Pestovanie a využitie kukurice siatej na zrno

Kukurica je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami, na základe ktorých ju možno použiť pri výrobe širokého spektra krmív.

V závislosti od klimatických podmienok hospodárskeho roku dokáže kukurica poskytovať vysoké úrody či už vo forme objemovej krmoviny, alebo zrna.

Je to obľúbená plodina pre výrobu konzervovaných krmív (siláže) na kŕmenie dobytka a v poslednom období aj čoraz významnejšej suroviny pre bioplynové stanice.

Mimo poľnohospodárstva zrno kukurice nachádza čoraz širšie uplatnenie v potravinárskom priemysle a aj pri výrobe bioetanolu.

V pestovateľských systémoch výroby kukurice boli v posledných rokoch zaznamenané výrazné zmeny.

Bez ohľadu na používané pestovateľské technológie finálnou operáciou technologického postupu pestovania kukurice je jej zber.

V súčasnej dobe môžeme diferencovať viaceré technologické postupy zberu kukurice, ktoré sa viac-menej odvíjajú od účelu jej pestovania a konečného využitia.

Pestovanie kukurice siatej na zrno

Práca prináša informácie z oblasti pestovania kukurice siatej na zrno.

Vychádza z teoretických východísk ako aj z praktickej časti predkladanej práce zároveň a má za cieľ prispieť k bližšiemu poznaniu danej problematiky.

Pestovanie kukurice siatej na zrno sa realizovalo na poľnohospodárskom podniku AGROPEX s. r. o. Sklabiná, ktorého územie má pahorkatinový charakter a rozprestiera sa pod Krupinskou pahoratinou.

Prevažujúci pôdny typ a druh sú hnedozeme, nivné pôdy, stredne ťažké a ťažké pôdy, ktorých obrábanie je ovplyvnené najmä vlhkostným stavom, v jarnom období.

Plodiny, ktoré sú pestované, sa pestujú v nadmorskej výške od 185-210 m. n. m.

V sledovaných pestovateľských ročníkoch sa pestovali hybridy kukurice siatej na zrno s číslom FAO 330-480.

Pri pestovaní kukurice siatej na zrno bol použitý konvenčný spôsob obrábania pôdy.

Príprava pôdy na jar spočívala v použití smykobrán, po ňom nasledovalo použitie kombinátora, ktorým sa zapracovala do pôdy močovina v dávke 200 kg.ha-1 a taktiež sa týmto úkonom pripravilo lôžko pre osivo.

Následnou operáciou bola sejba realizovaná od 8. apríla do 1. mája v sledovaných pestovateľských ročníkoch.

Pri sejbe sa aplikoval LAV 27,5% v dávke 100 kg.ha-1 pod pӓtu a počas vegetácie sa prihnojovalo týmto hnojivom.

Chemická ochrana proti pýru plazivému bola vykonaná len v roku 2007 na parcele N. Karikáš prípravkom Clinic v dávke 4,0 l.ha-1, v mesiaci september.

Počas vegetácie bola kukurica siata na zrno v jednotlivých pestovateľských ročníkoch ošetrená proti burinám.

V roku 2008 bol preemergentne aplikovaný prípravok Click 500 SC v Tank mix s prípravkom Trophy.

V roku 2009 boli použité prípravky Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90 a prípravok Lumax 537,5 SC plus zmáčadlo Atplus 463 a v roku 2010 sa použili prípravky MaisTer plus Istroekol a prípravok Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90.

V pestovateľských ročníkoch 2007-2009 bolo prevedené na všetkých parcelách, kde sa pestovala kukurica siata na zrno plečkovanie v mesiaci jún, ktorým sa kukurica aj prihnojila dávkou 27,5 N.ha-1 č. ž.

V roku 2010 bolo plečkovanie vynechané z dôvodu nepriazne počasia.

Výsledky pestovania hybridov

V pestovateľskom ročníku 2007/2008 boli pestované dva hybridy LG 33.30 a LG 33.62, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.62.

Dosiahol priemernú úrodu 6,5 t.ha-1.

V ročníku 2008/2009 sa pestovali tiež dva hybridy LG 33.30 a LG 33.55, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.55, ktorý dosiahol priemernú úrodu 4,5 t.ha-1.

V ročníku 2009/2010 sa pestovali štyri hybridy LG 33.30, LG 32.85, PR 36K67, DKC 55.42 z nich najlepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.30.

