Zátišie je umelecké dielo, ktorého základom je náhodné alebo štylizované zoskupenie predmetov, často neživých vecí. Obrazy zátišia môžu pripomínať krajinomaľbu alebo portrét, no zameriavajú sa na detaily a vzťahy medzi objektmi. V ponuke možno nájsť zátišie s predmetmi dennej potreby, vázami s kvetmi, zvieratami alebo prírodou, reprezentujúce rôzne umelecké smery a žánre. Obrazy zátišia sú skvelou voľbou pre tých, ktorí chcú priniesť do svojho interiéru trochu klasiky a útulnosti. Práve obrazy zátišia vytvoria pre vás a vašu rodinu príjemné a útulné prostredie. Moderné obrazy na plátne premenia váš názor na každý interiér. Moderné obrazy rozžiaria váš interiér k nepoznanie.
História zátišia siaha stovky rokov do minulosti, dávno pred vynález fotografie. Ako samostatný žáner začalo zátišie rozkvitať v 17. storočí. V minulosti bola tvorba zátišia vysoko cenená. Slávni maliari ako Ján Davidsz. de Heem majstrovsky zobrazovali predmety dennej potreby, pričom využívali svetlá a tiene, tzv. chiaroscuro. Jan Davidsz. de Heem je jedným z neopomenuteľných umelcov tohto žánru.
Zátišie s ovocím v slovenskom a svetovom maliarstve
Zátišie s ovocím má v slovenskom maliarstve bohatú tradíciu. Mnohí slovenskí umelci sa venovali tejto téme, pričom každý z nich priniesol do svojich diel osobitý štýl a pohľad. Slovenské zátišia s ovocím sa vyznačujú niekoľkými charakteristickými prvkami: Realistické zobrazenie, použitie lokálnych druhov ovocia a dôraz na detail.
Charakteristické prvky slovenských zátiší s ovocím
- Realistické zobrazenie: Maliari sa snažili o čo najvernejšie zobrazenie ovocia a ďalších predmetov.
- Použitie lokálnych druhov ovocia: Na obrazoch často nájdeme jablká, hrušky, slivky a iné druhy ovocia, ktoré sú typické pre slovenské záhrady a sady.
- Dôraz na detail: Maliari venovali veľkú pozornosť detailom, ako sú štruktúra šupky, odlesky svetla a tiene.
- Symbolika: Ovocie mohlo mať v obrazoch aj symbolický význam, napríklad jablko ako symbol pokušenia alebo hruška ako symbol plodnosti.
Slovenskí maliari používali rôzne techniky a materiály pri tvorbe zátiší s ovocím. Medzi najčastejšie patrili olejomaľba a akvarel. Mnohí súčasní umelci sa inšpirujú tradíciou, ale zároveň prinášajú do svojich diel nové pohľady a techniky.
Obrazy s ovocím do kuchyne sú nadčasovou voľbou. Osvedčia sa tiež v jedálni alebo v obývacej izbe, ktoré sú prepojené. Nájdete tu šťavnaté farby a tlmené odtiene, takže môžete ľahko siahnuť po obraze, ktorý sa najlepšie hodí do vášho domova. Ovocie na stole je častým motívom u umelcov, ale presvedčíte sa, ako veľa rôznych návrhov možno nájsť u každého z nich.
Veľkí maliari sa tejto témy často chopili a realizovali ju v štýle, ktorý im bol blízky. Na dielach Van Gogha a iných dielach Moneta uvidíme úplne iné ovocie. Hra so svetlom a tieňom, využitie farieb, verná reprodukcia detailov alebo len hra s realitou: koľko umelcov existuje, toľko je rôznych prístupov, ktoré môžeme vidieť.
Zátišie ako samostatný žáner začalo rozkvitať v 17. storočí. V minulosti bola tvorba zátišia vysoko cenená. Slávni maliari ako Ján Davidsz. de Heem majstrovsky zobrazovali predmety dennej potreby, pričom využívali svetlá a tiene, tzv. chiaroscuro. Jan Davidsz. de Heem je jedným z neopomenuteľných umelcov tohto žánru.
