Kukurica je prastará kultúrna plodina, pôvodom z Ameriky. Hoci sa často hovorí o kukurici ako o zelenine, ide o obilninu. Existuje viacero odrôd kukurice. Na Slovensku sú najrozšírenejšie kukurica lahôdková, kŕmna a pukancová. V značnej miere sa používa kukurica pukancová, z ktorej pražením zŕn vznikajú pukance (pop-corn). Kvalita a čerstvosť kukurice sa dá ľahko rozpoznať - šupky sú sýto zelené. Kukurica má dôležité miesto aj v diétnej strave - je vhodná pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok.
Kukurica je významným zdrojom živín a kalórií pre ľudí aj zvieratá. Obsahuje značné množstvo sacharidov, bielkovín a vlákniny. Okrem toho obsahuje aj vitamíny, ako je vitamín A, C a B vitamíny. Pre ľudí je kukurica zdrojom energie a sacharidov, ktoré sú dôležité pre fungovanie organizmu. Čerstvá kukurica je vynikajúcim zdrojom vitamínov a minerálov. Je základnou surovinou pre výrobu etanolu, ktorý sa používa ako biopalivo.
Kukurica je teplomilná rastlina. Klíči už pri teplote 8°C. Nízke teploty -4°C rastliny ničia. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie.
Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Na pôdu je kukurica pomerne nenáročná, najlepšie rastie v pôde dobre priepustnej, ktorá je schopná i udržať vodu. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapravíme väčšie množstvo kompostu alebo vysievame do vyhnojenej pôdy po predplodine.
Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám. Kukurica sa dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi.
Praktické spôsoby prípravy kukurice
Konečne je tu sezóna kukurice! Možno ju považujete za jednoduchý pokrm, ale jej prirodzená sladkosť z nej robí fantastickú pochúťku. Vedeli ste, že kukuricu nemusíte iba uvariť v osolenej vode? Môžete ju upraviť pečením, grilovaním alebo zavariť. Určite vám bude chutiť.
Varenie kukurice pretvára surové škroby a pektíny v jej bunkách na šťavnaté a sladké zrná. Výsledná chuť varenej kukurice však vždy závisí od druhu kukurice, ktorú si zakúpite alebo odtrhnete v záhradke. Vnútorná teplota kukurice by mala pred jej konzumáciou dosiahnuť 66 až 77 °C. Metóda prípravy kukurice, ktorú si vyberiete, závisí od toho, čo je pre vás najpohodlnejšie, pre koľko ľudí kukuricu pripravujete a akú výslednú chuť očakávate. Grilovanie a pečenie v rúre patria medzi najpraktickejšie metódy pre väčší počet klasov a pridanie jemnej karamelovej chuti.
Surová kukurica: Vedeli ste, že kukuricu nemusíte vôbec variť či inak špeciálne pripravovať? Surová je sladká, chrumkavá a dokonca šťavnatejšia ako uvarená, pretože teplo premieňa cukor na škrob. Môžete ju nakrájať do šalátu a tortilly, na chlieb, alebo iba tak zjesť. Stačí si len vybrať vhodný druh.
Varená kukurica: Varená kukurica so soľou patrí neodmysliteľne k letu.
Príprava v mikrovlnnej rúre: Vložte neolúpaný klas kukurice do mikrovlnnej rúry. Nastavte časovač na 4 minúty, v prípade potreby čas predĺžte, kým zrnká úplne nezmäknú. Pred odstránením šupky nechajte kukuricu odpočívať asi 5 minút. Budete prekvapení z lahodnej chute, ktorú po tomto spôsobe prípravy získa.
Varenie kukurice v parnom hrnci: Pridajte do parného hrnca vodu a vložte naparovací košík, na ktorý poukladáte ošúpanú kukuricu. Hrniec prikryte a počkajte kým voda nezačne vrieť. Zrná kukurice pri varení v pare zmäknú približne za 4 až 6 minút.
Pečenie kukurice v rúre: Najprv predhrejte rúru na 190 ºC. Na plech položte kukuricu zabalenú v alobale. Predtým k nej môžete pridať maslo, bylinky a soľ alebo korenie. Kukuricu takto môžete piecť aj priamo na rošte, nie je nutné použiť pekáč, dbajte však na to, aby bola uložená maslovou stranou nahor. Pečte, kým zrnká nezmäknú, asi 30 minút. Po dopečení a pred otvorením alobalu nechajte kukuricu aspoň 5 minút vychladnúť pri izbovej teplote.
