Vajíčko má vo zvykoch našej kultúry veľmi dôležitú úlohu, a to predovšetkým v obyčajoch spojených s vítaním jari. Na tento účel sa používali i vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života.
Vajíčko považujeme za najstaršie veľkonočné jedlo, ktoré sa jedlo ako prvé. Vajíčko gazda rozdelil medzi všetkých pri stole.
Symbolika vajíčka v kultúre je hlboká. Vajíčka symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. V 19. a dokonca ešte v 20. storočí sa v niektorých oblastiach verilo, že tak, ako sa aktivuje príroda, aktivujú sa aj duše našich predkov, ktorí mali pomáhať pri magických obradoch na zaistenie prosperity na nasledujúce obdobie.
V okolí Michaloviec sa pri prvom vyháňaní na pašu kone a kravy prekračovali žeravé uhlíky, čo malo zaručiť ich magickú ochranu. Na Spiši a Honte sa dobytok ešte v stajni šúchal vajíčkom, aby bol silný a na paši držal spolu. Na Horehroní priniesli manželky kravských pastierov svojim mužom na pašu už uvarené vajíčka. Na Liptove na Veľký piatok dávali po vajíčku kozám, aby mali nasledujúci rok dostatok mlieka. Sliepkam sa dávali jesť škrupiny, aby dobre niesli. Škrupiny z vajíčok a omrvinky sa dávali aj do poľa medzi oziminu.
Kraslice: Umenie Zdobenia Vajíčok
Najznámejšie sú však vajíčka - kraslice v ľudových zvykoch počas Veľkej noci. Na východnom Slovensku sa nazývali pisanky. Najstaršie kraslice na našom území boli nájdené v slovanských hroboch Slovanov zo 7. storočia. V minulosti sa používali najmä slepačie vajíčka, menej husacie, kačacie, no dnes sa stretneme aj so pštrosími.
Vajíčka sa zafarbovali prírodnými farbami, ktoré vznikali vyváraním rastlín, plodov a kôry stromov. Farbili sa aj rôznymi dostupnými predmetmi ako hrdzavé klince a sadze.
Techniky Zdobenia Vajíčok
Existuje mnoho techník zdobenia vajíčok. Medzi najjednoduchšie metódy pri zdobení samolepkami patrí jednofarebné batikovanie a farbenie vajec voskom. Tieto spôsoby zdobenia sú vďaka relatívne jednoduchému prevedeniu tiež najpoužívanejšie. Obľúbené je ďalej o niečo náročnejšie viacfarebné batikovanie alebo leptanie už zafarbených vajec.
- Na západnom Spiši napr. v obciach Mengusovce, Gerlachov, Batizovce a okolo Hnilca sa do zafarbeného vajíčka vzory vyškrabávali.
- Mohlo sa aj batikovať pomocou vosku, ktorý sa nanášal na vajíčko, ktoré sa farbilo. Miesta pokryté voskom ostali nezafarbené.
- V Čertižnom sa jednofarebne batikovali vajíčka pomocou špendlíkovej hlavičky.
- Ďalší spôsob ozdobovania bol nalepovaním nastrihanej slamy na vajíčko. Nezafarbená slama sa používala v obciach v okolí Kežmarku a zafarbená v okolí Humenného.
- V minulosti sa v obciach v oblasti Spiša vajíčka zdobili leptaním kyselinou. Táto technika sa zachováva v obciach v okrese Rožňava. Ako leptacia látka sa mohla napríklad používať šťava z kyslej kapusty.
- Poznáme aj nanášanie rôzne farebných vzorov pomocou vosku, tzv. voskovanie či drevené vajíčka z Bardejova.
- Na Gemeri a v Novohrade dokázali ozdobiť vajíčko okovaním.
- Vajíčko sa zdobilo aj technikou obväzovania, kedy sa naň omotaním pripevnil napríklad list petržlenu a vajíčko sa nechalo zafarbiť.
- Mohlo sa aj olepovať sitinou - dužinou z trávy, bavlnkou či dekorovať napísaním verša.
- Medzi nové techniky radíme madeiru alebo perforovanie. Pri tejto metóde sa vajíčko dierkuje zubnou vŕtačkou.
