Vtáky a ich úloha pri šírení semien

Počas zimy lieta na kŕmidlá množstvo druhov vtákov. Sýkorky sú bezpochyby jedny z najznámejších spevavcov na Slovensku. Žije ich u nás šesť rôznych druhov. Nie so všetkými sa však môžeme stretnúť v záhrade. Okrem bežnej sýkorky veľkej (Parus major) a sýkorky belasej (Cyanistes caeruleus) rozoznávame napríklad aj vzácnu sýkorku chochlatú (Lophophanes cristatus).

Sýkorka veľká sa rozšírila vďaka svojej prispôsobivosti. Obýva všetky typy lesov, záhrad, parkov, ale aj otvorenej krajiny. Jediný faktor, ktorý ju obmedzuje, je dostatok hniezdnych možností. Tie hľadá v dutinách stromov. Budúce hniezdo s príchodom jari samica vyplní machom, lišajníkmi, trávou, ale aj zvieracou srsťou. Následne doň kladie okolo desať bielych vajíčok s červenohnedými bodkami.

Sýkorky síce pôsobia krehko, no v skutočnosti ide o poriadne sebavedomé vtáky. Pri veľkosti štíhleho vrabca si konkurenčne trúfnu aj na väčších súperov. Možno ste si to všimli aj vo vašom kŕmidle. Často napádajú iné sýkorky, ale aj vrabce či brhlíky. Nejde však len o bežné šarvátky. Sú zaznamenané prípady, keď sýkorky cielene útočili na iné vtáky s cieľom zabiť ich. Ich mŕtvolky dokonca požierajú. V Maďarsku bol pozorovaný kuriózny prípad, keď sýkorky vlietavali do ústia jaskýň a usmrcovali netopiere s rovnakým cieľom. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v nepriaznivom zimnom počasí odporúča prikrmovať vtáky. Platí to aj v prípade dostupnosti dutín, kde sa skrývajú počas noci. Ak ich je málo, sýkorky sú schopné pomerne násilného vyhostenia ich pôvodných obyvateľov.

Akustická komunikácia vtákov je druhovo špecifická. Podobne ako pri väčšine spevavcov, aj pri sýkorkách spievajú predovšetkým samčeky. Tie vďaka spevu lákajú samičku a oznamujú okoliu, že obsadili určité teritórium. Navyše, ich charakteristický štebot počuť ráno a podvečer. Zaujímavosťou je, že spev je vrodený len vo veľmi malej miere. Mladý jedinec sa ho učí v prvých mesiacoch života napodobňovaním dospelého samca a imitáciou zvukov z okolia. Keďže sú prostredia odlišné a inak sa v nich zvukové vlny odrážajú, vzniká takzvaný dialekt vtákov. Sýkorky v lese preto spievajú jemne odlišne od tých v centre mesta.

Vzácnu sýkorku chochlatú by ste na prvý pohľad ani medzi sýkorky nezaradili. Hniezdenie sýkoriek v prírode sa dá podporiť zachovaním starých stromov s vnútornými dutinami. Ak to nie je možné, povešať môžete búdky pre vtáky. Mali by mať dostatočný vnútorný objem a veľkosť otvoru 32 - 35 mm. Väčšie otvory môžu uľahčiť vstup predátorov. Ak vyčesávate psa a mačku, srsť možno upevniť na konáre kríkov a stromov. Vyhnite sa plošným postrekom insekticídmi. Ak je to nevyhnutné, využívajte primárne bodovú aplikáciu podľa návodu použitia. Kŕmenie v kŕmidlách v jarnom období obmedzte. Ak majú vtáky dostatok potravy, nie je potrebné. Riskujete zároveň šírenie vtáčieho ochorenia (trichomaniázy) medzi jednotlivými vtáčími druhmi, ktoré sa na kŕmidle zhromažďujú. V období náhleho dlhšie trvajúceho ochladenia však možno zakŕmiť slnečnicou a rôznymi zmesami semien.

Text: Mgr. Orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes) je zaujímavý spevavý vták, ktorý obýva smrekové lesy. Tento vták je známy svojou schopnosťou ukrývať semená ihličnatých stromov do pôdy ako zásobu potravy na zimu. Počas leta sa živí hmyzom, ale aj bobuľami. Orešnica perlovaná si buduje hniezda v smrekových lesoch. Tieto lesy poskytujú orešnici dostatok potravy a vhodné miesta na hniezdenie. Je to spevavý vták, ktorý sa počas leta živí hmyzom, ale aj bobuľami.

V zimnom období sa orešnica živí semenami ihličnatých stromov, ktoré si v jeseni ukrýva do pôdy. Táto schopnosť je pre orešnicu životne dôležitá, pretože jej umožňuje prežiť chladné zimné mesiace, keď je potravy nedostatok.

Vysokohorské živočíchy žijú vo vysokohorských spoločenstvách. Vysokohorské spoločenstvá sa nachádzajú v najvyšších polohách Slovenska a sú najmenej porušené činnosťou človeka. Vysokohorské živočíchy sa prispôsobili drsným podmienkam, tuhej dlhej zime, silnému vetru, krátkej jari a krátkemu letu.