Michelangelo Merisi, známy tiež ako Caravaggio, bol prvým maliarom, ktorému poslúžilo usporiadanie predmetov ako samostatný žáner. Tento prístup viedol ku skutočnej revolúcii v histórii výtvarného umenia, lebo to bolo prvý krát, kedy maľba stratila svoj náboženský či dvorský charakter. Zátišiam bola v porovnaní s inými žánrami maľby prisudzovaná najmenšia vážnosť. Zátišie je popisný typ maľby, zobrazovanie predmetov, ktoré sa vyskytujú v domácnosti, kvetov, ovocia, potravín atď. Jeho ťažiskom je kompozícia predmetov obvykle neživých. Fo francúžtine sa tiež zátišie nazýva nature morte. Samotné pomenovanie tohto žánru pochádza z holandského termínu “stileven”, v preklade neživá príroda. Prvýkrát ho použil A. Houbraken na začiatku 18. storočia.
V šesnástom storočí mnoho umelcov doplňovalo scény “neživej prírody” o osoby, takže vytvárali zátišia s ľudskými postavami. Príkladom je obraz Predavačky ovocia. So zátiším sa stretávame už v antike, ako dokladajú literárne správy a pamiatky v Pompejách a to v nástennej maľbe, mozaike a v závesnom doskovom obraze: kvetiny, ovocie, nádoby, vtáci, ryby a morské živočíchy.
V stredovekom maliarstve sa objavujú motívy zátišia najprv v drolériách gotickej knižnej maľby. Tiež v gotickom doskovom obraze sa začínajú uplatňovať jednotlivé prvky zátišia najmä tam, kde sú zdôvodnené obsahovo (knihy na obrazoch svätých otcov). V 15. storočí dostávajú motívy zátišia v rámci náboženského obrazu stále viac autonómnejší význam: police s knihami na obraze proroka Isaiáša z oltára Zvestovanie Majstra z Aix mohli byť dokonca neskôr oddelené ako samostatný obraz zátišia.
Kompozične vyvážené zátišia sa objavujú aj na zadných stranách dosiek s obrazmi madón a donátorov. Obraz Hansa Memlinga Váza s kvetinami vo výklenku z roku 1490 je namaľovaný na rube obrazu, v tomto prípade portrétu. K prvým zachovalým príkladom zátišia ako samostatného obrazu patrí lovecké zátišie benátskeho umelca Jacopa de Barbari Mŕtvy vták namaľované okolo roku 1504.
Zátišie v takej podobe, ako je známe dnes, poprvýkrát uzrelo svetlo sveta súčasne v Holandsku a v Taliansku koncom šestnásteho storočia. Michelangelo Merisi sa narodil 1573 v dedine zvanej Caravaggio neďaleko severotalianskeho Milána. Vo veku dvanásť rokov sa stal učňom miestneho maliara a krátko na to prišiel do Ríma, kde už bol známy jednoducho ako Caravaggio. Prežil krátky život, ale dosť dlhý na to, aby výrazne ovplyvnil niektorých z najväčších maliarov Európy sedemnásteho storočia. Caravaggio zmenil štýl ranobarokového výtvarného umenia tým, že do teórie maliarstva vniesol nový rozmer. Až do jeho príchodu malo svetlo v maliarstve pramalý význam. Jemu však slúžilo k vyjadreniu, osvetleniu, objasneniu a mnohokrát použil svetlo samo ako najdôležitejšiu tému obrazu. Bol tým pravým stvoriteľom naturalizmu v barokovom umení.
