Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) je chutná a výživná zelenina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých. Táto zelenina je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej univerzálnosti - môže sa variť, piecť, dusiť alebo jesť surová. Pestovanie karfiolu však vyžaduje určitú starostlivosť a trpezlivosť, pretože táto plodina je náchylná na teplotné zmeny.
Dôvodom pestovania karfiolu sú silne zdužinatené súkvetia zložené z krátkych nahustených výhonkov s ešte nerozvinutými púčikmi. Ak by ste úrodu včas nepozberali, ružice sa postupne roztvoria, biele sfarbia do zelena, výhonky predĺžia na stonky a púčiky rozkvitnú do žltých kvetov. Ružica tak stratí konzumnú hodnotu. A keďže karfiol patrí k zelenine s vysokou výživovou hodnotou, je ľahko stráviteľný a v kuchyni má mnohostranné využitie, bola by to veľká škoda.
Odrody karfiolu
Existuje mnoho odrôd karfiolu, ktoré sa líšia farbou a časom zberu:
- Biely karfiol - Najbežnejšia odroda, ktorá má snehovo bielu hlávku a jemnú chuť.
- Zelený karfiol (Romanesco) - Tento karfiol má špirálovitú, zelenú hlávku a je známy svojím dekoratívnym vzhľadom a jemne orieškovou chuťou.
- Fialový karfiol - Tento druh má krásnu fialovú farbu, ktorá je výsledkom prítomnosti antioxidantov nazývaných antokyány.
- Oranžový karfiol - Tento karfiol má oranžovú farbu vďaka vyššiemu obsahu betakaroténu, čo mu dodáva jemne sladkastú chuť.
Romanesco: Zeleninová rarita
Poznáte Romanesco? Je to zvláštny druh hlúboviny. Tvorí prechodnú formu medzi karfiolom a brokolicou. Botanikom ani jazykovedcom zatiaľ nie je celkom jasné, či ho zaradiť medzi odrody karfiolu alebo brokolice. Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica).
Romanesco (Brassica oleracea var. botrytis) je jedinečná odroda karfiolu, ktorá zaujme svojim geometrickým tvarom a svetlozelenou farbou. Romanesco nie je len chutná zelenina - je to živý dôkaz toho, že príroda vie byť umeleckým géniom. Jeho pestovanie vám prinesie radosť, zdravie a zeleninovú raritu na tanieri.
Pýši sa vskutku netradičným tvarom a vzhľadom takmer pripomína kvetinu. U nás pomerne menej známe romanesco sa rozhodne oplatí vyskúšať. Romanesco má svoj pôvod na severe Talianska, prvé zmienky o ňom siahajú až do 16. storočia. Jeho pôvodný názov bol broccolo romanesco a postupne naberal na popularite. Na základe svojho talianskeho pôvodu je prezývaný aj ako rímsky karfiol. Neskôr sa rastlina zušľachťovala v Holandsku.
Lahodná, jemná chuť, v ktorej možno zacítite orieškový podtón - také je romanesco. Má pevne zbalené kvietky, ktoré sú zoskupené do špicatých špirálovitých tvarov namiesto zaoblených ako má brokolica či karfiol.
V porovnaní s karfiolom má romanesco až o 80 percent viac provitamínu A, a zároveň podstatne viac vitamínu C. 100 gramov romanesca obsahuje odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Obsahuje aj vitamíny skupiny B, vitamín K. Vitamín A podporuje zdravie našich očí. Romanesco obsahuje železo, podporuje tvorbu červených krviniek, zlepšuje krvný obeh a posilňuje zdravie srdca. Vďaka vysokému obsahu vlákniny je romanesco ideálnou zeleninou, ktorá podporuje trávenie. Pomôže pri zápche i hnačke. Romanesco obsahuje množstvo vitamínov, antioxidantov a minerálov, ktoré pôsobia preventívne proti infekciám bakteriálneho aj vírusového pôvodu. V boji proti voľným radikálom je romanesco prospešné. Obsahuje antioxidanty, ktoré nás chránia voči voľným radikálom a pôsobia preventívne proti vzniku onkologických ochorení.