Vtáky majú vo vysokohorskom prostredí vhodné podmienky na hniezdenie vo vysokých a nedostupných skalách. Orol skalný patrí medzi dravé vtáky. Je zaradený medzi ohrozené druhy a je prísne chránený. Hniezdi na vysokých stromoch a skalách. Živí sa rôznymi cicavcami a vtákmi. Murárik červenokrídly patrí medzi spevavé vtáky. Hniezda si buduje v skalných štrbinách. Živí sa pavúkmi a hmyzom.

Život v lese je bohatý a rozmanitý. Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné cicavce a lesné vtáky.

Lesné mäsožravce majú telo prispôsobené na lov. Živia sa živočíšnou potravou. Všežravé cicavce sa živia rastlinnou aj živočíšnou potravou.

Telo vtákov je prispôsobené na lietanie - predné končatiny majú premenené na krídla. Vtáky majú telo pokryté perím, ktoré ich chráni pred stratou tepla. Na krídlach a chvoste majú letky. Na hlave majú vtáky zobák, ktorý je prispôsobený na získavanie potravy. Vtáky potrebujú pre svoj život vhodné životné prostredie, dostatok potravy a vhodné miesta na hniezdenie.

Typickým znakom dravých vtákov je hákovitý zobák a silné pazúry, ktoré používajú na lov. Pri love im pomáha vynikajúci zrak. Živia sa menšími a drobnými živočíchmi, čím zabraňujú ich premnoženiu - udržiavajú biologickú rovnováhu. Dravce patria medzi chránené živočíchy.

Sovy sú veľmi podobné dravcom a to spôsobom lovu. Majú zahnutý zobák a silné pazúry. Lovia za súmraku a v noci. Pri love im pomáha veľmi dobrý zrak a sluch. Ich perie je mäkké, preto je ich let veľmi tichý. Živia sa drobnými živočíchmi (hraboše, myši), vtákmi a hmyzom. Sovy patria medzi chránené živočíchy.

Spevavé vtáky sú väčšinou menšie a majú dobre vyvinutý hlasový ústroj. Hlasovým prejavom spevavých vtákov je ich typický „spev“. Spevom ohraničujú územie, na ktorom hniezdia.

Orešnica perlovaná je fascinujúci vták, ktorý zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme smrekových lesov.

Ďateľ veľký, latinsky nazývaný Dendrocopos major, patrí do radu ďatľotvaré. Jeho telo dosahuje veľkosť 20 - 24 cm, rozpätie krídel 34 - 39 cm, čo je porovnateľné s veľkosťou drozda čierneho. K nápadným vonkajším znakom patrí typická veľká hlava s tenkým silným krkom a rovným zobákom. Zobák má tvar predĺženého kužeľa a je zakončený ostrou, dlátovitou, vertikálne postavenou hranou - môže tak slúžiť ako dláto i ako kladivo. Operenie je bohaté a tvrdé. Mimoriadne tuhý je chvost, ktorý slúži ako tvrdá podpera pri šplhavom pohybe po kmeňoch stromov. Tento pohyb mu umožňujú krátke nohy s dlhými prstami a veľkými polmesačikovitými pazúrmi.

Dobrou poznávacou črtou tohto operenca, ktorá ho odlišuje od iných druhov ďatľov, je jeho farba. V zafarbení jeho peria sa kombinuje biela, čierna a červená. Pohyb vo vzduchu, ktorý je najskôr vírivý a potom kĺzavý po zvlnenej trajektórii, kladie na organizmus vysoké nároky. Žije v Európe, miernom pásme Ázie a severnej Afrike. Jeho životným prostredím sú lesy všetkých typov, obýva však i parky a záhrady a polia so stromami. Patrí k stálym druhom operencov, na Slovensku sa vyskytuje celoročne. Často sa stáva, že jeho prítomnosť človek skôr zistí sluchom ako zrakom. Jeho ťukanie do kôry stromov je zapríčinené viacerými dôvodmi - ťuká pri zbere potravy, pri vytváraní hniezdnej dutiny i v období rozmnožovania. Bubnovaním samec oznamuje konkurencii z vlastného druhu, že územie je už obsadené a hľadá partnerku do páru.

Hniezdi v dutinách stromov - na vyďobávaní dutiny s okrúhlym otvorom a vystielaní kúskami dreva sa podieľajú obaja partneri. Trvá im to dva týždne. Samica znáša raz do roka v období od apríla do augusta 5 - 6 vajec bielej farby. V sedení na nich počas 12 - 13 dní sa partneri striedajú, pričom samec sedí i v noci. Mláďatá sa liahnu veľmi slabé, holé.

Živí sa veľmi rozmanitou potravou. V lete uprednostňuje larvy hmyzu, ktoré si hľadá pod kôrou stromov a v jej trhlinách. Vyberá však i vajcia a mláďatá z hniezdnych dutín spevavcov. Na jeseň a v zime konzumuje i plody a semená ihličnatých drevín, orechy a bukvice. Dokáže priškripnúť šišky ihličnanov do úzkej vidlice vetiev, aby si ich upevnil, potom ich rozbiť a vybrať si z nich semená. Rád tiež olizuje živicu stromov. Pri získavaní tejto rozmanitej potravy mu výborne slúži dlhý, veľmi pohyblivý a ďaleko vyplaziteľný červovitý jazyk, ktorý je na povrchu lepkavý a ukončený spätnými háčikmi. Ďateľ veľký patrí medzi užitočné druhy vtákov.