Údajne v roku 1596, keď mal 23 rokov, vzal Caravaggio košík, vložil do neho hrozno, červavé jablko, niekoľko fíg, hrušiek a broskýň a namaľoval prvé zátišie. Nebolo to jediný krát, kedy maľoval koše s ovocím, džbány, poháre vína, kvetiny, knihy, hudobné nástroje. Je tiež zrejmé, že si ako skutočné alebo vymyslené kulisy pre svoje obrazy vybral krčmy a kuchyne, kde sa často zdržiaval. Bez toho, aby si toho bol vedomí, vniesol do umenia námet, ktorý sa vo Francúzsku a Taliansku rýchlo stal obľúbeným.
Ešte v prvej polovici 16. storočia tvoria motívy zátišia významovú kompozičnú súčasť obrazového výjavu. V polovici 16. storočia vznikajú realistické zátišia na základe priameho pozorovania prírody v súvislosti s rozvíjajúcim sa prírodovedeckým štúdiom. Okrem Caravaggiových diel, na konci šestnásteho storočia vzniklo niekoľko z najvýznamnejších zátiší holandských maliarov Jacoba de Ghenta a Balthasara van der Asta, vlámskeho majstra Jana Brueghela staršieho a španielskeho umelca Sanchéza Cotána.
Začiatkom sedemnásteho storočia došlo k rozvoju troch základných druhov zátišia. Cieľom prvého z nich, známeho ako vanitas - márnosť, bolo upozorniť na pominuteľnosť a dočasnosť života s desivou vidinou smrti číhajúcej hneď za rohom. Ako symbol smrti a posmrtného života slúžila ľudská lebka, tak ako je zobrazená na obraze D. Lhoma, Márnosť. Tento obraz zobrazuje sviecu dohorievajúcu v prázdnotu a presípajúce sa hodiny, pričom oba tieto predmety pripomínajú divákovi krátke trvanie života a rovnakú prchavosť, aká je vlastná hmotným statkom. Mušľa, v tých časoch exotická rarita, symbolizovala bohatstvo, hudobné nástroje a čaša vína zosobňovali senzuálne radosti, knihy znamenali múdrosť a meč zasa znázorňoval moc.
Zakrátko vznikol symbolický typ zátišia, ktorý tak či onak znázorňuje päť zmyslov: zrak, čuch, sluch, hmat a chuť. Tieto zmysly boli spojené s náboženskými alebo prírodnými symbolmi, ako je oheň, vietor a voda. Prekypoval kvetinami, ovocím, džbánikmi a košíkmi. Na začiatku sedemnásteho storočia doplňoval zátišie ešte malý hmyz a drobné živočíšstvo, ako napríklad chrobáky, motýle, slimáky a maličké jašteričky. Zobrazením týchto prvkov sa autor snažil poukázať na svoje dokonalé zvládnutie techniky a oklamať zrak.
Zdokonaľovanie tejto iluzívnej maľby, napríklad do takej miery, aby hmyz sediaci na kuse ovocia alebo doske stola sa divákovi zdal byť skutočný a nie len namaľovaný, viedlo v polovici sedemnásteho storočia k forme umenia zvanej trompe l´oeil, čo je francúzsky výraz znamenajúci zrakový klam. Autorom typického trompe l´oeil je J. F. De La Motte. V najvyššej možnej miere využil pôsobenie reliéfu, detailu a iluzívnej techniky spôsobom charakteristickým ako pre námet, tak pre štýl. V modernom výtvarnom umení sa trompe l´oeil znovu objavuje v zátiší ako superrealizmus.
Inou diferenciáciou zátiší je deľba na zátišie kuchynské, lovecké, zátišie zložené z kníh alebo hudobných nástrojov, zátišie z morských živočíchov a pod. Pre Holandsko je najtypickejšie zátišie zložené z predmetov každodennej potreby, ako je prestretý stôl s príbormi a jedlom, ako sa vyvíjalo od prostého aditívneho zaradenia množstva predmetov v širokom zábere a vysokom nadhľade k zblízka nahliadnutému výseku, zloženému z niekoľko priestorovo dokonale umiestnených vecí. Popri kvetinových zátišiach, sú obľúbené zvlášť zátišia lovecké. V Holandsku tvorili Pieer Claesz, Alexander Coosemans, Jan de Heem, van de Velde a William Heda. Vo flámsku patrili k tým, čo pozdvihli úroveň umeleckého prejavu, van Soon, Jan Fyt a Clara Peetersová. Vo Francúzku patrili k maliarom témy nature morte Lubin Baugim, Stoskopff a Dupuisy.
