Domáci chov zvierat má na Slovensku dlhú tradíciu. V minulosti sa zvieratám venovala mimoriadna pozornosť a ich výživa bola pre rodiny veľmi dôležitá. Dnes sa pozrieme na to, ako sa zemiaky môžu využiť v strave rôznych zvierat, ako sú ošípané, králiky a psy, ale aj na to, ktoré divé zvieratá na Slovensku žerú zemiaky.
Výkrm ošípaných a zemiaky
Domáci výkrm ošípaných má na Slovensku bohatú tradíciu. Kedysi, ak sa v hospodárstve chovala koza alebo krava, ich mlieko prednostne dostávalo prasa pred ostatnými hospodárskymi zvieratami. Tuk získaný pri zabíjačke bol v skorších dobách cenený viac než mäso. V prvom rade sa prasiatka musia nakupovať z kvalitného chovu a dobrých podmienok. Najčastejšie sa kupuje odstavča s hmotnosťou 20 až 25 kg. Od chovateľa treba zistiť, proti čomu bolo očkované a čím bolo kŕmené.
Pri dovoze domov je totiž dobré nadviazať na kŕmnu dávku od predchádzajúceho chovateľa a až po zvyknutí na nové prostredie, prejsť na nové krmivo. Ak boli prasiatka prikrmované kŕmnymi zmesami, pričom hlavné živiny získavali vo forme mlieka od prasnice, štyri až päťkrát za deň im podávame odstredené kravské mlieko. Vždy však iba v takých dávkach, ktoré okamžite skonzumujú. Dnes sú na trhu aj mliečne náhradky špeciálne vyvinuté pre prasiatka, ktoré zabezpečujú ich optimálnu potrebu živín.
Už dopredu si treba rozmyslieť, či máte v pláne kúpiť prasa štandardné (zdravé), alebo neštandardné s určitou chybou. Taký jedinec je síce o niečo lacnejší, ale vždy existuje určité riziko úhynu či iných zdravotných komplikácií. Pokiaľ vyberáte prasiatko z väčšieho množstva, zamerajte sa na silné a zdravé. Ak plánujete nákup dvoch či viacerých ošípaných, ktoré budú spoločne ustajnené, vyberajte si zvieratá s približne rovnakou hmotnosťou. Silnejšie prasa by tým slabším silne konkurovalo v príjme krmiva. Väčšiemu počtu ošípaných je nutné tiež prispôsobiť veľkosť koryta. Domáca ošípaná je najčastejšie porážaná po dosiahnutí hmotnosti 105 - 115 kg. Pri tejto hmotnosti je optimálny pomer ceny a výťažnosti mäsa. V drobnochovoch sú ale k videniu i prasatá s hmotnosťou 150 kg a viac. V takom prípade narastá najmä podiel tuku.
Čím kŕmiť ošípané?
Občas sa stretnete, najmä od starších generácií s výrazom „záhumienkový brav“. Tento výraz vznikol práve kvôli krmivu, vďaka ktorému bol brav vykŕmený. Pôvod väčšiny krmív totiž pochádzal z hospodárovho záhumienku. V dnešnej dobe to už nemusí byť úplne pravda. Prasa možno vykŕmiť i kompletnou kŕmnou zmesou, bez pridávania ďalších kŕmnych komponentov. Vždy majte na pamäti, že prasatá nemajú radi studené krmivá, preto je najlepšie vždy kŕmiť a napájať vlažným krmivom a vodou. Nezastupiteľnú úlohu hrajú jadrové krmivá. Najčastejšie sa prasatám formou šrotu skrmuje jačmeň a pšenica, menej často ovos. Raž sa podávať neodporúča, alebo len v obmedzenom množstve, má totiž negatívny vplyv na trávenie. Vhodnou obilninou je kukurica, vysoké zastúpenie v kŕmnej dávke však vedie ku zhoršenej kvalite tuku prasiat (je žltkastý a riedky). Pridávať možno i malé dávky hrachu.
Ak plánujete výkrm iba jadrovými krmivami, počítajte so skŕmeným množstvom okolo 250 kg. Sprvoti sa spotreba dennej dávky na jedno prasiatko pohybuje na úrovni cca 1,2 kg a ku konci výkrmu sa zvyšuje až na 3 kg. Pridaním zemiakov do kŕmnej dávky sa znižuje spotreba jadrových krmív sprvoti na 1 kg, a výkrm končí na 2,5 kg. Tým sa celková spotreba jadra na výkrm jedného prasaťa zníži na zhruba 150 - 170 kg.
