Ľuľok zemiakový: Od nežiaducej rastliny po základnú potravinu

Ľuľok zemiakový (lat. Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých.

Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu.

Už na prvé počutie to znie zvláštne - ako nejaká jedovatá rastlina. Preto nečudo, že aj vzdelaní Európania sa od nej odťahovali a zavrhovali ju. Podľa nich z nej nebol žiadny úžitok. Vňať nevoňala, bola horká, po usušení sa nedala ani fajčiť, surové hľuzy boli vodnaté a nemali žiadnu chuť, nechcel ich ani dobytok. Ich povesť ničili aj klíčky na nich, ktoré boli jedovaté, rovnako ako aj nazelenkasté surové zemiaky. No bohatá európska šľachta ich pestovala ako okrasnú rastlinu pre jej biele kvety. Stali sa veľkým hitom a módnym doplnkom. Keď Mária Antoinetta prechádzala francúzskym vidiekom, mala ich vo vlasoch.

Neraz sa stalo, že pre neznalosť kuchári namiesto zemiakových hľúz uvarili vňať a spôsobili ochorenie. Ľudia uverili, že by sa mohli otráviť.

V roku 1748 vo Francúzsku zvláštnym výnosom uzákonili, že sa už nesmú nikde sadiť, pretože sú jedovaté. A pôda, v ktorej rastú, je zdrojom malomocenstva. A keď toto vyhlásila krajina, ktorá už v tom čase bola na špičke svetovej gastronómie, muselo to tak určite byť. Jednoducho zemiaky sú odpad.

Taký postoj k nim spočiatku zaujali aj v Anglicku. Ani tam neboli populárne, skôr naopak. Najmä keď sir Walter Raleigh, ktorý ich sadil na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku, poslal zemiaky ako dar kráľovnej Alžbete I. a jej kuchári netušili, čo s nimi spraviť. Hľuzy zahodili a namiesto nich uvarili zemiakovú vňať. Celá kráľovská rodina vážne ochorela a zemiaky sa na sto rokov stali zakázanou potravinou.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Na základe archeologických nálezov a podľa moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných. Zemiaky sa konzumovali buď priamo, alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Inkovia z nich tiež vyrábali alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu. Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely.

Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. V roku 1565 dostal prvú väčšiu zásielku zemiakov z Cusca ako dar španielsky kráľ Filip II. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu. Nezávisle od španielskych dobyvateľov sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia.

Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách. Niektorí vtedajší lekári predpisovali zemiaky ako zaručený liek proti širokej škále ochorení od hnačiek po tuberkulózu. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Tieto nepodložené tvrdenia a nedôvera voči zemiakom trvali takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich II.

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1754 - prvýkrát sa o nich však zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť. V polovici 18. storočia.

K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

Botanická charakteristika

Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená.

Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48). Zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény. Zo všetkých kultúrnych plodín má zemiak najbohatšie genetické zdroje. Zemiak má dve centrá biodiverzity: tzv. andské centrum v okolí jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa, a čilské centrum v oblasti okolo 40° južnej geografickej šírky, s adaptáciou na dlhý deň. Z čilského centra pravdepodobne pochádzajú predchodcovia európskych kultúrnych odrôd. V týchto oblastiach sa vyskytujú mnohé lokálne kultúrne a polokultúrne odrody a tiež mnoho divokých príbuzných druhov s rôznym stupňom ploidie (až hexaploidné odrody). Mnohé z týchto divokých druhov sa dajú so zemiakom krížiť a tým je možné získavať požadované vlastnosti (skoré dozrievanie, odolnosť voči chorobám).

Výživa a zloženie

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9 - 25 mg/100g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zapĺňajú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).