V zimnom období môžeme niekedy na Slovensku pozorovať zaujímavú skupinu operencov. Tieto vtáky hniezdiace v severných oblastiach Eurázie k nám prilietajú vo väčšom počte v rokoch, keď v krajinách s vyššou severnou zemepisnou šírkou nemôžu nájsť dostatok potravy pre kruté zimné počasie. U nás sa živia najmä dužinatými plodmi drevín a semenami. K takýmto druhom patrí chochláč severský, severské populácie hýľa lesného a pinka severská.

Dorastá do veľkosti 14 - 15 cm, pričom rozpätie krídel dosahuje 25 - 26 cm. Hniezdi v svetlých ihličnatých a brezových lesoch Škandinávie a severovýchodnej Európy od mája do augusta. V zime sa túla po celej Európe, jej rozšírenie závisí najmä od dostupnosti hlavnej potravy - bukvíc. V niektorých rokoch môže na Slovensku úplne chýbať, inokedy k nám prilieta v húfoch obsahujúcich obrovský počet jedincov. Spoločne nocujú na stromoch.

V našej prírode sa stretávame s mnohými zaujímavými druhmi vtákov, no jeden z nich vyniká svojou jedinečnosťou - je to krivonos smrekový (Loxia curvirostra). Tento vták je známy svojim špecifickým spôsobom získavania potravy a prispôsobením sa prostrediu ihličnatých lesov.

Zobák krivonosa smrekového je naozaj unikátny. Je krivý, s prekríženými hákovitými čeľusťami. Takýto tvar zobáka však nie je samoúčelný, ale súvisí so spôsobom získavania potravy. Krivonos smrekový sa totiž špecializuje na semená smrekov a iných ihličnatých drevín, ktorými sa živí.

Vydolovať semienka nie je vôbec jednoduché, no krivonos to dokáže celkom hravo. Pri získavaní potravy používa svoj unikátny zobák ako kliešte. Jeho horná a dolná čeľusť pripomínajú akýsi hák. Krivonos zasunie pootvorený zobák pod šupinu šišky a cvakne ním. Zahnuté špičky jeho zobáka vtedy vyslobodia semienko, ktoré potom poľahky vyberie jazykom.

Spod tvrdých šupín šišiek ich dokáže vyťahovať s neuveriteľnou šikovnosťou.

Krivonos smrekový hniezdi v Európe na Britských ostrovoch, v Škandinávii, strednej a severovýchodnej Európe, v pohoriach Pyrenejského, Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale aj na Sibíri a v Japonsku. Areál jeho výskytu potom prechádza do Severnej Ameriky a izolované populácie žijú aj v severnej Afrike, Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých juhoázijských pohoriach.

V našej prírode sa s krivonosom smrekovým najčastejšie stretneme vo vyšších horských polohách severozápadného, severného, stredného a severovýchodného Slovenska, najmä tam, kde sa vyskytujú súvislejšie smrekové alebo jedľové lesy.

Krivonos smrekový je iba o niečo väčší ako vrabec. Dorastá do dĺžky 16,5 cm. Má veľkú hlavu a zavalité telo s krátkym rozoklaným chvostom. Pri tomto druhu sa výrazne prejavuje pohlavná dvojtvárnosť (pohlavný dimorfizmus). Samec má hlavu, hrdlo, krk, chrbát a prsia tehlovočervenej farby. Samica je menej nápadná. Najčastejšie je olivovo žltozelená, s krídlami a chvostom rovnako sfarbenými ako samec. Mladé vtáky sú podobné samičkám. Sú olivovozelené s tmavohnedými pozdĺžnymi škvrnami.

Let krivonosa je rýchly, obratný a vytrvalý. V prírode sa dá krivonos ľahko spoznať aj podľa letiacej siluety. Má nápadnú veľkú hlavu, zavalité telo a krátky vykrojený chvost.

Známy ekologický aktivista Erik Baláž dopĺňa zaujímavosť týkajúcu sa limb. Pre ťažké semeno sa limba nemôže rozširovať pomocou vetra, pomáhajú jej ale vtáky. A to je tiež výnimočnosť tejto časti Tatier. Orešnica perlavá limbové šišky ukladá do skalných puklín, časť z nich skonzumuje, časť zahrabe. A z nich sa časom rozvinie vzácny strom, ktorý potom zabraňuje erózii pôdy.

Veľké semená ľudia v minulosti zbierali a priamo konzumovali. Okrem toho z nich vyrábali limbový olej, ktorý spolu s kosodrevinovým olejom predávali vo svete olejkári. Pri zbere šišiek nehľadeli na nebezpečenstvo. Limbový olej považovali za významný liek.

Stromy majú obrovský význam pre životné prostredie a biodiverzitu. Nielenže sú domovom pre mnohé druhy živočíchov, ale aj prispievajú k udržiavaniu rovnováhy v prírode. Jedno z najúčinnejších opatrení, ako spomaliť klimatickú zmenu, je výsadba a ochrana stromov, ideálne s veľkými korunami.