- Kraslice začínajú skrášľovať technikou dekupáže, papierom a lepením látok.
História Zdobenia Vaječných Škrupín
Zdobenie škrupiny vajíčka, ktoré symbolizuje život a plodnosť, je oveľa staršou tradíciou, ako by sme si mohli myslieť. V Afrike sa našlo viac ako 60-tisíc rokov staré pštrosie vajce so vzormi, ktoré boli vryté do škrupiny, ale zdobené zlaté a strieborné vajcia vyrobené pred viac ako 5 000 rokmi sa našli aj v mezopotámskych, staroegyptských a krétskych hrobkách. Prví kresťania maľovali vajcia červenou farbou na pamiatku Ježišovho ukrižovania a zázračného vzkriesenia. Zdobené vajíčka sa rozšírili neskôr, ktorých vzory zohrávali dôležitú úlohu: motívy „napísané" na vajciach odovzdávali šibačovi odkaz dievčaťa maľujúceho vajíčka.
Veľkonočné Prípravy a Symbolika
Prípravy na Veľkú noc sú spojené s rôznymi tradíciami a zvykmi. Privítanie jari má byť hlavne veselé, plné nádeje, a maľované vajíčka znamenajú nový život. Vajíčka symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života.
Pašiový Týždeň a jeho Význam
Pašiový týždeň sa nazýva aj Svätý týždeň a začína Kvetnou nedeľou. Potom nasleduje Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Týždeň zakončuje Veľkonočná nedeľa, ktorú môžete poznať aj ako Boží hod veľkonočný. Nasleduje druhý sviatok, a tým je, samozrejme, Červený (Veľkonočný) pondelok s tradičnou šibačkou. Najvýznamnejšie dni sú od piatka do pondelka.
Veľký Piatok
Tento deň by sme mali dodržiavať veľmi prísny pôst ako pripomienku Ježišovho odsúdenia, ukrižovania a následného pochovania. Nemalo by sa napríklad vôbec hýbať so zemou a nemali by ste si nič požičiavať, pretože by to mohlo priniesť do domu nešťastie. Na Veľký piatok sa tiež podľa povestí otvárajú hory a vydávajú svoje poklady, takže sa pokojne môžete vydať na obhliadku okolia, možno na vás niekde čaká nejaký poklad. Keď už budete na výlete v prírode, nezabudnite si vyhľadať najbližší prameň, aby ste si mohli umyť aspoň tvár. Veľkopiatková voda má vraj liečivé účinky a zbaví vás napríklad bolestí hlavy, horúčky alebo očných problémov. Navyše sa hovorí, že po opláchnutí budete ešte krajší.
Biela Sobota
Na Bielu sobotu býva v domácnostiach zvyčajne rušno. Hodí sa každá ruka, ktorá vie priložiť ruku k dielu, aby bolo na nasledujúci Boží hod veľkonočný všetko pripravené. Vo veľkom sa vypráža, pečie a varí. Pletú sa korbáče, prípadne sa farbia a zdobia veľkonočné vajíčka. Väčšinou sa v tento deň pečie veľkonočný baranček alebo mazanec, ktorý patrí medzi najstaršie druhy obradného pečiva. Kostoly sú na Bielu sobotu tiché, až do večera sa nekonajú žiadne bohoslužby a veriaci navštevujú v tichých chrámoch Božie hroby. Svoje meno získala Biela sobota podľa farby rúcha novokrstencov, ktorí boli kedysi práve v predvečer Kristovho zmŕtvychvstania prijímaní do spoločenstva veriacich. Okrem iného je biela farba symbolom čistoty, nádeje a nového života.
Boží Hod Veľkonočný (Veľkonočná Nedeľa)
Ide o najvýznamnejší deň z celých sviatkov, keď si veriaci na celom svete pripomínajú vzkriesenie Ježiša Krista. Ak sa rozhodnete zúčastniť niektorej z bohoslužieb, určite nezabudnite so sebou vziať barančeka alebo mazanec a nechajte si tieto veľkonočné dobroty posvätiť. Podľa tradície potom každý, kto v tento deň k vám príde na návštevu, z nich dostane kúsok ochutnať. V minulosti v niektorých krajoch dokonca ľudia svätené jedlo jedli priamo v kostole. Traduje sa aj, že ak zjete kúsok posväteného barančeka, vždy nájdete stratenú cestu v lesoch.