Grilovaná kukurica: Grilovaním získa kukurica opäť inú chuť. Grilovaná kukurica chutí naozaj výnimočne. Predhrejte gril na vysokú teplotu (200 až 230 °C). Zbavte kukuricu šupky alebo na nej nechajte len jednu tenkú vrstvu. Potrite ju olivovým olejom a následne posypte soľou. Gril zatvorte a počkajte 8 až 12 minút. Každé 2 až 3 minúty je vhodné kukuricu otáčať, aby sa prepiekla z každej strany. Takto upravená výborne chutí napríklad ku grilovaným či pečeným kuracím krídelkám.
Zaváraná kukurica: Na zaváranie je najlepšia mladá, sladká kukurica, ktorá je v mliečnej zrelosti. Zaváraná kukurica sa často používa ako príloha k jedlám, do šalátov alebo ako súčasť rôznych receptov. Zaváraná má rovnomernú sladkú aj kyslastú chuť vďaka sladkokyslému nálevu z octu, cukru, soli, korenín ako bobkový list alebo rasca. Kukuričky vložte do zaváracích pohárov, zalejte nálevom a poháre sterilizujte vo vriacej vode.
Nutričné benefity a využitie v kuchyni
Sladká kukurica je nielen chutnou súčasťou letnej kuchyne, ale aj výživnou potravinou plnou dôležitých živín. Obsahuje vlákninu, vitamíny skupiny B a antioxidanty, ktoré prispievajú k zdraviu a vitalite organizmu. Výhodou kukurice je aj ľahká dostupnosť počas celého leta.
Na 100 gramov kukurice pripadá približne 85 kalórií, pričom obsahuje asi 9,2 g vlákniny, 9 g bielkovín a 72 g sacharidov s nízkym obsahom cukrov (okolo 1,7 g). Kukurica je bohatá na vitamíny skupiny B, najmä tiamín (B1), niacín (B3), pyridoxín (B6) a kyselinu listovú (B9), ďalej obsahuje vitamíny A a C. Vysoký obsah vlákniny v kukurici je jedným z dôvodov, prečo by sme si túto pochúťku mali dopriať čo najčastejšie. Polynenasýtené mastné kyseliny v kukurici zasa podporujú libido a potenciu. Bohatý obsah antioxidantov v kukurici pomáha chrániť telo pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.
Kukurica má významné miesto aj v diétnej strave - je vhodná pre celiatikov, keďže neobsahuje lepok. Veľmi cenný vo výžive ľudí je olej získaný z klíčkov kukurice, ktorý obsahuje viac ako 50% kyseliny linolovej. Kukuričné zrno vo fyziologickej zrelosti obsahuje 71% škrobu, 3% cukru, 12% bielkovín a 1,7% vlákniny. Vzhľadom na skutočnosť, že kukurica je pomerne bohatá na bielkoviny, zaraďujeme ju medzi vhodné potraviny pre vegetariánov a vegánov. Pre vysoký podiel vlákniny je účinná proti zápche, pri pravidelnej konzumácii upravuje trávenie a pomáha predchádzať vzniku rakoviny hrubého čreva. Má močopudné účinky, odporúča sa aj pri chorobách obličiek a močových ciest.
Vysoký obsah karotenoidov v žltej kukurici (najmä luteín a zeaxantín) má priaznivé účinky na zrak. Obsahuje významné množstvo vitamínu B7, potrebného pre zdravú pleť a husté vlasy. Na zvýšenie vitality organizmu a lepšie prekonávanie stresu slúži kyselina pantoténová (vitamín B5). Kyselina listová (vitamín B9) stimuluje rast, krvotvorbu a má omladzujúci účinok. Z minerálnych látok v nej prevláda draslík (podporuje najmä kardiovaskulárny systém), fosfor a horčík (pôsobí proti svalovým kŕčom a pomáha znižovať stres).