Zber a pozberová úprava

Zber kukurice siatej na zrno prebiehal v mesiacoch október až november, v roku 2010 bol zber predĺžený až do začiatku decembra pri vlhkosti 20-28% v jednotlivých pestovateľských ročníkoch.

Následne sa realizovala pozberová úprava kukurice siatej na zrno sušením.

Ekonomické aspekty pestovania kukurice

Celkové náklady na hektár kukurice siatej na zrno v pestovateľskom ročníku 2007/2008 predstavovali 618,91 € a dosiahnutý zisk na hektár činil 329,29 €.

V pestovateľskom ročníku 2008/2009 boli celkové náklady na hektár 606,47 € a bola vykázaná strata -270,72 € na hektár.

Bakalárske práce a témy súvisiace s kukuricou

Pri písaní bakalárskej práce o kukurici je dôležité zamerať sa na konkrétnu tému.

Študenti sa často venujú rôznym aspektom, ako je genetická modifikácia rastlín ako nástroj zmeny obsahu esenciálnych mastných kyselín, alebo vzťah geneticky modifikovanej kukurice a pôdnych mikroorganizmov.

Je tiež možné zamerať sa na využitie kukurice v potravinárstve: kvalitatívne parametre nových a perspektívnych obilnín ako ukazovateľ ich využiteľnosti v potravinárskom priemysle.

Taktiež je dôležité zamerať sa na obsah zdraviuprospešných zložiek vybraných obilnín a pseudocereálií.

Pri spracovaní primárnych potravinových surovín na báze obilnín je podstatný vplyv na obsah a vlastnosti β-D-glukánov.

Významnou časťou môže byť aj etanolová fermentácia cereálií.

Príklady tém bakalárskych prác o kukurici:

• Vplyv abiotických faktorov na obsah sekundárnych metabolitov.
• Vplyv fermentácie liečivých rastlín na kvalitu potravinárskych produktov.
• Analýza štrukturálnych vlastností kolagénových gélov.
• Produkcia esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín (PNMK) pripravených genetickou transformáciou rastlín.
• Vplyv klíčenia zrna ovsa siateho na jeho kvalitatívne parametre vhodné pre výrobu inovatívnych potravinárskych produktov.
• Nutričné obohatenie bezlepkovej zmesi.

Ďalšie potenciálne témy:

Pri písaní bakalárskej práce je dôležité dodržiavať formálne požiadavky, ako je správne citovanie literatúry a formátovanie textu.

Dôležité je si uvedomiť, že bakalárska práca je výsledkom samostatnej práce študenta a mala by preukázať jeho schopnosť kriticky myslieť a analyzovať informácie.

Význam správneho pH a hnojenia

Aby plodiny mohli využívať svoj plný genetický potenciál, musí byť pôda v optimálnom stave pre vývoj rastlín.

Udržiavanie „správnej“ hodnoty pH je nevyhnutné na dosiahnutie vysokých výnosov a kvality aj v prípade pestovania kukurice.

Hodnota pH poskytuje informácie o prísunu vápna do pôdy.

Požiadavka na vápno závisí od aktuálnej hodnoty pH, obsahu humusu a typu pôdy.

Včasné jarné a predosevné hnojenie s rýchlo pôsobiacimi typmi vápna sa osvedčilo ako odporúčané.

V porovnaní s inými kultúrnymi rastlinami má kukurica nízku potrebu vody na výrobu suchej hmoty.

Kukurica vyžaduje 300 I vody na výrobu 1 kg suchej hmoty.

Z dôvodu pomalého vývoja v mladých štádiách má kukurica neskoro začínajúcu potrebu živín, ale celkový výtlak je značný kvôli vysokému výnosu.

Okrem hlavných živín (dusík, fosfát, draslík, horčík, vápnik) sa bude diskutovať aj o pridávaní síry a mikroživín.

Požiadavky na síru a dusík sú úzko spojené, pretože tieto dva sú viazané v rastlinnom proteíne v pomere 1:10.

Preto je minerálne hnojenie sírou rozumné, napríklad SSA v hnojive pod nohami.

Jedným pozitívnym vedľajším účinkom je okysľujúci účinok SSA, čo vedie k zvýšeniu dostupnosti hodnoty pH v pôdach s vysokými hodnotami pH.

Úroveň hnojenia závisí od obsahu živín v pôde a očakávanej úrovne výnosu.

Pre každú kampaň sa musí vykonať plán hnojenia podľa nariadenia o hnojení.

Čas maximálneho odstránenia živín trvá asi 10 až 15 dní pred kvitnutím do 25 až 30 dní po kvitnutí.