Základná rovnica fotosyntézy je: 6 CO2 + 12 H2O + slnečná energia sa v listoch pomocou zeleného farbiva chlorofylu premieňajú na hroznový cukor C6H12O6 + 6 O2 (kyslík) + 6 H2O (voda). Množstvo uloženého uhlíka v strome sa líši v závislosti od druhu, veku a hustoty dreva. Podľa stránky wald.de jeden 35 m vysoký smrek vo veku 100 rokov má v sebe uložených cca 700 kg uhlíka, čo zodpovedá množstvu 2,6 ton CO2.

Aj stromy medzi sebou komunikujú. Nie však slovami ako my, ale chemickými látkami. Jeden zo spôsobov je mykoríza, čo je symbiotické spojenie medzi stromami a hubami, pričom vlákna húb slúžia aj ako nosič informácie pre ďalšie stromy v okolí, napríklad pri napadnutí hmyzom či chorobou.

Smrek (Picea) je rod vždyzelených ihličnanov, ktorý je široko rozšírený v severnej pologuli. Tento krásny strom, známy pre svoj štíhly tvar a tmavo zelené ihlice, má významné miesto v prírodnom svete a tiež v ľudskej kultúre. Jeho jedinečné vlastnosti a schopnosti z neho robia obľúbenú drevinu v lesníctve aj v krajinárstve.

Smreky sú bežne nájdené v chladnejších a vlhších oblastiach severnej pologule, ako sú Severná Amerika, Európa a Ázia. Existuje mnoho druhov smrekov, z ktorých každý má svoje vlastné charakteristiky a ekologické nároky. Medzi najznámejšie druhy patrí smrek obyčajný (Picea abies), smrek omorika (Picea omorika) a smrek pichľavý (Picea pungens).

Jednou z najvýznamnejších vlastností smrekov je ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam prostredia. Vďaka svojim dlhým ihliciam, ktoré zostávajú na strome po celý rok, sú schopné prežiť aj v extrémne chladných podmienkach. Smreky majú tiež silné korene, ktoré im umožňujú rásť aj na chudobných pôdach. Tieto vlastnosti zaisťujú, že smreky sú schopné sa presadiť aj v náročných lesných prostrediach.

Ďalšou výhodou smrekov je ich využitie v drevospracujúcom priemysle. Drevo smreka je cenené pre svoju trvanlivosť a pevnosť. Používa sa na výrobu nábytku, stavebných materiálov, hudobných nástrojov a ďalších predmetov. Vďaka svojej odolnosti voči hnilobe a hmyzu je smrek obľúbeným materiálom pre vonkajšie konštrukcie, ako sú terasy, ploty a fasády.

Smreky majú tiež významnú úlohu v ekosystémoch, kde sa vyskytujú. Poskytujú úkryt a potravu pre mnoho druhov živočíchov, vrátane vtákov a drobných cicavcov. Navyše, vďaka svojmu schopnosti zachytávať a udržiavať vlhkosť v pôde, prispievajú k udržiavaniu vodného cyklu a prevencii erózie.

V mnohých kultúrach sú smreky symbolom sily a trvanlivosti. Ich večne zelené ihlice sú často spájané s večnosťou a obnovou života. Smriečky sú tiež populárne ako vianočné stromčeky, ktoré sú zdobené počas vianočných sviatkov.

Druhy smrekov

• Smrek obyčajný (Picea abies): Jedná sa o najrozšírenejší druh smreku v Európe. Má kužeľovitý tvar s hustými, tmavo zelenými ihlicami.
• Smrek pichľavý (Picea pungens): Tento druh je známy svojou modrou alebo striebristo modrou farbou ihlíc. Má hustú korunu a dorastá do výšky až 25 metrov.
• Smrek omorika (Picea omorika): Pochádza z Balkánu a je známy svojim úzkym kužeľovitým tvarom. Má štíhle, zelené ihlice a výšku okolo 30 metrov.
• Smrek biely (Picea glauca): Tento druh sa vyskytuje v Severnej Amerike a má striebristo šedé alebo modrošedé ihlice. Má kužeľovitý tvar a dosahuje výšku až 30 metrov.
• Jedľa ušlachtilá (Abies procera): Hoci sa niekedy nazýva smrek, technicky patrí do rodu jedle. Má elegantný kužeľovitý tvar s lesklými, tmavo zelenými ihlicami.
• Smrek biely kužeľovitý (Picea glauca ‚Conica‘): Táto odroda smreka má kužeľovitý tvar a kompaktný rast. Ihlice sú svetlo zelené.

Toto je iba výber z mnohých druhov smreku, ktoré existujú.

Pestovanie smrekov

Pestovanie smrekov je pomerne jednoduché, a preto sú tieto ihličnaté stromy obľúbené medzi záhradníkmi, krajinármi a majiteľmi pozemkov.