Romanesco je tvrdšie ako brokolica, no pripraviť si ho môžeme takmer identicky. Konzumovať sa môže tak v surovom, ako aj tepelne upravenom stave. Je vhodné do letných šalátov, ako príloha, no i samostatne na zapekanie a do nákypov. Ak chcete vyťažiť z jeho atypického vzhľadu maximum, pripravte si ho vo veľkých kúskoch. Na tanieri bude vyzerať vskutku delikátne. Nakrájate ho na väčšie kusy so zachovaním štruktúry a spracujte ho opekaním či grilovaním. Romanesco hravo zvládne vysoké teploty a grilovaná verzia zároveň zvýrazní jeho prirodzenú chuť. Romanesco má neutrálnu krémovú chuť a je preto v kuchyni ľahko kombinovateľné. Je ľahko stráviteľné, plné vlákniny a nízkokalorické. Neobsahuje takmer nijaký tuk, má minimum kalórií a tolerujú ho aj ľudia s citlivým žalúdkom. Konzumuje sa len hlavička romanesca. Kupujeme sýto zelenú hlavičku, ktorá je znakom čerstvosti.
Príprava pôdy a výsadba
Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý.
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno-draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie.
Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší na zásobovanie vlahou a živinami. Ak sa rastlinám nedostane potrebná starostlivosť, tvoria malé riedke ružice s hrubými vláknami. Karfiol preto môžete s úspechom pestovať len na kvalitnej pôde. Ideálna je hlboko spracovaná piesočnato-hlinitá alebo hlinito-piesočnatá s vysokým obsahom humusu a minerálnych živín. Na jeseň treba hriadku zrýľovať a do pôdy zapracovať dostatok organického hnoja, najlepšie vyzretého maštaľného hnoja. Myslite na to, že karfiol je výhradne zelenina 1. trate a u nás sa pestuje len z predpestovaných priesad.
Výsadba priesad
S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. V tomto prípade už môžete siať priamo do voľnej pôdy. Zvolená hriadka by však mala byť chránená pred vetrom. Dobré je na jej povrch rozhodiť pred sejbou hrubšiu vrstvu kompostu alebo substrátu na báze rašeliny a jemne ho zapracovať hrabľami. Podporíte tak zdravý vývin priesad a tvorbu silného koreňového systému.
Po májovom vysadení priesad na konečné hriadky do sponu 50 x 50 cm ich výdatne zalievajte a pôdu kyprite. V júni rastliny prihnojte prvýkrát a opäť na začiatku tvorby ružíc.
Výsadba von: V máji - po pominutí mrazov.
Slnečné miesto a chladnejšie podmienky: Karfiol preferuje slnečné stanovište, kde má prístup aspoň k 6 hodinám slnečného svetla denne. Zároveň je však citlivý na vysoké teploty, ktoré môžu negatívne ovplyvniť tvorbu hlávok.
Pôda bohatá na organické látky: Karfiol obľubuje pôdu bohatú na organické látky a dobre priepustnú. Pred výsadbou do pôdy zapracujte kompost alebo organické hnojivo, aby ste si zabezpečili dostatok živín pre rastlinu.
S predpestovaním priesad, ktoré chcete na hriadky vysadiť v druhej polovici mája až v júni, začnite v apríli. Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou.
Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 - 60 × 40 - 50 cm. Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 - 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 - 50 cm. Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť.
Pestovanie skorých odrôd
V teplejších oblastiach môžete už po 10. apríli vysádzať silné predpestované priesady s koreňovým balom priamo na voľné hriadky. Úrody sa tak dočkáte už v prvej polovici júna. Priesady si pripravte sejbou v krytých priestoroch v januári až vo februári alebo si ich kúpte na trhu. Pred vysádzaním musia byť dobre otužené, aby zniesli aj prípadný slabší mráz. Istotou však bude ich nočné prikrývanie prenosným fóliovým krytom, bielou netkanou textíliou alebo starými plastovými črepníkmi. Zároveň tak podporíte rast a urýchlite zber o 5 až 10 dní.
Karfiol zo skorej sejby saďte do sponu 50 x 40 až 50 x 50 cm. Znamená to, že na štvorcový meter budete potrebovať 4 až 5 priesad. Skoré odrody saďte len tak hlboko, ako rástli v zakoreňovačoch. V apríli ešte nie je pôda taká prehriata, hlbšia výsadba by preto mohla spomaliť vývin rastlín a oddialiť čas zberu.
Začiatkom mája nezabudnite na dostatočnú výživu, aby ste podporili tvorbu veľkých ružíc. Použite viaczložkové hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý má pozitívny vplyv na výšku úrody z pohľadu hmotnosti ružíc. Po prihnojení rastliny vždy výdatne zalejte.
