín, draslíka, horčíka, vápnika, železa a vitamínu E. Chutia v šalátoch, v pečive, alebo len tak - ako rýchle občerstvenie, ktoré môžete mať vždy po ruke.
Správny čas na zber je vtedy, keď sa začína hlávka slnečnice skláňať k zemi, keď semiačka zhnednú. Vtedy kvet odrežte, nechajte niekoľkocentimetrovú stonku.
Pôvod a história slnečnice
Slnečnica ročná pochádza z Ameriky, presnejšie z oblasti Mexika a Peru. Vývoj rastlín z rodu Helianthus sa viaže na juhozápadnú časť Spojených štátov počas obdobia kriedy približne pred 50 miliónmi rokov. Pôvodní obyvatelia Ameriky používali divorastúce formy slnečnice ako jedlo a liek už pred viac ako 8 000 rokmi.
Až donedávna, podľa iných autorov, bola slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) považovaná za rastlinu, ktorá nesporne pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Z archeologických záznamov sa pestovanie slnečnice datuje od čias pred viac ako 3 000 rokmi naším letopočtom, v oblastiach kedysi obývaných Indiánmi Hopi severnej Arizony. Podľa iných archeologických nálezov a tradičných príbehov bola slnečnica pestovaná pôvodnými obyvateľmi v celej Severnej Amerike (od Nového Mexika až po Dakotu) a na východ (od Pensylvánie až po Ontário).
Globálny trh so slnečnicou
Svetový trh s nažkami slnečnice ročnej tvorí významnú časť podielu na celkovom svetovom obchode s poľnohospodárskymi komoditami a predovšetkým s olejnatými semenami. V poslednom období bol v priemere zaznamenaný najväčší export nažiek z krajín EÚ v objeme 560 tisíc ton, z Ukrajiny v množstve 314 tisíc ton a z Číny (183 tisíc ton). Priemerný svetový export sa pohybuje v objeme okolo 1,8 milióna ton.
Pohyb nažiek udáva situáciu producenta bez účasti jeho spracovateľského priemyslu, ktorý však v prípade Ukrajiny, Argentíny a Ruska je vybudovaný na veľmi dobrej úrovni, takže podstatná časť ich produkcie je vyvážaná ako slnečnicový olej. Medzi najvýznamnejších producentov slnečnicového oleja patrí Ukrajina, ktorá vyváža viac ako 2,9 milióna ton oleja ročne, pričom 50 percent celkového svetového exportu je produkovaného práve na Ukrajine. Druhým najväčším exportérom oleja je Argentína (0,98 milióna ton) a Rusko (0,8 milióna ton). Svetový export slnečnicového oleja sa pohybuje na hranici 6 miliónov ton.
Produkcia Slovenska sa najčastejšie pohybuje na hranici 200 tisíc ton, čo mu zabezpečuje v rámci krajín EÚ siedmu priečku.
Význam olejnín spočíva najmä v tom, že umožňujú priamo a rýchlejšie získať dvojnásobné množstvo tuku z jednotky plochy v porovnaní so živočíšnou výrobou. V plodoch, semenách, resp. iných častiach rastliny kumulujú lipidy v takom množstve, že je rentabilné ich získavať lisovaním alebo extrakciou.