Kukurica je vhodná i pri chudnutí. Zabezpečuje pocit nasýtenia, vyrovnáva a dodáva hladinu cukru do krvi. Dopĺňa životne dôležité živiny do tela. A zabezpečuje správne odvodnenie a vyprázdňovanie čo je pri chudnutí veľmi dôležitá vec. Zjedzte jednu kukuricu denne a tak si môžete urýchliť svoje chudnutie.
Bonus: kukuričný vývar z klasov
Možno ste to netušili, ale zužitkovať môžete aj prázdne klasy, ktoré vám ostanú po konzumácii kukurice. Nevyhadzujte ich do koša, ale pripravte z nich nesmierne chutný vývar. Aj prázdne klasy totiž majú bohatú chuť. Vývar z nich má krémovo zlatistú farbu, pričom ho môžete použiť pri príprave polievok, rizota či kaše.
Výber a pestovanie kukurice
Vyberajte si tie kukuričné klasy, ktoré majú zelené šupky a svetlo-farebné hodvábne "fúzy" (čnelky). Vyhýbajte sa tým, ktoré majú svetlé šupky s vysušenými fúzami.
Výsadba kukurice cukrovej: Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. So siatím kukurice počkajte, kým teplota pôdy na jar nedosiahne 15,5 stupňa. Vysieva sa priamo do pôdy. Kukurica sa neteší presádzaniu. Semiačka zasejte priamo do záhrady, do hĺbky 2,5 centimetra. Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom.
Postupná úroda: Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Keď budete semená vysádzať naďalej každé 2 týždne, zabezpečíte si plynulú úrodu. Alebo môžete rozdeliť čas kedy sa seje kukurica tak, že tretinu zasadíte okolo 14. apríla, druhú tretinu koncom mesiaca a poslednú začiatkom mája.
Výsev kukurice: Výsev kukurice je pomerne jednoduchá záležitosť. Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm alebo 6 cm hlbokú. Následne do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Následne do nej vhoďte 3 - 4 semienka kukurice a prihrňte. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. Hneď po vysadení sa neodporúča rastlinku zavlažovať, nakoľko si pri nadbytku vlahy nevytvára poriadne korene a v neskoršom období môže vyschnúť. Posledné roky však býva apríl extrémne suchý a pôda tiež.
Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm, 50 x 80 cm, 20 X 70 cm alebo 40 x 50 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, návše kukurica je vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené. Nikdy nevysievame ani nesadíme ju do jedného dlhého riadka, plytko koreniace rastliny by sa pri vetre vyvracali. Efektívnejší je výsev do štvorca alebo do viacerých riadkov za sebou. Ak pestujete viac ako jeden druh kukurice, rozdiel medzi dátumami výsadby by mal byť najmenej 2 týždne, ale vzdialenosť väčšia ako 7,5 metra.
Starostlivosť o kukuricu počas rastu: Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. V rovnakom čase je dobré okolie kukurice zamulčovať napríklad kompostom, ktorý bude rastline postupne dodávať živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Po vzídení mladé rastliny chránime pred slizniakmi. Záhon môžeme aj skypriť a namulčovať.
Kukurica vyžaduje bohatú úrodnú pôdu, pretože má vysoké nároky na dusík. Už pred výsadbou ošetrite pôdu aspoň centimetrom kompostu. Po výsadbe, keď sa objavia prvé listy, kukuricu prihnojte rybou emulziou a potom pravidelne raz týždenne. Kukurici sa najlepšie darí na plnom slnku. Kukurica má pomerne plytké korene a počas vegetačného obdobia potrebuje pravidelnú zálievku. Vysoké stonky a plytké korene znamenajú, že kukurica sa môže vo vetre ľahko prevrátiť. Keď sa k tomu pridajú ťažké klasy, je to ešte pravdepodobnejšie. Ak chcete mať istotu plných klasov, podporte opelenie kukurice ručne. A to špeciálne v okrajových radoch. Nie je to zložité. Zozbierajte peľ zo samčích kvetov a pokropte ním samičie. Samčí kvet je metlina na vrcholci rastliny, produkuje veľké množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie sa tvorí v pazuche listu. Najskôr vyzerá ako malý valec chránený puzdrom z 5 - 15 lístkov, z ktorého vyčnievajú blizny. Neskôr sa z neho vyvinú plody - zrná.