Zemiaky a kuchynské zvyšky v strave ošípaných
Významný podiel kŕmnej dávky ošípaných tvoria vo väčšine drobnochovov zemiaky. Skrmovať sa môžu tzv. odpadové zemiaky (drobné, nakopnuté). Na druhej strane, prasa nesmie dostať zemiak plesnivý či nahnitý. Zemiaky skrmujeme buď varené alebo zosilážované. To znamená, že v paráku sa uvarí väčšie množstvo zemiakov, ktoré sa potom rozmliađa a uloží do igelitových vreciek alebo sudu a zamedzí sa prístup vzduchu. Takto zakonzervované zemiaky sa pred kŕmením zmiešajú s teplou vodou, pridá sa jadrové krmivo, žihľava alebo iné zelené krmivo. Pripravená „polievka“ sa môže obohatiť o práškový vitamínový doplnok.
Pokiaľ sa táto zmes podáva trikrát denne, nie je nutné prasaťu pridávať žiadny iný zdroj pitnej vody. Pokiaľ má prasa prístup k vode, vyhovuje i kŕmenie dvakrát za deň. Z ďalších krmív možno podávať hygienicky bezchybné kuchynské zvyšky (neplesnivé, nehnijúce). Vyhneme sa jedlám koreneným, soleným a premasteným. Tvrdé pečivo je vhodné rozmočiť v teplej vode. Prasa má v obľube i šupky z rôzneho ovocia a zeleniny. Pri podaní jabĺk je vhodné ich rozkrájanie, inak by sa mohlo prasa udusiť. Vhodné je podávať 1 - 2 litre kozieho či kravského mlieka denne.
Pri kydaní chlievu možno prasiatko vypustiť napásť sa na vhodný pozemok. Vždy ale majte na pamäti, že je všežravec, preto odstráňte z dosahu všetky nevhodné predmety. Nie je vhodný ani spoločný výbeh s hydinou. Počas zimného obdobia je možné prasatám ponúknuť seno alebo nasušenú žihľavu.
Zemiaky a králiky
Čo sa týka králikov, názory na podávanie zemiakov sa rôznia. Zemiaky vášmu zajacovi síce vyslovene neublížia, ale mnohí chovatelia ich ako maškrtu neodporúčajú. Obsahujú totiž veľké množstvo karbohydrátov a škrobu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na trávenie zvieratka.
Čo ešte by králik nemal jesť?
- Ovocie obsahujúce kôstky, napríklad čerešne, marhule a slivky králikom nedávajte.
- Nezrelé ovocie sa nesmie konzumovať.
Čo môže jesť zajac?
- Jablko patrí k ovocným maškrtám, ktoré sú pre zajace vhodné. Je potrebné vždy postrúhať alebo pokrájať a podávať bez jadierok, nakoľko môžu byť pre zajace a králiky toxické.
- Aj melón patrí k povoleným druhom ovocia, ktoré zajace môžu jesť. Obsahuje ale veľa cukru a vody, preto treba byť s jeho podávaním opatrný. Dávajte mu len obmedzené množstvo na menšie kúsky nakrájaného melónu. Názory sa trošku rozchádzajú pri podávaní melónovej šupky, nakoľko môže byť pre zajaca tvrdá.
- Jahody sú obľúbenou maškrtou zajačikov. Môžete im ich podávať, a to celé aj s listami. Jediné, na čo by sme mali dávať pozor, je množstvo.
- Zajačiky majú banány veľmi rady, poriadne si na nich totiž pochutia.
- Zajkovia mrkvu môžu konzumovať a majú ju aj veľmi radi, no nepatrí k potrave na každý deň. Koreň mrkvy totiž obsahuje veľké množstvo vápnika a prírodných cukrov. Tie pri častej konzumácii negatívne vplyvajú na zdravie čriev i zubov vášho ušiaka. Mrkvu teda podávajte len raz za čas a v malých množstvách.
- Pokiaľ chcete dopriať zajkovi kúsok paradajky, môžete mu dať len malý kúsok dužiny bez semienok.