Červený alebo Veľkonočný Pondelok
Bezpochyby najznámejšia veľkonočná tradícia sa odohráva práve na Veľkonočný pondelok. S tradičnou šibačkou a koledovaním sa v našich končinách stretávame približne od 14. storočia. Muži a chlapci sa vydávajú na púť od domu k domu, koledujú a šibú dievčatá a ženy prútmi, ktoré im majú odovzdať zdravie, mladosť, silu a krásu. Za tento výprask dostávajú od žien koledu v podobe kraslíc, farebných stúh na korbáč či kvapku niečoho ostrejšieho. Pre menších koledníkov sa oplatí mať po ruke pár sladkostí. Šľahanie však nie je jedinou tradíciou, v niektorých krajoch muži ženy oblievajú vodou, popoludní si potom úlohy môžu vymeniť. Ak by ste mali záujem o pokojnejšie aktivity, vyberte sa do lesov, kde v tento deň podľa povestí môžete načerpať silu zo stromov. Pondelok je prezývaný červený, čo odkazuje to na farbu krvi, ktorú prelial Kristus. Touto farbou sa často zdobia práve veľkonočné vajíčka určené na koledu.
The PAGAN Origins and Practices of EASTER | FULL DOCUMENTARY
Rozprávky a Príbehy o Vajíčkach
Rozprávky o vajíčkach majú v slovenskej kultúre svoje miesto. Staré rozprávky o vajíčku vysvetľovali motiváciu vajíčka zoskočiť z police a vydať sa do sveta inak ako moderné verzie. Vajíčko šlo do sveta hľadať šťastie, podobne ako chodili do sveta naši starí rodičia za prácou. Rozprávka o vandrovke bola prípravou malých majstrov na budúcu profesionálnu dráhu. V rozprávke si vajíčko cestou nachádza kamarátov a vandrujú spolu. To, že každý z vandrovníkov má iný výzor a svojskú povahu, je príprava na stretnutia s „čudnými“ ľuďmi s úplne inými zvykmi. Ak sa vedia spolu dohodnúť, ak im je spolu veselo a spoločne zvládajú nástrahy vandrovky, je všetko v poriadku. Tak kedysi vyzeral „multikulturalizmus“, keď sa ľudia vzájomne tolerovali, hľadali spoločnú reč, spoločne pracovali a nenútili sa navzájom, aby kráčali rovnako, všetko robili rovnako a rozprávali rovnako.
Pôvod Veľkonočného Zajačika a Vajíčok
V keltskej a neskôr v starogermánskej viere bola bohyňou jari a lesov Ostara. Podľa iného príbehu sa svetová popularita zajaca kladúceho vajcia začala omylom v germánskej jazykovej oblasti. Približne v rovnom čase ako Veľká noc sa oslavuje židovský sviatok Pesach. V stredovekom Nemecku bolo zvykom, že sa Židia navzájom obdarovávali akýmsi druhom bažanta, jariabkom a jeho vajcami. Jariabok je v nemčine Haselhuhn, v kratšej bežnej jazykovej podobe Hasel, čo znie takmer rovnako ako Hase, čo zase znamená zajac.
Postava veľkonočného zajačika, ktorý nosí vajcia a ukrýva ich v záhrade, je dnes rozšírená po celom svete, no vo Francúzsku a Belgicku stále existuje tradícia, že vajcia zhadzujú veľkonočné zvony (cloches de Pâques).
Sladká Veľká Noc a Čokoládové Vajíčka
Čokoládové vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou modernej Veľkej Noci. Dnes je Veľká noc nepredstaviteľná bez čokoládových vajíčok - na veľkú radosť detí. Prvé čokoládové vajce bolo vyrobené v roku 1873 v cukrárskej manufaktúre Cadbury v Anglicku, kde sa z horkej čokolády formovali plné vajcia. S rozvojom cukrárenských technológií sa potom na trhu objavili ľahké, duté vajcia, do ktorých bolo možné ukryť malé prekvapenia alebo naplniť ich rôznymi krémami a likérmi.
tags: #ktore #velkonocne #jedlo #je #najstarsie