1. Výber vhodného druhu smreka: Existuje mnoho druhov smrekov, každý s odlišnými požiadavkami na pestovanie a estetickými vlastnosťami. Pred výsadbou si vyberte druh, ktorý je vhodný pre váš región, klímu a pôdu. Niektoré populárne druhy zahŕňajú smrek obyčajný (Picea abies), smrek pichľavý (Picea pungens) a smrek omorika (Picea omorika).
2. Vhodné stanovište: Smreky preferujú slnečné alebo polotienisté stanovištia s dobre priepustnou a mierne kyslou pôdou. Zvoľte miesto, ktoré je chránené pred silnými vetrami a má dostatok priestoru na rast koruny stromu.
3. Výsadba: Pri výsadbe smreka je dôležité dodržiavať správne postupy. Vykopaním dostatočne hlbokej jamy sa zabezpečí, že korene budú mať dostatok priestoru na rast. Pri vkladaní sadenice do jamy sa uistite, že korene sú dobre roztriedené a nie sú zahnuté. Potom jamu naplňte pôdou a pevne ju utlačte okolo koreňového balu, aby sa minimalizovala prítomnosť vzduchových vreciek.
4. Zalievanie a hnojenie: Mladé smreky potrebujú pravidelné zalievanie, najmä počas suchého obdobia. Zálievka by mala byť dôkladná, aby voda prenikla hlboko do pôdy a dostala sa k koreňom. Odporúča sa používať mulč alebo organický materiál okolo stromu, čo pomôže udržať vlhkosť pôdy a zamedziť rastu burín.
5. Starostlivosť o smreky: Pravidelná starostlivosť o smreky zahŕňa odstraňovanie suchých a poškodených vetiev, čo podporuje zdravý rast a vzhľad stromu. Pokiaľ je to nutné, robte zahusťovanie koruny, ale dbajte na zachovanie prirodzeného tvaru stromu.
6. Doba rastu: Smreky sú dlhoveké stromy a ich rast a vývoj trvá niekoľko desaťročí. Buďte trpezliví a očakávajte, že váš smrek bude postupne rásť a vyvíjať sa.

Pestovanie smrekov môže priniesť do vašej záhrady krásu a prírodnú atmosféru.

Sadenice smreka

Sadenice smreka sú mladé rastliny, ktoré slúžia na pestovanie a pestovanie smrekov.

• Výber sadeníc: Vyberte si zdravé sadenice s dobre vyvinutými koreňmi a listami. Sadenice by mali byť živé, bez známok poškodenia alebo chorôb.
• Príprava pôdy: Pred výsadbou si pripravte pôdu. Odstráňte burinu a uvoľnite pôdu okolo miesta, kde plánujete vysadiť sadenice.
• Výsadba: Vykopte jamu s dostatočnou veľkosťou pre korene sadenice. Umiestnite sadenicu do jamy a zasypte ju pôdou.
• Polievanie: Nové sadenice potrebujú pravidelné zalievanie, aby sa zaisťovalo dostatočné zásobovanie vodou.
• Starostlivosť a ochrana: Starostlivosť o sadenice zahŕňa odstraňovanie burín, uvoľňovanie pôdy okolo sadeníc a kontrolu na príznaky škodcov alebo chorôb.
• Pravidelná starostlivosť: Sadenice smreka vyžadujú pravidelnú starostlivosť a sledovanie ich rastu a zdravia.

Čo robiť, keď smrek usychá?

Ak sa váš smrek začína usychať, je dôležité rýchlo konať a prijať opatrenia, ktoré môžu pomôcť zachrániť strom.

1. Identifikujte príčinu: Najprv sa pokúste identifikovať možnú príčinu usychania smreka. Môže to byť nedostatok vody, pôdne problémy, choroby alebo škodcovia.
2. Polievanie: Ak sa zdá, že nedostatok vody je príčinou usychania, pravidelne a dostatočne zalievajte strom. Zalievajte hlbšie, aby sa zaisťovala dostatočná hydratácia koreňov.
3. Pôdna analýza: Zvážte vykonanie pôdnej analýzy, aby ste zistili, či pôda obsahuje správne živiny a pH pre rast smreka.
4. Ochrana pred škodcami a chorobami: Ak zistíte prítomnosť škodcov alebo chorôb, môžete zvážiť použitie vhodných pesticídov alebo fungicídov na ošetrenie stromu.
5. Rezanie: Ak časti smreka vykazujú vážne poškodenie alebo chybné vetvy, môžete zvážiť odstránenie týchto častí pomocou rezania.
6. Konzultácie s odborníkom: Ak váš smrek stále pokračuje v usychaní alebo nie je jasné, aké sú príčiny, je vhodné sa poradiť s odborníkom, ako je arborista alebo záhradník špecializujúca sa na stromy.

Skracovanie smreka

Skrátenie vyrasteného smreku je citlivý proces, ktorý by mal byť vykonávaný opatrne as ohľadom na zdravie stromu. Je dôležité si uvedomiť, že skrátením stromu sa zásadne ovplyvňuje jeho tvar a estetiku, a môže tiež mať vplyv na jeho rast a vitalitu.