- Kapustu zajac jesť môže a dokonca mu chutia všetky jej druhy.
- Tak ako kapusta, aj brokolica patrí na „tanier“ vášho zajaca len príležitostne, a to presne z toho istého dôvodu - môže z nej zajka nadúť. Ušiakovi podávajte brokolicové listy alebo kvety, nekŕmte ho však hlúbom.
Ďalej by jedálniček mal pozostávať z ovocia a zeleniny a krmivo by malo plniť len úlohu akéhosi doplnku. Ako sme si už povedali v úvode, najväčší podiel zajačej stravy tvorí seno. Na trhu dnes nájdete rôzne krmivá, niektoré označené ako kompletné, iné ako doplnkové krmivo. Obsahujú všetky pre zajka potrebné živiny a vlákninu.
Zemiaky a psy
Zaujíma vás, či pes môže jesť zemiaky? O tejto zelenine koluje veľa mýtov. Určite by nemali byť základom stravy. Zelenina je nevyhnutnou súčasťou stravy psa. K nej môžu byť správne pripravené zemiaky. Psy sú mäsožravce, preto by mäso malo byť základom ich stravy, sú však aj iné potraviny, vrátane zeleniny. Zemiaky vzbudzujú najväčšie pochybnosti, pokiaľ ide o stravu psa.
Môže pes jesť zemiaky?
Po prvé, pes nemôže jesť surové zemiaky, najmä tie, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu. Ako vieš, že sa to stalo? Zemiak získa zelenkastú farbu, na hľuze sa objavia výhonky. Mladé výhonky obsahujú veľké množstvo solanínu. Solanín je silno jedovatá zlúčenina, ktorá dráždi sliznicu tráviaceho traktu psa, vyvoláva zápal, kŕče a slintanie. V zemiakoch je až päťkrát vyššia ako v zemiakoch, ktoré neklíčia.
Zelenina by mala tvoriť 10-20% stravy vášho psa. Zemiaky poskytujú vlákninu, antioxidanty, veľa vitamínov a minerálov, ako je vápnik či draslík. Môžete ich podávať varené alebo ich uvariť a rozdrviť. Zemiaky zriedka spôsobujú alergie, na rozdiel od obilnín, ktoré obsahujú lepok.
Je dôležité spomenúť, že jedlá z bobúľ zemiaka sú zdraviu veľmi škodlivé. Jedovatá látka, ktorá sa nachádza v bobuliach, sa vyskytuje aj v samotnom zemiaku (aj keď v nižšom obsahu). Glykoalkaloidy majú zlú vlastnosť, že poškodzujú črevné klky a črevnú stenu. V dôsledku toho sú stráviteľnosť a príjem potravy viditeľne nižšie a zvieratá zaostávajú v raste a vývoji. Glykoalkaloidy sa nestratia zohrievaním ani varením. Pamätajte aj na to, že zemiaky sa na rozdiel od semien, v nijakej podobe nevyskytujú v strave vlka.
Zvieratá na Slovensku žerú zemiaky
Článok sa zaoberá tým, ktoré divé zvieratá na Slovensku žerú zemiaky. Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, niektoré druhy divých zvierat môžu zemiaky konzumovať, najmä ak majú k nim ľahký prístup, napríklad v blízkosti polí alebo záhrad. Poďme sa pozrieť na to, ktoré zvieratá to môžu byť a za akých okolností.
Potenciálni konzumenti zemiakov v slovenskej prírode
Medzi zvieratá, ktoré by teoreticky mohli konzumovať zemiaky, patria napríklad diviaky, jelene, zajace a hlodavce ako hraboše. Diviaky sú známe svojou všežravosťou a oportunistickým správaním pri hľadaní potravy. Ak nájdu zemiakové pole, môžu sa na ňom priživiť. Podobne aj jelene môžu v čase núdze siahnuť po zemiakoch, hoci ich prirodzená strava pozostáva prevažne z rastlinnej potravy, ako sú trávy, byliny a listy. Zajace a hraboše môžu konzumovať zemiakové hľuzy, najmä ak sú ľahko dostupné.