Pestovanie kukurice, od semena až po zber 🌽
Kombinované pestovanie: Polykultúra "Tri sestry"
Kombinácia rôznych rastlín v jednom záhone môže priniesť niekoľko výhod, ako je zlepšenie pôdy, odolnosť voči škodcom a pestovanie rastlín, ktoré sa navzájom podporujú. Spoločné pestovanie kukurice, fazule a tekvice môže byť vynikajúcim spôsobom, ako optimalizovať využitie priestoru vo vašom záhone a zlepšiť zdravie a úrodu vašich rastlín. Kukurica s jej vysokými stonkami a širokými listami, poskytuje vynikajúcu štruktúru a tieň pre ostatné rastliny v záhone. Jej rozvetvené korene tiež pomáhajú udržiavať pôdu vlhkú a zabránia erózii.
Fazuľa je typickou plodinou spomedzi strukovín, ktorá sa vyznačuje schopnosťou viazať dusík z ovzdušia do pôdy pomocou symbiotickej asociácie s baktériami v koreňovej sústave, čo ju robí vynikajúcim partnerom pre kukuricu. Tekvica rastie pod kukuricou a fazuľou, využívajúc ich ochranu a tieň. Jej plody sú bohaté na vitamíny a minerály a môžu byť vynikajúcim doplnkom k vašej strave.
Veľmi jednoduchou a úspešne rastúcou polykultúrou v našich podmienkach je trojica plodín, ktorú poznali už Indiáni. Pomenovanie „tri sestry“ sa používa pre spoločné pestovanie kukurice, popínavej fazule a tekvice. Trojkombinácia fazuľa, kukurica a tekvica je vhodnou skupinou plodín na spoločné pestovanie, pretože tvorí navzájom symbiózu a využíva efektívne všetky dostupné podmienky. Zároveň sa dopĺňa a tým prináša úrodu s malým podielom nutných záhradníckych prác. Fazuľa vďaka baktériám v koreňových hľuzách sprístupňuje druhým dvom rastlinám dusíkaté látky, pričom ich získava zo vzdušného dusíka. Tie sú dôležité pre ich hojný a zdravý rast. Kukurica slúži ako vhodná opora pre popínavú fazuľu a čiastočne chráni výsadbu pred vetrom. Podľa niektorých zdrojov kukurica dokonca vylučuje do pôdy látky, ktoré veľmi pozitívne vplývajú na rast fazule. Tekvica veľmi skoro vytvorí veľké listy, ktoré zatienia pôdu a tým poskytnú ochranu pred vysušením i rastom burín. Tekvica svojimi listami tieni pôdu, a tak v nej pomáha udržať vlahu. Zároveň obmedzuje rozrastanie buriny.
Ak sa rozhodneme vyskúšať tento iný, avšak premyslený spôsob pestovania, nebudeme potrebovať ani príliš veľký priestor. Záhon pre „tri sestry“ môže mať tvar kruhu alebo štvorca. Do stredu ako prvú vysejeme kukuricu, cca 5 až 7 semien. Po vzídení ponecháme štyri najsilnejšie rastliny a keď dorastie do výšky aspoň 30 - 40 cm, trochu nakopcujeme. Následne do vzdialenosti cca 20 cm od kukurice vysejeme fazuľu. Nevolíme príliš bujne rastúce kultivary a prednosť dáme polopopínavej fazuli. Inak by hrozilo, že fazuľa kukuricu zahubí. Po cca 7 až 10 dňoch vysejeme do vzdialenosti približne 25 cm od fazule aj tekvicu, napríklad hokaido. Najlepšie urobíme, ak ju vysejeme v kruhu do hniezd okolo už vyrastených rastlín kukurice a fazule. Na jednu rastlinu kukurice by sa mali popínať 2 fazule, tekvice vyžadujú väčšie rozostupy. Myslite na to, že tekvice sa počas vegetečného obdobia rozlezú po záhrade a vyhraďte im dostatok miesta. Voľte polopopínavé odrody fazule, ktoré nerastú do výšky viac ako 2 metre, aby umožnili rásť aj kukurici.