• Odborná konzultácia: Ak máte zámer skrátiť vyrastený smrek, je najlepšie konzultovať s odborníkom, napríklad certifikovaným arboristom alebo záhradným dizajnérom.
• Plánovanie a postup: Pred začatím skracovania stromu je dôležité starostlivo plánovať, aký tvar a veľkosť chcete dosiahnuť. Je vhodné stanoviť jasný cieľ a zvoliť metódu, ktorá bude najvhodnejšia pre daný smrek.
• Správny čas: Voľba správneho času na skrátenie smreka je dôležitá. Všeobecne sa odporúča vykonávať zásahy na konci zimy alebo na začiatku jari, kedy je strom v kľudovom stave a má najlepšiu schopnosť sa zotaviť.
• Správne nástroje: Pri skracovaní smreku je dôležité používať ostré a správne nástroje, ktoré minimalizujú poškodenie.
• Postup pri skracovaní: Pri samotnom skracovaní je potrebné dbať na správny postup. Je odporúčané skracovať vetvy postupne, odstrániť najdlhšie a najstaršie vetvy, ktoré by mohli byť nežiaduce.
• Starostlivosť po skrátení: Po skrátení smreka je dôležité starať sa o strom, aby sa minimalizovalo riziko infekcie alebo poškodenia. Pravidelné zalievanie a starostlivosť o pôdu sú dôležité na zabezpečenie správneho zotavenia stromu.

Je potrebné si uvedomiť, že skrátením vyrasteného smreka sa zásadne mení jeho tvar a vzhľad, a nemusí byť vždy najlepším riešením.

Pestovanie smreka v kvetináči

Pestovanie smreka v kvetináči je možné a poskytuje vám možnosť mať tohto ihličnatého stromu na vašom balkóne, terase alebo dokonca vo vnútri domu.

• Výber druhu smreka: Zvoľte druh smreka, ktorý je vhodný na pestovanie v kvetináči.
• Veľkosť kvetináča: Zvoľte dostatočne veľký kvetináč na pestovanie smreka. Smrek potrebuje dostatok priestoru na rast koreňov a vytvorenie stabilného základu.
• Pôda: Použite kvalitnú záhradnú pôdu vhodnú na pestovanie smreka. Mala by mať dobrú odvodnenie a byť mierne kyslá.
• Umiestnenie: Smrek potrebuje dostatok slnečného svetla, aby sa správne vyvíjal. Umiestnite kvetináč na slnečné miesto, ktoré mu poskytne minimálne 6 hodín slnečného svetla denne.
• Polievanie: Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Pravidelne zalievajte smrek, ale vyhnite sa nadmernému zalievaniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov.
• Hnojenie: Smreky v kvetináči vyžadujú prísun živín. Použite vhodné hnojivo na ihličnany alebo špeciálne hnojivo na smreky, ktoré obsahuje živiny, ktoré strom potrebuje pre zdravý rast.
• Starostlivosť o strom: Pravidelne kontrolovať strom na príznaky škodcov alebo chorôb. Odstráňte suché alebo poškodené vetvy a udržujte strom v správnom tvare.

Je dôležité si uvedomiť, že smrek v kvetináči môže byť náchylnejší na suchý vzduch a teplotné výkyvy.

Smrek obyčajný (Picea abies)

Smrek obyčajný (Picea abies) je jedným z najrozšírenejších a najdôležitejších druhov ihličnanov v strednej a severnej Európe.

Smrek obyčajný je strom, ktorý dorastá do výšky až 40 až 60 metrov a má kužeľovitú korunu s vodorovne rozloženými vetvami. Jeho ihlice sú tmavo zelené, šidlovitého tvaru a sú stále zelené po celý rok. Mladé ihličie má charakteristický lesklý vzhľad, zatiaľ čo staršie ihlice majú matný povrch. Na rozdiel od iných ihličnanov má smrek obyčajný samčie a samičie šištice na rovnakom strome.

Jedna z výnimočných vlastností smreka obyčajného je jeho schopnosť rásť aj v chudobných a kyslých pôdach. Je prispôsobivý a odolný voči nepriaznivým podmienkam, a preto sa často vyskytuje vo vysokohorských oblastiach a na severe Európy.

Lesy smreka obyčajného majú obrovský význam pre životné prostredie. Poskytujú útočisko a potravu pre mnoho druhov živočíchov, vrátane vtákov, cicavcov a hmyzu. Smrekové ihličie slúži aj ako zimná potrava pre divokú zver. Korene smreka zlepšujú pôdnu štruktúru a pomáhajú zabraňovať erózii pôdy.

V ľudskom živote má smrek obyčajný mnoho využití. Jeho drevo je cenené pre svoju pevnosť, odolnosť a jednoduchosť...

Sojka (Garrulus glandarius) je nápadný vták z čeľade krkavcovitých, známy svojím pestrofarebným perím a hlasným krikom. Sojka dosahuje dĺžku 32-35 cm a váhu 150-170 g. Jej telo je hnedosivé, na krídlach má nápadné modro-čierne perie s bielymi pruhmi a čierny chvost. Zobák je silný, prispôsobený na lúskanie semien a orechov. Pre človeka nie je sojka nebezpečná. Môže však byť občas nepríjemná pre menšie vtáky, keď im vyberá hniezda a požiera vajíčka či mláďatá.