V hľuzách je najväčšia koncentrácia alkaloidov pod šupkou a zvyšuje sa, ak sú zemiaky vystavené svetlu. Zemiaky na svetle tiež zelenajú, obsah alkaloidov však nemusí so zelenou farbou hľúz priamo súvisieť. Vyšší obsah alkaloidov je v okolí očiek (púčiky na hľuze) a v blízkosti poranenia hľuzy. Pri predávkovaní môže dôjsť aj k smrteľnej otrave, napriek tomu sa však otravy zemiakmi vyskytujú len vzácne. Dochádza k nim spravidla v prípadoch, keď dieťa zje väčšie množstvo plodov (nie hľúz), ale s ohľadom na ich nepríjemnú chuť a neveľký počet na jednej rastline ide o veľmi nepravdepodobnú udalosť. Šľachtitelia sa snažia neprekročiť koncentráciu solanínu 0,2 mg/g. No aj u moderných odrôd s koncentráciou solanínu pod týmto limitom môže po osvetlení dôjsť k jej zvýšeniu nad 1 mg/g solanínu.

Pestovanie a skladovanie

Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, aké prevláda na severe Európy a USA, v Rusku a prípadne aj vo vyšších polohách teplejších klimatických oblastí. Zemiaky však neznášajú mrazy, pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú. Teplota je veľmi dôležitá pre klíčenie hľúz. Hľuzy sa prebúdzajú pri teplotách okolo 6 °C, pre ďalší rast sú optimálne denné teploty okolo 20 °C a nočné teploty okolo 15 °C.

Je dôležité skladovať zemiakové hľuzy v tme, suchu a chlade, nie však v mraze. Ideálne podmienky sú pri teplote 3 - 4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Mráz ničí zemiaky, pretože v nich dochádza k hydrolýze škrobu na nízkomolekulárne oligosacharidy a poškodené hľuzy potom ľahko podliehajú hnilobe. Pre poľnohospodárske potreby sa zemiaky uskladňovali hroblovaním (jama v zemi, do ktorej sú nasypané zemiaky a následne pokryté senom, ktoré udržuje sucho a zeminou, ktorá vytvára kryciu vrstvu pred vonkajšími vplyvmi). Takáto hroblica musela byť zabezpečená vetracou šachtou, ktorá sa v čase veľkých mrazov zapchávala maštaľným hnojom. Aby sa zabránilo predčasnému klíčeniu a súčasne kvôli ničeniu spór plesní používa sa v niektorých krajinách rádioaktívne ožarovanie zemiakov.

Svetová produkcia a využitie

Podľa ročenky FAO sa svetová plocha, na ktorej sa zemiaky pestujú medzi rokmi 1970-2008 zmenšila z pôvodných 20,8 miliónov ha na 18,2 miliónov ha. Priemerný výnos však v tomto období vzrástol zo 14,3 t/ha na 17,3 t/ha. Najvyššie hektárové výnosy presahujúce 50 t z hektára dosahujú pestovatelia na Novom Zélande, v Holandsku výnosy presahujú 45 t z hektára, v USA, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku a Spojenom kráľovstve hektárové výnosy presahujú 40 t (údaje za rok 2008). Podľa údajov FAO sa približne 52 % svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 % ako krmivo, 11 % tvoria sadbové zemiaky a 3 % sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh (údaje za rok 2005).

Väčšina produkcie zemiakov v rozvinutých krajinách sa ďalej priemyselne spracúva (udáva sa približne 75 %). Vyrába sa z nich predovšetkým škrob a etanol či už na potravinárske alebo priemyselné účely. Značnú časť zemiakov spracováva potravinársky priemysel na výrobu potravinových polotovarov a hotových výrobkov, ako sú hranolčeky, lupienky, krokety a podobne.

Choroby a škodcovia

Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami. Zrejme najznámejším dôkazom tohto tvrdenia je tzv. Veľký hlad v Írsku, kde bola v rokoch 1845 až 1849 plesňou zemiakovou (Phytophtora infestans) zničená celá úroda zemiakov. Dôsledkom boli ťažké straty na životoch (odhady hovoria o 1/2 až 1 a 1/2 milióne mŕtvych) a masová emigrácia.

