Materské mlieko je nenahraditeľné, má ideálne zloženie, ktoré sa prispôsobuje potrebám dojčaťa, pokrýva jeho energetické i biologické potreby, až na vitamín D a K, ktorý je potrebný dopĺňať. Do 5.-6. mesiaca života dieťatko nepotrebuje žiadne iné tekutiny ani inú potravu. Dojčenie je nielen ideálnym prostriedkom výživy dieťaťa, ale aj momentom vytvárania silného puta medzi ním a matkou. Na tému dojčenia prebehlo množstvo výskumov, ktoré zhodne preukázali vysoko pozitívne dopady dojčenia.
Zaujímavosťou je, že dojčené deti majú nižší výskyt chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy, sú menej náchylné na alergie, astmu, ekzémy a koliku, majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky, obesity, reumatickej artritídy, majú vyššie IQ. Navyše u žien, ktoré dojčili, sa mierne znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka pred menopauzou. Znižuje sa aj riziko vzniku rakoviny maternice, rakoviny vaječníkov, ale tiež riziko vzniku cukrovky.
Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšie je dieťa dojčené, tým lepšie pre jeho zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť dieťa minimálne do dvoch rokov veku a ďalej podľa potrieb dieťaťa a matky. Dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu.
Význam materského mlieka v dlhodobom horizonte
Materské mlieko je počas celého obdobia dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa."
Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak, jeho kvalita sa ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka denne.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Podpora laktácie a relaktácia
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom býva obava z nedostatku materského mlieka. Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť. Obavy a strach matky z toho, že nebude mať dostatok mlieka a predčasné prikrmovanie umelou mliečnou formulou, sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko alebo vôbec.
Avšak nejedna mamička sa počas dojčenia svojho dieťatka stretne so situáciami, kedy má pocit, že mlieka ubúda a hľadá spôsob, ako tvorbu materského mlieka podporiť. Existuje veľa dôvodov, prečo tvorba mlieka kolíše a takisto viacero spôsobov, ako ju opäť zvýšiť. Jednou z častých príčin je podanie umelého mlieka. Na zníženú frekvenciu dojčenia kvôli dokrmovaniu, prípadne podávaniu tekutín najčastejšie fľašou, telo matky reaguje zníženou produkciou materského mlieka.
Mnohým mamičkám sa tvorba mlieka zníži aj v dôsledku toho, že sa snažia dieťatko naučiť prespať celú noc bez dojčenia. Dôležité je správne prisatie bábätka na prsník, aby uchopilo ústami čo najväčšiu časť dvorca. Brada má byť zaborená v prsníku a nos dieťaťa má byť voľný. Prikladanie dieťaťa k obom prsníkom čo najčastejšie, je najlepším spôsobom ako zabezpečiť dostatočnú tvorbu materského mlieka. Pomáha i fyzický kontakt koža na kožu dieťatka s matkou.
Namiešané zmesy byliniek podporujúce laktáciu sú zložené z rasce, fenyklu, anízu, zároveň majú aj priaznivý vplyv na tráviaci trakt, pôsobia proti plynatosti a tým pomáhajú dieťatku pri kŕčovitých bolestiach bruška. Ďalšou bylinkou je jastrabina lekárska, zvyšujúca tvorbu mlieka a napomáha pri upchatých mliekovodoch.
Je možné vyskúšať i homeopatickú podporu laktácie - Ricinus communis 5CH (účinná látka ricin obyčajný), nechať rozpustiť 3 x 5 guľočok pod jazykom. Odporúča sa užívať len po dobu, kým sa mlieko začne tvoriť vo zvýšenej miere. Dôležité je neumývať si zuby pri užívaní tohto prípravku zubnou pastou s obsahom mentolu, nepiť kofeínovú kávu a nejesť 30 minút pred a po užití homeopatického lieku.
V lekárni sú dostupné aj výživové doplnky v tabletách obsahujúce účinné látky zo senovky gréckej a benediktu lekárskeho. Súčasné užívanie podporuje a zvyšuje ich účinok.
Tvorba mlieka môže pokračovať mesiace aj roky po skončení dojčenia. Toto nie je prekvapivé, je to normálne. Určite je možné pokúsiť sa vrátiť k dojčeniu, môže sa to podariť a poznáme mamičky, ktoré začali znova dojčiť svoje deti po tom, čo už sa mnoho mesiacov nedojčili. Tento proces sa nazýva relaktácia. Zvýšiť tvorbu mlieka má zmysel bez ohľadu na to, či sa bábätko vráti k dojčeniu alebo nie.
Pri opätovnom rozbehnutí dojčenia po určitej pauze je dobré mať adekvátnu pomoc, ktorú vám môže najlepšie poskytnúť laktačná poradkyňa. Dá vám praktické rady a tipy, čo robiť, čomu sa vyhnúť a podobne. Určite sa oplatí nájsť si takúto pomocníčku, aby ste zachránili dojčenie.
Dojčenie ako prevencia ochorení a podpora vývinu
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
Metaanalýza štúdií zahŕňajúca viac ako 200 000 účastníkov opisuje, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha. V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela.
Materské mlieko obsahuje počas celého obdobia dojčenia množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnó. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze.
Štúdia vedcov z Južnej Kórey ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu.
Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