V obci Horný Hričov sa hospodári stretávajú s problémom škôd na úrode, ktoré spôsobuje divá zver. Eduard Králik, ktorý tu so ženou pestuje zeleninu a zemiaky, sa sťažuje na jelene a srny, ktoré ničia úrodu. Zver vyhrabáva zemiaky a zeleninu, čím spôsobuje značné škody. Miestni hospodári skúšali rôzne metódy na odplašenie zveri, no bez úspechu. Na druhom konci dediny majú podobný problém s diviakmi.
Obyvatelia sa obrátili na Obvodný lesný úrad v Žiline, ale ten im nevedel pomôcť. Riešením je kontakt s miestnym poľovníckym združením, ktoré môže zintenzívniť lov a povoliť odstrel mimo kvóty. Príčinou tohto problému je zmena obhospodarovania pôdy a strata plachosti zveri.
Škody na úrode
Zemiaky ako súčasť ekosystému
Je dôležité si uvedomiť, že divé zvieratá majú v ekosystéme svoju úlohu a ich stravovacie návyky sú prispôsobené prirodzeným zdrojom potravy v danom prostredí. Zemiaky, ako kultúrna plodina, nie sú prirodzenou súčasťou ich jedálnička. Avšak, vplyvom ľudskej činnosti a zmenám v krajine sa môže stať, že zvieratá hľadajú potravu aj v blízkosti obydlí a polí, kde môžu na zemiaky naraziť.
Ako chrániť úrodu pred divými zvieratami
Pre záhradkárov a poľnohospodárov, ktorí pestujú zemiaky, je dôležité prijať opatrenia na ochranu úrody pred divými zvieratami. Medzi účinné metódy patrí oplotenie pozemku, používanie pachových odpudzovačov alebo inštalácia plašičov. Dôležité je tiež udržiavať poriadok na pozemku a odstraňovať zvyšky plodín, ktoré by mohli zvieratá prilákať.
Vedúci Slovenskej poľovníckej komory (SPK) pre okresy Žilina a Bytča, Peter Marčulinec, zdôrazňuje, že prvoradý je kontakt s miestnym poľovníckym združením. Štátna správa ani obecná samospráva nemajú v tejto veci kompetencie. Poľovnícke združenie môže zintenzívniť lov alebo ho vykonávať v lokalitách, kde vznikajú škody. Ak obyvateľom vznikajú neprimerané škody, riešením je navýšenie plánu odstrel zveri a povolenie odstrel mimo kvóty. Dôležité je, aby zver pocítila tlak lovu a zmenila stanovištia.
Peter H. vysvetľuje, že v minulosti bola zver rozptýlená, pretože veľké poľnohospodárske agropozemky boli rovnomerne obrábané. Dnes je ich drvivá časť obrábaná iba formou trávnatého porastu. Ak sú v blízkosti pozemky, ktoré si obhospodarujú občania pre samozásobovanie, majú smolu.
Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia.
Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne postupovať proti slizniakom. Vhodné je zasadiť rastliny, ktoré ich svojou vôňou vyslovene odpudzujú, ako napríklad cibuľa, pažítka, cesnak, tymian, koriander, rozmarín, fenikel a ďalšie. Veľa záhradkárov však odstraňuje slizniakov granulami železitého fosfátu. Táto látka sa v pôde prirodzene vyskytuje. Ak však rozsypete granule krátko po polievaní, sú pre slimákov vďačnou návnadou. Tá spôsobí zastavenie ich metabolizmu, v dôsledku čoho umrú do 3 až 6 dní.
Ferramol Compact je granulovaná návnada proti všetkým druhom slimákov vonku a v skleníku. Po požití granúl sa slimáky uchýlia do úkrytov, kde uhynú. Záhony tak zostanú čisté, bez uhynutých jedincov. Granulky sú odolné proti dažďu a vhodné aj pre boj s malými slimákmi. Pri náhodnom požití neuškodia vašim domácim miláčikom ani iným zvieratám. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza pri slimákoch k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
Prípravok sa aplikuje ručným rozhodením na povrch pôdy medzi pestované rastliny a okolo záhonov, avšak dávajte pozor, aby granule nezostali zhromaždené na kôpkach. Najvhodnejším časom na aplikáciu je podvečer, keď slimáky opúšťajú úkryty. Slimáci sa po požití granúl stiahnu s pocitom nasýtenia do svojich podzemných úkrytov, kde uhynú. Granule vo vlhku zväčšujú svoj objem a sú pre slimáky atraktívnejšie, za sucha sa opäť zmenšia.