Medzi ďalšie významné choroby patria:

• čierna noha (Erwinia carotovora var. carotovora)
• bakteriálna krúžkovitosť zemiakov (Clavibacter michiganehsis subsp. sepedonicus)
• múčnatka
• Skorotoxikóza

Niektoré kmene vyššie uvedených vírusov sú karanténne. Význam vírusových chorôb je u zemiakov znásobený faktom, že sa zemiaky bežne množia vegetatívne a preto neprechádzajú očistným štádiom semena.

Medzi najvýznamnejších škodcov patrí háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G. pallida), ktoré je tiež karanténne. Tento škodca dokáže v pôde prežívať pomerne dlho, takže pozemky ním zamorené nie je možné používať na pestovanie zemiakov po dobu 20 - 25 rokov aj dlhšie.

Názvy zemiakov v rôznych jazykoch a ich pomenovania na Slovensku

Ľuľok zemiakový alebo zemiak (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Solanum tuberosum).

Odborné slovenské názvy sú: ľuľok zemiakový, zemiak, nevhodne (bohemizmus): ľuľok hľuznatý, staršie: ľuľok zemiak, zriedkavo zemiak hľuznatý, staršie zemiak obyčajný; u Reussa lilek bambulatý.

Hľuza (resp. jedlo z hľuzy) sa volá zemiak.

Hovorové názvy rastliny aj hľuzy (resp. jedla z hľuzy) sú krumpeľ alebo krumpľa.

Ľudovo zriedkavo a zastarano zriedkavo sa pre hľuzu a rastlinu vyskytuje aj bohemizmus brambor.

Podľa Bernoláka (okolo roku 1800) sa rastlina Solanum tuberosum volá krumpla a jej plody sa volajú krumpla, zemák, švábka, švábská repa, podzemné jablko či podzemské jablko. bandura/bandurka (časť vých. Slovenska).

V rôznych jazykoch sa zemiak nazýva napríklad:

• Anglicky: Potato
• Nemecky: Kartoffel
• Francúzsky: Pomme de terre
• Španielsky: Patata
• Taliansky: Patata
• Poľsky: Ziemniak
• Česky: Brambora
• Maďarsky: Burgonya
• Rusky: Картофель (Kartofel)

Recepty zo zemiakov

Zemiakový šalát je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne, najmä počas Vianoc. Táto tradičná pochúťka sa pripravuje v mnohých variáciách, s majonézou alebo bez nej.

Zemiakový Šalát bez Majonézy: Odľahčená Klasika

Tento typ šalátu je často súčasťou sviatočných stolov, ale aj bežných obedov a večerí.

Ingrediencie:

• Zemiaky (varené v šupke)
• Vajíčka (varené na tvrdo)
• Mrkva (varená)
• Hrášok (varený alebo sterilizovaný)
• Cibuľa (nakrájaná nadrobno)
• Kyslé uhorky (nakrájané na kocky)

Nálev:

• Voda
• Ocot
• Bobkový list
• Čierne korenie celé
• Nové korenie
• Rasca
• Soľ
• Cukor
• Olivový olej

Postup:

1. Zemiaky uvaríme v šupke približne 20 minút, kým nie sú mäkké, ale nie rozvarené. Po uvarení ich premyjeme studenou vodou a ošúpeme.
2. Medzitým si pripravíme nálev. Vodu pomaly povaríme s octom, bobkovým listom, čiernym korením, novým korením, rascou, soľou a cukrom 15 minút. Ak sa voda odparí, pridáme ďalšiu.
3. Cibuľu nakrájame nadrobno a pridáme ju do scedeného nálevu. Varíme ešte 3 minúty.
4. Očistené zemiaky nakrájame na kocky a zalejeme pripraveným nálevom tak, aby boli ponorené. Pridáme nadrobno nakrájané uhorky a dve lyžice olivového oleja.
5. Vajíčka uvaríme na tvrdo a pretlačíme cez mriežku. Mrkvu a hrášok uvaríme alebo použijeme sterilizované.
6. Zemiaky, vajíčka, cibuľu, mrkvu, hrášok a uhorky zmiešame v miske.
7. Šalát necháme odstáť v chladničke, aby sa chute prepojili. Najlepší je na druhý deň.