Zachovalo sa niekoľko Zurbaránových bodegones, čo sú zátišia typické pre Španielsko. Predstavujú predmety z kuchyne alebo komory. Pôvodný význam výrazu bodegones slúžil na označenie pre banálne obrazy alebo plátna, mazenice. Komentátori hovoria o maliarovom cite pre naturalistické akcenty a o záľube v konkrétných podrobnostiach, čo z neho činí skutočného majstra tohto žánru. Bez ohľadu na povahu predstavených vecí, či už sú to predmety, zvieratá ovocie alebo kvetiny, je situačná schéma vždy rovnaká: predmety sú rozmietnené do radu, čelne osvetlené, pozadie je tmavé a neutrálne, kompozícia obvykle symetrická.
Hlavným centrom vplyvu na západné výtvarné umenie osemnásteho storočia sa stalo Francúzsko. Zátišie tu oslávilo svoj zlatý vek. Jean Chardin je tvorcom vlastného štýlu, ktorý sa nepodriaďuje dobovej móde a súčasne výsostným predstaviteľom francúzskeho umenia osemnásteho storočia. Hoci sa venuje rozmanitým žánrom, býva považovaný za majstra zátišia, oblasti, kde jeho talent najlepšie vynikol. Maliar zaujal už svojím prvým vystavenými dielami-zátišiami, medzi nimi je aj zátišie Raja, ktoré ohromí netradične veľkým formátom a fascinuje realistickým poňatím samotnej raje. Žiadny prvok tu nemá privilegované postavenie, každý z nich je na svojom mieste. Zmiešané plátno sa však vyznačuje zvláštnym maliarskym pôvabom. Tajomstvo tohto diela spočíva práve v premene škaredosti na krásu.
Jeho neskoršie zátišia sú omnoho skromnejšie, akoby vyňaté zo skutočného sveta. Maliar svoje objekty umiestňuje na kamenný podklad, kuchynskú dosku, múrik alebo schody. Jeden z prvkov, napríklad v obraze Lovecká brašna, je to zajačia hlava, prerušuje horizontálne usporiadanie tak, aby sa maliar vyhol príliš prísnej geometrickosti kompozície a dodal obrazu hĺbku. Umelec naviac používa monochromatické pozadie, ktoré tu predstavuje kamennú stenu, dodávajúcu celej scenérii abstraktnejšie, nadčasovejšie ladenie. Vo svojich posledných, maliarsky veľmi úsporných, zátišiach často využíva efekt zrkadlenia jedných predmetov v druhých.
Mnohí z jeho súčasníkov prispeli k tomu, že sa zátišie stalo obľúbeným námetom. Jedným z najpozoruhodnejších maliarov Holandska bol Justus van Huysum, cenený pre svoje obrazy kvetín a svoje nové prístupy v kompozícii.
Počnúc devätnástym storočím sa maľovanie zátiší stáva druhom umenia, ktorého rozvoju je venovaná značná starostlivosť a pozornosť.
Z Cézannovho diela cítiť osobité napätie. Neprirodzene usporiadané predmety vyvolávajú dojem, že spadnú zo stola. Majú skreslené tvary, pretože ich maliar zobrazil z posunutých uhlov pohľadu. Jeho kompozície sú založené na geometrickom základe. Okrem zjavných guľovitých tvarov jabĺk a pomarančov obraz v sebe ukrýva vlastnú geometriu. Možno v ňom nájsť niektoré zo základných tvarov, ktoré pomáhajú spájať predmety a dodávajú takto poňatej maľbe štruktúru a stabilitu.
