Kyslá atmosférická depozícia: Hrozba pre ekosystémy

Kvalita životného prostredia je úzko spätá so zdravím ekosystému, od ktorého priamo závisí zdravie človeka.

Environmentalistika a ochrana prírody sa zameriavajú na monitoring zložiek životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov, hospodárenie s energiami a starostlivosť o zdravie ľudskej populácie.

Environmentálne inžinierstvo je vedná disciplína, ktorá rieši technické problémy životného prostredia. Využíva poznatky vedného odboru ekológie, skúma pôsobenie človeka na ekosystémy, zaoberá sa prevenciou znečisťovania životného prostredia, nápravou vzniknutých škôd a prevenciou nežiadúcich zásahov.

Vplyv antropogénnej činnosti na zložky biosféry

Antropogénna činnosť má významný vplyv na zložky biosféry, vrátane atmosféry. Atmosféra má zložitú štruktúru a funkcie, ktoré sú ovplyvňované ľudskou činnosťou.

Zloženie atmosféry

Atmosféra sa skladá z:

  • Plynnej zložky: O2, N2, CO2, O3, inertné plyny
  • Tuhej zložky: mikročastice, atmosferický aerosól
  • Kvapalnej zložky: dážď, hmla

Ozónová vrstva (O3) vzniká pôsobením UV žiarenia na O2 a má zásadný význam pre ochranu pred nebezpečnou UV zložkou slnečného žiarenia. Ozónová vrstva chráni Zem pred škodlivým UV žiarením.

Schéma zloženia atmosféry

Znečistenie atmosféry

Znečistenie atmosféry môže byť prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Medzi prírodné zdroje znečistenia patria:

  • Emisie pri sopečnej činnosti
  • Erózia pôdy
  • Lesné a stepné požiare
  • Peľ stromov a rastlín
  • Kozmický prach

Antropogénne znečistenie atmosféry je spôsobené ľudskou činnosťou, najmä priemyslom, dopravou a poľnohospodárstvom.

Kyslá atmosférická depozícia

Kyslá atmosférická depozícia, často označovaná ako kyslý dážď, vzniká, keď sa oxid siričitý (SO2) a oxidy dusíka (NOx) uvoľňujú do atmosféry a reagujú s vodou, kyslíkom a inými chemikáliami za vzniku kyseliny sírovej a dusičnej.

Ilustrácia vzniku kyslého dažďa

Za súčasné najväčšie problémy pre európske lesy sú považované klimatická zmena, nadmerná depozícia dusíka a zvýšená koncentrácia prízemného ozónu, O3.

Zvýšená expozícia O3 má za následok celú škálu možných dopadov, od zmien fungovania organizmu po makroskopické poškodenie.

Čo je kyslý dážď? | Kyslý dážď | Video pre deti

Znečistenie ovzdušia bolo v Českej republike v minulosti zásadným environmentálnym problémom. Cieľom príspevku je mapovať lesné oblasti ČR podľa relatívneho zaťaženia prízemným ozónom a depozíciou dusíka a indikovať možné problémové oblasti, kde by vplyvom zvýšenej záťaže mohlo dochádzať k poškodeniu lesa.

ČHMÚ sa u našich západných susedov zaoberá dlhodobým monitoringom stavu ovzdušia. Analýza ukázala vysokú variabilitu koncentrácie O3 v jednotlivých rokoch, v závislosti na aktuálnych meteorologických podmienkach. Naproti tomu depozícia dusíka je pomerne stabilná.

Ohrozenie lesov v ČR podľa škodlivín (km²)
Typ ohrozenia Plocha (km²)
Zvýšená expozícia O3 5 160
Relatívne vyššia depozícia dusíka 3 960
Zvýšená záťaž oboch sledovaných škodlivín 570

Využitím výsledkov merania v kombinácii s modelovaním boli vymedzené oblasti, v ktorých sa pravidelne vyskytujú zvýšené koncentrácie O3 a vysoká depozícia dusíka. Výsledky naznačujú, že zvýšená expozícia O3 ohrozuje lesy najmä v južnej oblasti ČR, zatiaľ čo zvýšená depozícia dusíka je predovšetkým v severných partiách, špeciálne v horských oblastiach. Územie, kde sa obe riziká prekrývajú, je prekvapivo malé.

Mapa znečistenia ovzdušia v ČR

tags: #kysla #atmosfericka #depozicia