Sojka je krásny a inteligentný vták, ktorý prináša do záhrady život a rozmanitosť.

Šišky v lesoch nie sú krásnou dekoráciou, ktorou si zvykneme zdobiť svoje domovy najmä v období jesene a zimy. Prednedávnom som na internete videla krásne tipy, ako využiť priestor okolo stromov a odvtedy mám v hlave tento plán. Keďže som nechcela okolo stromu vysádzať kvety (kvôli nedostatku svetla) rozhodla som sa pre tento nápad so šiškami. Okrem toho, že to vyzerá skvele, má to aj ďalšie veľmi praktické výhody. Šišky pôsobia ako mulč - chránia pôdu pred vysychaním a zároveň zabraňujú výskytu buriny. Okrem toho však udržia ďaleko aj domáce zvieratká, keďže stretnutie s pichľavými šiškami pre ne nie je vôbec príjemná. Šišky predstavujú prírodný materiál, ktorý sa časom rozloží a preto zároveň pôsobí ako výživný kompost pre vašu pôdu. Navyše, vďaka otvorenej štruktúre podporujú účinnú cirkuláciu vzduchu v pôde. Okrem celých šišiek ich môžete používať aj rozdrvené. Celé šišky sú však lepšou ochranou proti domácim miláčikom. Ukázalo sa tiež, že šišky sú skvelou ochranou najmä pri prudkých výkyvoch počasia. Dokážu totiž udržiavať teplotu pôdy v rovnováhe a zabraňujú tak teplotným šokom.

Za jeho šikovnosťou ďateľa nezaostávajú ani niektoré malé cicavce. Nedávno som v jednom príspevku spomenul, ako sa k výživným semenám šišiek vie dostať napríklad ďateľ. Za jeho šikovnosťou nezaostávajú ani niektoré malé cicavce.

Hlodavce sú vybavené nielen ostrými dlátovitými rezákmi - hlodákmi, ale aj šikovnými prednými tlapkami, dosť podobnými ľudským rukám.

Priam expertom na vyberanie semien zo smrekových či borovicových šišiek je veverica stromová. Ako napovedá jej druhový názov, s ľahkosťou akrobata sa pohybuje v korunách ihličnatých stromov, takže nemusí čakať, pokým šišky odpadnú, ale ich vyhľadáva priamo na strome. Potravu konzumuje na niektorých zvlášť obľúbených vodorovných konároch, prípadne suchároch alebo vyšších pňoch, z ktorých má dobrý výhľad. Sem si odnesie aj odhryznutú šišku a pustí sa do jedla. Pri ohlodávaní drží šišku šikmo v tlapkách, pričom si ju postupne otáča a posúva od spodnej širšej časti k užšiemu vrcholu. Počnúc bazálnou časťou tak systematicky vytrháva zubami celé šupiny aj so semenami, výsledkom čoho je ohryzené stredové vreteno šišky s rozstrapkanými zvyškami šupín. Olejnatú pochúťku bleskovo skonzumuje, no šupiny padajúce na zem si nevšíma. Keďže pod najmenšími vrchnými šupinami semienka nebývajú, ohlodanú šišku s koncovou neohryzenou „šticou“ odhodí a obyčajne si ide po dupľu.

Na rozdiel od veverice musia ryšavky žltohrdlé i krovinné počkať, pokým šišky nezhodí na zem vietor, prípadne nespadnú nešikovnej alebo prieberčivej veverici, ďatľovi či orešnici. Najmä ryšavka žltohrdlá síce celkom dobre šplhá aj po stromoch a často obsadzuje napríklad vtáčie búdky, na konce konárov sa však zrejme nedostane. Aj tieto dlhochvosté lesné myši používajú pri spracúvaní šišiek podobnú techniku ako veverica, hoci pre ne je to určite namáhavejšia činnosť, pretože sú o dosť menšie. Možno preto, že majú menej sily, pracujú dôkladnejšie, obyčajne pod rúškom tmy, keďže sú aktívne predovšetkým v noci. Jednotlivé šupiny zo šišky poctivo odhryznú bez zanechania rozstrapených zvyškov, výsledkom čoho je úhľadnejšie, hladšie ohryzené vreteno.

To, že si časť takto získaných semien ihličnín a iných drevín (bukvice, žalude) ukrýva do skrýš ako zásobu na horšie zimné obdobie nielen veverica, ale aj ryšavka žltohrdlá, nie je príliš známe. Je to však skutočne tak. Potvrdzujú to viaceré pozorovania zoológov. Túto skutočnosť u nás opísal už pred viac ako polstoročím F. J. Turček, nestor slovenskej teriológie, teda náuky o cicavcoch. Na rozdiel od veverice, ktorej zásoby sú poukrývané na viacerých miestach jej teritória, ryšavky majú zimné zásoby na jednom mieste, obyčajne niekde pod koreňmi či v bútľavom strome. Neraz ide o úctyhodné množstvo semien, až 20 kilogramov. Podľa niektorých autorov tento semenožravý hlodavec uprednostňuje červivé semená, ktoré mu okrem škrobu a rastlinného oleja poskytnú aj bielkoviny v podobe lariev nosatcov a iných škodcov. Ako vidno, aj životné prejavy bežných lesných hlodavcov môžu byť zaujímavé a možno sa práve niekomu z poľovníkov ticho čakajúcich na posede podarí poodhaliť ďalšie zaujímavosti z ich života. RNDr.