Slnečnicové zátišie Vincenta van Gogha je nápadne koloristické, zložené z farebných plôch, ktoré vytvárajú formu bez objemu a postrádajú akékoľvek striedanie svetla a tieňov. Van Gogha nasledoval Henri Matisse používaním čistých farieb so zreteľne čitateľným kontrastom. Matisse sa ďalej púšťa do experimentov, potlačil perspektívu a kladie vedľa seba farebné a dekoračné plochy. Hoci chýba perspektíva, sú pohyb a hĺbka dosiahnuté kontrastom farieb.
Aj Paul Klee experimentoval s farbou a formou, ten istý tvar sa pokúšal umiestniť najprv na čiernom a potom na bielom pozadí. Ukázalo sa, že farby a tvary sú omnoho výraznejšie a dokonalejšie na čiernom podklade. V jeho zátiší sú formy zaoblené, obtiahnuté čiernou kontúrou, ktorá ako jediný prvok vytvára dojem trojrozmernosti.
19. a celé 20. storočie až do súčasnosti je charakteristické veľkou rozmanitosťou štýlov a experimentami. V modernom umení bolo zátišie skúšobným poľom pre nové výtvarné tendencie.
Zátišie v diele Fernanda Botera
Fernando Botero, kolumbijský umelec známy svojím charakteristickým štýlom zobrazovania objemných postáv a predmetov, vytvoril aj zátišie. Jeho dielo "Zátišie so zelenou polievkou" je toho príkladom. Zobrazuje kompozíciu typickú pre tento žáner, v ktorej sú na stole umiestnené rôzne predmety každodennej potreby a potraviny. V Boterovom charakteristickom štýle sú všetky tieto prvky zobrazené v zaoblených, takmer nafúknutých tvaroch, čo im dodáva trochu humorný a zároveň elegantný vzhľad.
Pridanie mačky, živého a potenciálne pohyblivého zvieraťa, vytvára kontrast medzi statickosťou predmetov a dynamikou živého tvora. To môže vniesť prvok prekvapenia a humoru, ktorý je charakteristický pre Boterov štýl. Mačka je v Boterovom štýle, podobne ako iné prvky jeho diel, zobrazená prehnaným zaobleným spôsobom. To jej dodáva umelcov osobitý, rozpoznateľný štýl a robí zo zvieraťa súčasť harmonickej kompozície.
Botero vo svojich dielach používa jasné farby a precíznu maliarsku techniku, vďaka čomu jeho obrazy pútajú pozornosť a sú bohaté na detaily. Na diele "Zátišie so zelenou polievkou" možno vidieť majstrovské využitie svetla a tieňa, ktoré dodáva predmetom trojrozmernosť a hĺbku. Kompozícia je starostlivo naplánovaná a každý prvok akoby dokonale zapadal do celku. "Zátišie so zelenou polievkou" je dokonalým príkladom Boterovho štýlu a jeho prístupu k umeniu.
Zátišie v súčasnom umení a dizajne
Zátišie nepatrí len do minulosti. V súčasnosti sa zátišie využíva nielen v maľbe, ale aj vo fotografii, kde umožňuje kreatívne experimentovanie so svetlom, kompozíciou a detailmi. Ak sa venujete fotografovaniu, určite sa mu nevyhnete.
Ako fotiť zátišie?
Prvým krokom pri fotení zátišia je objektív. Je dôležité, aby bol objektív ostrý a vykreslený.
Pri kompozícii zátišia je dôležité zamerať sa na usporiadanie objektov. Môžete použiť rôzne predmety, ako napríklad misa, fajka a podobne. Dôležité je, aby predmety spolu ladili a kombinovali sa. Nezabúdajte na to, že v jednoduchosti je krása a netreba to preháňať s množstvom predmetov, ktoré len tak ledabolo poskladáte vedľa seba. Pozor na horizont! Vždy ostrite manuálne!