Na neskorý jesenný zber
Neskorý karfiol na jesenný zber treba vysiať do 20. júna, vo vyšších polohách do konca mája na voľný záhon, do pareniska alebo skleníka. Dobré je použiť stredne skoré odrody a spon 5 x 5 cm, pričom do pôdy vždy vložte spolu dve semená aspoň centimeter hlboko. Po vzídení priesady jednoťte a nechajte len najsilnejšiu.
Na pestovanie neskorého karfiolu si môžete zvoliť hriadky, z ktorých ste pozberali šaláty, skoré zemiaky alebo strukoviny, určite sa však vyhnite hlúbovinám. Po predplodine ich zbavte všetkých pozberových zvyškov, odburiňte a pripravte na vysádzanie priesad. Ak je pôda kyslá, na vápnenie dolomitickým vápencom myslite už pri pestovaní predplodiny.
Deň pred plánovaným presádzaním priesady výdatne zalejte, aby sa po ich vybratí z pôdy na korienkoch udržalo dostatočné množstvo zeminy a vy ste ich tak mohli presadiť spolu s koreňovým balom. Ak si kúpite hotové priesady, posledný termín, keď ich ešte môžete vysadiť, je posledná júlová dekáda. Odporúčaný spon je v závislosti od odrody 50 x 50 až 60 x 50 cm. Priesady do pôdy poriadne zatlačte a výdatne zalejte.
Aj pri tomto spôsobe pestovania platí, že v čase tvorby ružíc rastliny vyžadujú prihnojenie viaczložkovým hnojivom s vyšším obsahom dusíka. Karfiol, ktorý do konca septembra nevytvorí dostatočne veľké a na zber vhodné ružice, chráňte pred prvými jesennými mrazmi prenosným fóliovým krytom alebo bielou netkanou textíliou.
Starostlivosť o karfiol
Karfiol potrebuje pravidelné polievanie, aby si pôda udržala rovnomernú vlhkosť. Karfiol je pripravený na zber zvyčajne 70-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a podmienok pestovania.
Rovnomerné zavlažovanie: Karfiol potrebuje rovnomernú zálievku, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Nedostatok vody môže viesť k zlému vývoju hlávok alebo k tomu, že budú malé a nekvalitné.
Mulčovanie: Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a chrániť korene pred teplotnými výkyvmi.
Náročnosť na živiny: Karfiol je náročný na živiny, najmä na dusík, fosfor a draslík. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatočné množstvo živín.
Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri nedostatku sa zle vyvíja, tvorí nekvalitné, hnedé alebo žiadne ružice (vyslepuje). Ideálne je preto prihnojovať viaczložkovými hnojivami, v ktorých nechýbajú stopové prvky, ako je napríklad Cererit.
Blanšírovanie bieleho karfiolu
Pri pestovaní bielych odrôd karfiolu je dôležité zakryť hlávky, aby si zachovali bielu farbu a jemnú chuť. Tento proces sa nazýva blanšírovanie. Keď hlávky dosiahnu veľkosť približne 5-7 cm, jemne ohni listy rastliny nad hlávkou a zviaž ich, aby zakryli hlávku pred priamym slnkom. Blanšírovanie by malo trvať 7-14 dní, v závislosti od teploty.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Výhodou jesenného pestovania karfiolu je, že sa vyhnete problémom s vývinom riedkych ružíc bez typickej farby, chuti aj mnohým škodcom.
Škodcovia karfiolu: Karfiol môže byť napádaný rôznymi škodcami, ako sú vošky, húsenice kapustových motýľov, slimáky a kapustové mušky.
Prírodné metódy ochrany: Na odplašenie škodcov môžeš vedľa karfiolu vysadiť bylinky, ako sú mäta, tymián alebo levanduľa, ktoré odpudzujú niektorých škodcov.
Choroby karfiolu: Karfiol môže byť náchylný na rôzne plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov, plesne alebo múčnatka. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhýbať sa prepolievaniu pôdy.
Zber úrody
Karfiol je pripravený na zber, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť (približne 15-20 cm) a sú pevné na dotyk.
Uchovávanie úrody: Karfiol môžeš skladovať v chladničke po dobu 1-2 týždňov.
How to Blanch Cauliflower
Karfiol je chutná a výživná zelenina, ktorá si zaslúži miesto v každej záhrade. So správnou starostlivosťou môžete získať bohatú úrodu, ktorú môžete využívať na mnoho spôsobov.