Šalát s Majonézou a Jogurtom: Krémová Alternatíva

Ingrediencie:

• Zemiaky (varené v šupke)
• Vajíčka (varené na tvrdo)
• Mrkva (varená)
• Hrášok (varený alebo sterilizovaný)
• Cibuľa (nakrájaná nadrobno)
• Kyslé uhorky (nakrájané na kocky)
• Jogurt
• Majonéza
• Horčica
• Soľ
• Čierne korenie
• Šťava z uhoriek (podľa chuti)
• Mlieko (podľa potreby)

Postup:

1. Zemiaky uvaríme v šupke, očistíme a pretlačíme cez mriežku.
2. Vajíčka uvaríme na tvrdo a tiež pretlačíme cez mriežku.
3. Cibuľu a kyslé uhorky pokrájame na menšie kocky.
4. V miske zmiešame zemiaky, vajíčka, cibuľu, mrkvu, hrášok a uhorky.
5. V druhej miske zmiešame jogurt, majonézu, horčicu, soľ a čierne korenie. Ochutnáme a podľa potreby pridáme šťavu z uhoriek.
6. Zálievku nalejeme na šalát a premiešame.
7. Ak chceme šťavnatejší šalát, pridáme trochu mlieka. Šalát necháme postáť v chladničke.
8. Na druhý deň ho môžeme dochutiť soľou a korením.

Rýchly zemiakový šalát so slaninkou a smotanou

Potrebujeme:

• 500 g zemiakov
• 150 g slaniny nakrájanej nadrobno
• 1 veľká cibuľa

Zálievka:

• 100 ml smotany na šľahanie (prípadne smotany na varenie)
• Petržlenová vňať
• Kúsok masla (asi 1-2 lyžičky)
• 1 lyžička horčice
• Soľ
• Korenie podľa chuti

Postup:

1. Zemiaky uvaríme domäkka v slanej vode. Potom scedíme, očistíme a nakrájame na plátky.
2. Slaninku orestujeme na panvici. Potom pridáme cibuľu a keď chytí zlatú farbu vmiešame kúsok masla.
3. Zemiaky scedíme, pridáme na panvicu so slaninovou-cibuľkovou zmesou.
4. Primiešame aj smotanu. Necháme chvíľu povariť, aby sa zmes zredukovala.
5. Potom už len ozdobíme petržlenovou vňaťou (prípadne pažítkou) a môžeme podávať. Môžeme doladiť aj trochou horčice.

Džadky: Zemiakové Guľky od Našich Predkov

Ingrediencie:

• 1 kg zemiakov (nakrájaných, uvarených)
• 100 g hladkej múky
• 100 g polohrubej múky
• Soľ

Ďalej:

• 2 ks cibule (nakrájanej nadrobno)
• 150 g slaniny (nakrájanej nadrobno)

Postup:

1. Očistené zemiaky pokrájame, zalejeme vodou a osolíme. Uvaríme domäkka.
2. Uvarené zemiaky popučíme priamo vo vode.
3. Pridáme preosiatu múku a zapracujeme do zemiakov, kým nevznikne jemná kaša.
4. Zakryjeme pokrievkou a necháme asi 10-15 minút spariť.
5. Ruky si trochu naolejujeme, aby sa nám zemiaky nelepili, a vytvarujeme si šúľok. Z tohoto šúľku po čiastkach vytvarujeme guľky.
6. Podávame s opraženou slaninkou a cibuľkou.

Domáce Zemiakové Čipsy: Chrumkavá Maškrta

Ingrediencie:

• Zemiaky
• Olivový olej
• Soľ
• Korenie (podľa chuti)

Postup:

1. Zemiaky dôkladne umyte a olúpte (alebo nechajte so šupkou, ak preferujete).
2. Nakrájajte ich na veľmi tenké plátky (ideálne na 1-2 mm).
3. Nakrájané plátky zemiakov vložte do studenej vody a nechajte ich namočené aspoň 30 minút.
4. Po namočení zemiaky dôkladne osušte pomocou čistej utierky alebo papierových utierok.
5. Predhrejte rúru na 200 °C.
6. Na plech položte papier na pečenie a rozložte zemiakové plátky tak, aby sa neprekryli.
7. Jemne ich pokvapkajte olivovým olejom a posypte soľou a korením.
8. Pečte v predhriatej rúre 15-20 minút, alebo kým čipsy nebudú zlatisté a chrumkavé.
9. Po upečení nechajte čipsy chvíľu vychladnúť a podávajte.