Kukurica sa veľmi dobre znáša s paradajkami, uhorkami, tekvicami, fazuľou, zemiakmi a hlávkovým šalátom. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi. Naopak nevhodné je sadiť kukuricu pri zeler a červenú repu. Rastlinám, ktoré odčerpávajú z pôdy rovnaké živiny, navzájom si tienia, priťahujú rovnaký hmyz alebo majú rozličné nároky na vody, sa vo vzájomnej blízkosti nebude dariť.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kukuricu má v láske mnoho škodcov. Najlepšou ochranou je prevencia. Vysádzajte odrody odolné voči chorobám, pritiahnite do záhrady prospešný hmyz a každý rok striedajte miesta, kde pestujete kukuricu. Taktiež sa oplatí už niekoľko týždňov pred výsadbou zalievať pôdu parazitickými hlísticami. Zásadným krokom v dopestovaní zdravej a sladkej lahôdkovej kukurice je kúpa a následná sejba moreného osiva rezistentných hybridov, teda odrôd označených ako F1.
Sneť kukuričná: Možno ste o nej ešte nepočuli, hlavne, ak kukurica nie je vašou obľúbenou plodinou, ale sneť kukuričná je v našich pestovateľských podmienkach bežne sa vyskytujúcou a veľmi škodiacou hubou. Každopádne, ak vašu záhradu ešte nenavštívila, tešte sa. Hoci patogén prežíva na povrchu pôdy a po jeho zaoraní mu životnosť výraznejšie klesá, stále sa pohybujeme v rozpätí až šiestich rokov, počas ktorých môže byť zdrojom novej infekcie. Sneť napáda všetky časti kukurice. Tie môžu mať od niekoľkých milimetrov až po priemer i viac ako 15 cm. Tvoria sa vždy v mieste infekcie, ktorá vstupuje do rastlín cez poškodené pletivá. Infekcia môže nastať počas vegetácie už spomínanými spórami z pôdy, ale aj prenosom z pozberových zvyškov. Najhoršie však je, že ani pri zdravej pôde nemáte istotu - kontaminované totiž môže byť aj osivo. V prípade, že na kukurici uvidíte tvoriace sa nádory sneti, na nič nečakajte a okamžite rastlinu vytrhnite. Odstrániť poškodené časti nestačí. Spravte to skôr, než spóry v hálkach dozrú, nádorové útvary prasknú a patogén sa rozptýli do prostredia. Napadnuté rastliny nikdy nedávajte do kompostu.
Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.
Mozaikový vírus kukurice: Mozaikový vírus kukurice je prenáša niekoľko druhov vošiek. Ochorenie môže postihnúť aj množstvo iných rastlín, vrátane ovsa, prosa a ciroku, z ktorých všetky môžu slúžiť aj ako hostiteľské rastliny pre vírus. Rastliny zvyčajne vykazujú malé, sfarbené škvrny, po ktorých nasledujú žlté alebo svetlozelené pruhy pozdĺž žiliek mladých listov. Keď teplota stúpa, môžu zožltnúť celé listy. Keď sú však noci chladné, postihnuté rastliny vykazujú červenkasté škvrny alebo pruhy. Prevencia vírusu mozaiky kukurice je vašou najlepšou taktikou obrany. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte. Veľké plodiny, alebo silné zamorenie môžu vyžadovať použitie systémového insekticídu.
Perenospóra: Perenospóra je infekcia spôsobená hubou. Existuje niekoľko druhov peronospóry, ktoré postihujú kukuricu a iné trávy, ako je pšenica a ovos. Medzi symptómy patria žlté, chlorotické pásiky na listoch zakrpatený rast sivasté výrastky na spodnej strane listov zvinuté, alebo skrútené listy kukuričné klasy môžu, ale nemusia rásť, ale sú často zakrpatené. Častou príčinou infekcie peronospórou v kukurici, alebo aspoň spúšťačom premnoženia infekcie, je nadmerná vlhkosť. Aby sa predišlo infekcii, je dôležité pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy. Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné. Užitočné je aj odstraňovanie zvyškov rastlín a ich zničenie, aby sa zabránilo šíreniu spór. Ak zistíte peronospóru, ale zachytíte ju skoro, môžete odstrániť napadnuté rastliny a listy, aby ste zabránili šíreniu. Môžete tiež vyskúšať fungicídy.