Počas tohto obdobia sa absorbuje 85% potreby dusíka, 73% potreby fosfátu a 96% potreby draslíka.

Počas dozrievania uší sa stále odstraňuje aj dusík a fosfát.

Do tej doby je príjem draslíka ukončený.

Urbanistické projekty a poľnohospodárstvo

Bakalárska práca Ing. arch. Simony Fischerovej sa zameriava na interpretáciu koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva v kontexte Petržalky.

Petržalka, konkrétne, je mestská časť, ktorá prešla výraznou transformáciou.

Kedysi známa ako hospodárska krajina s malými domčekmi a ovocnými sadmi, sa v 80. rokoch minulého storočia zmenila na rozsiahle sídlisko.

Táto práca sa zaoberá možnosťami opätovného vnesenia prvkov poľnohospodárstva a pestovania ovocia do mestskej štruktúry, konkrétne do obytného bloku, a to s ohľadom na udržateľnosť a komunitný rozmer.

Projekt AgriKultúra - Sociálny palác, na ktorom spolupracoval aj Ing. arch. Michal Janák, skúma možnosti komunity a vplyvu jednotlivca na smerovanie k udržateľnej budúcnosti.

Inšpiráciou je koncept "Familistère" architekta Charlesa Fouriera, ktorý predstavoval pracovnú a rezidenčnú komunitu s veľkými spoločnými priestormi, bývaním a záhradami.

Cieľom je nájsť rovnováhu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom v spojení s nájomným bývaním.

Návrh má formálny charakter mestského bloku, ovplyvneného panelákovou výstavbou v Petržalke.

Program je koncipovaný na základe predstáv o každodenných situáciách v susedstve, pohybe a užívaní priestoru jednotlivcom aj komunitou.

Cieľom nie je presunúť celé poľnohospodárstvo do miest, ale využiť potenciál mestského bloku na priblíženie procesu pestovania a chovu k mestskému životu.

Architektonické riešenie: Medzi mestom a vidiekom

Architektúra navrhovaného bloku je plánovaná aj neplánovaná, z vonka mestská, z vnútra s vidieckymi prvkami a kolážovitým charakterom.

Prízemie je transparentné a umožňuje pohľad dovnútra z ulice aj z vnútrobloku.

Obyvatelia dielní alebo práčovní majú vizuálny kontakt so záhradkami a chovnými skleníkmi.

Vnútorný dvor je prístupný verejnosti, ale má charakter privátneho priestoru.

Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, racionálnym a romantickým.

Na vyšších podlažiach sú byty prístupné z medzi-priestorov - zimných skleníkov, ktoré slúžia ako predĺžená obývacia izba alebo pracovňa.

Schodiskový priestor je rozšírený a umožňuje obyvateľom jeho využitie na rôzne aktivity.

Vnútroblok ako centrum pestovania a chovu

Charakteristickým prvkom bloku je vnútroblok, ktorý je venovaný pestovaniu a chovu.

Súčasťou je aj trakt pre hydroponické pestovanie.

V južnej časti sa nachádzajú verejné funkcie: predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, pekáreň a kaviareň.

Byty na 2. až 5. podlaží sú prístupné z pavlače a ich forma reflektuje orientáciu k svetovým stranám.

Koncept nadväzuje na charakter bloku a byty sa čo najviac otvárajú do exteriéru.

Cieľom návrhu je nájsť formu, ktorá spája individuálne a spoločné bývanie a umožňuje obyvateľom mať vlastný kúsok pôdy aj v byte.

V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov rôznych veľkostí (1-4 izbové).

Podzemné podlažie slúži ako parkovisko (211 miest), priestor pre technológie a pivničné kobky.

Na teréne je ďalších 35 parkovacích miest.

Dielo sa nachádza na Sosnovej ulici v Bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Návrat k pôvodu potravín a inšpirácia v komunitných projektoch

Projekt AgriKultúra - Sociálny palác prináša späť povedomie o pôvode potravín a inšpiruje sa existujúcimi komunitnými projektmi, ako sú komunitné záhradky na sídliskách a včelíny na strechách budov.

Projekt sa snaží prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer medzi nimi.

Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku ako manifestu väčšej mierky.

Udržateľná budúcnosť: Spojenie človeka a technológie

Projekt rieši otázku, ako prepojiť automatizované a komunitné poľnohospodárstvo, aby sa dosiahla udržateľná budúcnosť.

tags: #kukurica #bakalarska #praca