Janssonovo pokušenie: Švédsky zemiakový nákyp

Janssonovo pokušenie je slávny švédsky nákyp, ktorý kombinuje jemne nakrájané zemiaky, skaramelizovanú cibuľku, veľa smotany a korenisté rybičky. Je to tradičná vianočná príloha, ktorá sa pravidelne objavuje v rebríčkoch najlepších "comfort food" a jedál zo zapekaných zemiakov.

Ingrediencie:

• 1 kg zemiakov
• 2 veľké cibule
• 4-5 lyžíc masla
• 15 kusov filetov z korenistých šprotov alebo 120 g nakladaného sleďa
• 400 ml smotany na šľahanie (33%)
• 2-3 PL strúhanky
• Soľ, mleté čierne korenie

Postup:

1. Cibuľu ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky. Na panvici roztopíme lyžicu masla a cibuľu na ňom pomaly restujeme asi 10 minút, kým nie je mäkká a zlatistá (nesmie zhnednúť príliš).
2. Zemiaky ošúpeme, nakrájame na tenké hranolčeky (hrubé asi 0,5 cm).
3. Rúru rozohrejeme na 200ºC a pekáč (misu) vymastíme zvyšným maslom.
4. Na dno pekáča dáme tretinu nakrájaných zemiakov. Na zemiaky rozložíme polovicu orestovanej cibule a polovicu rybičiek (ak sú väčšie, nakrájame ich na kúsky). Zľahka osolíme (pozor, ryby sú slané!) a okoreníme čiernym korením.
5. Pridáme ďalšiu tretinu zemiakov, zvyšok cibule a zvyšok rybičiek. Opäť jemne okoreníme.
6. Zakončíme poslednou vrstvou zemiakov. Povrch uhladíme.
7. Celý nákyp zalejeme polovicou smotany (200 ml). Vrch posypeme strúhankou a pokladáme naň vločky masla.
8. Vložíme do rúry a pečieme 20 minút.

Rímske zemiaky

Vynikajúci na pečené zemiaky, ktoré u nás doma všetci milujeme. Tieto cesnakové marinované zemiaky sú nielen veľmi jednoduché na prípravu, ale hodia naozaj na každú príležitosť!

Potrebujeme:

• 1 kg zemiakov

Marináda:

• 100 ml olivový olej
• 50 ml voda
• 2 KL plnotučná horčica
• 8 strúčikov cesnak
• 1 KL soľ
• 5 KL mletá červená sladká paprika
• 2 KL kari korenie
• 1 KL kurkuma
• 2 KL provensálske korenie

Postup:

1. Zemiaky poriadne umyjeme (nešúpeme) a rozrežeme na kolieska.
2. Hodíme do vriacej osolenej vody na 3 minúty.
3. Medzitým si spravíme marinádu so všetkých surovín, ktoré sú uvedené vyššie. Premiešame a obalíme v nej uvarené zemiaky.
4. Necháme 2-3- minútky odležať.
5. Potom zemiaky preložíme na plech. Pečieme 30-40 minút pri 200 stupňoch.

K týmto zemiakom už naozaj netreba nič pridávať, sú fantastické aj samé o sebe.

Tipy a triky pre dokonalý zemiakový šalát

• Zemiaky varíme v šupke, aby si zachovali viac živín a chuti.
• Po uvarení zemiaky premyjeme studenou vodou, aby sa ľahšie lúpali.
• Šalát necháme odstáť v chladničke, aby sa chute prepojili.
• Ak chceme šalát šťavnatejší, pridáme trochu mlieka alebo nálevu z uhoriek.

tags: #lulok #zemiakovy #v #inych #jazykoch