Sú neprehliadnuteľnou a niekedy aj nápadnou súčasťou starších exemplárov ihličnanov. Nie každý ihličnan sa však môže popýšiť ich každoročne bohatou úrodou, prípadne šiškami gigantických rozmerov, alebo nápadnej oceľovo - modrej farby. Napríklad v poslednej dobe aj u nás často pestovaná jedľa kórejská (Abies koreana) je známa tým, že šišky tvorí už v mladom veku. Obvykle je to v priebehu 5 rokov po výsadbe. Tento druh jedle má aj viacero veľmi pekných kultivarov. Ide o pomalšie rastúce ihličnany, ktoré nezaberú až tak veľa miesta. Šišky tejto dreviny sú pohľadané, valcovité a sýto sfarbené - oceľovo modré až sivé a zaujímavo oinovatelé. Bohatá úroda šišiek na tomto ihličnane je však podmienená správnym umiestnením v záhrade. Miesto pre túto jedlu by byť dostatočne chránené, ideálne v polotieni a tam, kde je vlhkejšia pôda.

Z botanického hľadiska sú šišky plody ihličnanov - často dlhovekých drevín a sú tvorené zo zdrevnatených šupín, väčšinou hnedej farby. Vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami zo samčích nenápadnejších šištíc. Samičie kvety sa po opelení veľmi rýchlo menia, zväčšujú svoj objem a zo zelenej postupne menia svoju farbu na hnedú.

Niektoré šišky sú menšie a teda takmer neviditeľné (cyprušteky, tuje, sekvojovec, tisovec), iné širšie (borovica pínia), dlhšie (borovica vejmutovka, smrek obyčajný) a hrubšie (borovica čierna), guľaté (céder, cyprus), valcovité (jedle), alebo netradične štruktúrované napríklad s malými prečnievajúcimi akoby krídelkami (duglaska). Obrovskými šiškami môže v záhrade pútať borovica Jeffreyova (Pinus jeffreyi), najväčšie šišky na svete rastú však na borovici Coulterovej (Pinus coulteri). Tieto môžu mať až 30cm dĺžku a hmotnosť 1,5 kg.

Ani sfarbenie dozrievajúcich šišiek nie je rovnaké u každého druhu. Sú šišky zeleno- hnedasté (duglaska), hnedopurpurové, modrasté (jedla kórejská), sivé alebo dokonca červenkasté či červenofialové (jedla, smrekovec). Nápadnejšie farby sú typické najmä pre mladé šišky a najkrajšie sú z tohto pohľadu šišky jedle kórejskej, jedle španielskej (Abies pinsapo), cédrov (Cedrus libanii), niektorých borovíc a smrekov. Niektoré ihličnany charakterizuje bohatá úroda šišiek. Tá je obvykle podmienená správnym umiestnením dreviny v záhrade. Na menej vyhovujúcich miestach majú ihličnany šišiek pomenej, prípadne jednu-dve.

Dekoratívne sú aj bobuľovité šišky, takýmito sa môže popýšiť napríklad borievka (Juniperus commnunis). Exotický nádych zasa môžu vniesť do výsadby šišky araukárie (Araucaria araucana), hoci v našich podmienkach je to skôr vzácnosť. Sú však naopak aj také ihličnany, ktorým sa šišky netvoria vôbec.

Všeobecne dozrievajú šišky u väčšiny ihličnanov po 20 - 30 rokoch od výsadby (len pri jedle kórejskej je to skôr). Niektoré sa objavujú každoročne, iné raz za 2-4 roky. Pri niektorých druhoch sa šišky v čase svojej zrelosti rozpadávajú priamo na stromoch (cédre, jedle), iné zasa opadávajú v celku na povrch pôdy, kde sa vysemeňujú (borovice, smreky).

Šišky smrekovca opadavého aj spolu s holými konárikmi na ktorých sú silno prirastené nezriedka strhne silnejší vietor. Efektné sú šišky rozmiestené jednotlivo (borovice) a ďalej od seba alebo tie, ktoré sú menšie a sústredené v zhlukoch (smrekovec opadavý), prípadne aj tie, ktoré pôsobia akoby nimi bol celý ihličnan husto posypaný (jedľovec).

Zaujímavé je aj zatváranie a otváranie šišiek. Keď je vlhko sú šišky zvyčajne zatvorené, keď je sucho a slnečno, sú otvorené. Keď šiška schne jej vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvára. Často tento proces sprevádza charakteristické pukanie, hlavne ak je zatvorená šiška prenesená do v suchého a vykúreného bytu.

Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad, sú efektné a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany ktoré dekorujú pekné šišky mali dostať v záhrade čo najviac viditeľné a reprezentatívnejšie miesto. Niektoré šišky (borovica lesná) možno dokonca v záhrade ďalej využiť, napríklad ako mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v črepníkoch (smrekovec).

tags: #ktory #vtak #lucka #sisky #takze #ich