Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Bol kľúčovou postavou slovenského disentu v 80. rokoch a aktívne sa podieľal na aktivitách podzemnej univerzity. Jeho životným dielom bol neúnavný zápas proti totalitným režimom, ktoré naša krajina zažila v 20. storočí. Bol hlboko presvedčený, že tieto režimy predstavovali zlo pre jednotlivca aj pre celú spoločnosť.
Po páde komunizmu v roku 1989 sa Ján Langoš stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a neskôr, po voľbách v roku 1990, bol vymenovaný za Federálneho ministra vnútra ČSFR. Vo svojej generácii stelesňoval vytrvalý a dôsledný vzdor proti komunizmu ako prejavu zla a neslobody. Jeho úsilie o odhalenie plnej pravdy o nemorálnosti a protiprávnosti totalitných režimov vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a následným zriadením Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Ján Langoš bol známy svojou priamosťou a zodpovednosťou. Bol poctivý k svojmu životu aj k životu iných ľudí. Ako disident pred revolúciou vydával viaceré samizdatové časopisy a verejne vystupoval proti komunistickému režimu, čím si vyslúžil pozornosť Štátnej bezpečnosti. Po novembri 1989 sa výrazne zaslúžil o zrušenie a rozpustenie Štátnej bezpečnosti.
Jeho odkaz žije dodnes, nielen v pamäti národa, ale aj v jeho rodnej Banskej Bystrici. Od roku 2013 ho tam pripomína interaktívny pamätník, ktorý nesie posolstvo, že ten, kto si nepamätá minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Každoročne v lete sa na jeho počesť organizuje deň plný diskusií a koncertov s cieľom priblížiť mladšej generácii minulosť a životy ľudí, ktorí zažili totalitný režim.
Zákon o pamäti národa a ÚPN
Viac ako desať rokov po páde komunistického režimu sa Jánovi Langošovi podarilo presadiť vznik Ústavu pamäti národa. Táto nová inštitúcia dostala jasné poslanie - sprístupniť tajné archívy z čias nacizmu a komunizmu na Slovensku. Jeho úsilie o odhalenie pravdy o komunistickom režime vyvrcholilo v auguste 2002 schválením a v Zbierke zákonov SR vydaním tzv. zákona o pamäti národa. V apríli 2003 poslanci NR SR schválili Jána Langoša do funkcie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN), kde pôsobil do svojej smrti.
Okrem zákona o pamäti národa bol Ján Langoš aj autorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je dodnes považovaný za zlomový krok v oblasti transparentnosti.
Tragická smrť
Ján Langoš tragicky zahynul 15. júna 2006 pri autonehode na východnom Slovensku, medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec. Pri nehode sa zrazil s multikárou naloženou štrkom. Výsledky vyšetrovania konštatovali, že vinníkom bol Ján Langoš, pričom ako príčinu uviedli neprimeranú rýchlosť a nedodržanie povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla. Znalec uviedol, že politik v čase nehody jazdil rýchlosťou výrazne presahujúcou povolený limit.
Po tragickej smrti Jána Langoša sa jeho priatelia a známi poskladali na pamätnú tabuľu, ktorá bola symbolicky osadená 17. novembra 2007 na budove, kde sídlil ÚPN. Počas rekonštrukcie budovy bola tabuľa zvesená a napokon umiestnená na mramorovej stéle pred bývalým sídlom ÚPN.
Mimozemské tajné společnosti dokument Dokumentarni Filmy
Odkaz Jána Langoša
Ján Langoš zanechal v slovenskej spoločnosti silný odkaz ako bojovník za slobodu a odhaľovateľ neprávostí komunistického režimu. Jeho celoživotné dielo a úsilie o spravodlivosť a pravdu inšpiruje aj ďalšie generácie. Z iniciatívy jeho manželky, dcér a priateľov bola založená Nadácia Jána Langoša, ktorá pokračuje v jeho boji za pravdu, slobodu a demokraciu a udeľuje medzinárodnú a národnú cenu Jána Langoša na ocenenie tých, ktorí preukázali občiansku odvahu pri obhajobe ľudských práv a demokratických hodnôt.
Jeho životný odkaz je aktuálny aj takmer desaťročie po jeho tragickej smrti, pripomínajúc nám dôležitosť boja za slobodu a pamäť národa.