Svetlu sa rozhodne ani pri fotení zátišie nevyhneme. Ak už máme svetelné podmienky, ktoré situácia prináša, je o niečo ľahší. Môžeme použiť akékoľvek iné vami vybrané miesto, ktoré ste si pre fotenie vybrali.
Viktor Feher je hlavou organizácie Street Art Communication (SAC) a so štúdiom Natreto prinavracia remeselnú zdatnosť a umeleckú hodnotu do každodennej reklamy a zákazkovej tvorby. Čo ho k tomu vedie, prečo to všetko považuje za svoje náboženstvo, a prečo vidí výtvarné umenie aj vo varení jedla vysvetlil v rozhovore.
"Maľovali sme už rôzne veci, od umeleckých malieb cez reklamné, rôzne špecifické technické maľby, revitalizácie strojov, rôzne brandingy alebo maľby dekoračno-dizajnového charakteru, orientačné označenia a rôzne typografické maľby. Alebo len tak na bielo či farebne."
"Samozrejme. Väčšia časť realizácií bola vo verejných priestoroch. Spoločenský pavilón na Terase, prvá vážnejšia skúsenosť, bola plocha o rozmere 300 m² v hale, kde sa organizujú všakovaké verejné, ale aj súkromné udalosti - hostiny, trhy, koncerty. Nápis „Kulturpark“ na budove Kasární na Kukučínovej ulici bola veľmi príjemná skúsenosť, pretože rád maľujem písmo. Ďalšia zaujímavá skúsenosť bola parketová podlaha telocvične basketbalového klubu vo Svite, kde sme maľovali logá tímu na rozohrávacie polia."
"Od roku 1996 som robil graffiti, dva roky na to som začal maľovať aj na objednávku. Popri tom som v roku 2000 začal organizovať graffiti eventy. Z toho neskôr v roku 2008 vznikol festival Street Art Communication a z neho o dva roky neskôr občianske združenie SAC. Natreto je nový projekt. Ide o dizajnové štúdio, ktoré ale čerpá a stavia na všetkých predošlých skúsenostiach, ktoré s ním pokračujú ruka v ruke. Hlavným programom Natreto je ukazovať ľuďom esteticky vkusnú maľovanú reklamu, dekoráciu, dizajn alebo maľbu ako takú, maľovanú na stenu. SAC je toho súčasťou. Vďaka nemu sme získali základ a v rámci biznisu je našou reklamou. Vyjadruje to, kto sme a čo máme za sebou. Natreto je tiež technickou podporou pri realizáciách veľkoplošných malieb, ktoré SAC v rámci projektu Otvorená mestská galéria robí. Pri maľbe murálu je potrebné zmapovať terén, logisticky navrhnúť priebeh, postaviť plošinu, namiešať farby a asistovať umelcovi. Pomáhať mu a chrániť ho pred novinármi. To všetko nás SAC naučil a my to dnes využívame ďalej. V Natreto ide v podstate o odbornú prácu, remeslo. SAC pre nás funguje ako forma osvety, je to naše náboženstvo."
"Reklama je bezpochyby nevyhnutná pre akýkoľvek biznis, kultúru, umenie a podobne. Žijeme ale v čase a priestore totálneho úpadku reklamného priemyslu. Za to môže v prvom rade naša tichá tolerancia a samozrejme diletantské prístupy väčšiny tvorcov a ich zadávateľov. Reklama je osadená bez rešpektu k architektúre, vidíme lacné prevedenia, ktoré nekomunikujú produkt. Výsledkom toho je nevkusne zohyzdené mesto. Kedysi tomu bolo inak. Aj reklama mala svoju úroveň a majstra, ktorý toto remeslo vykonával. V Natreto máme za cieľ prinavrátiť úroveň tej tradičnej, maľovanej reklame. A teší ma, že v okolí vznikajú ďalšie nové grafické, filmové a iné štúdiá, ktoré takisto vyrábajú rôzne formy reklamy, no citlivo a zodpovedne."
Ako umelec JR pomáha prepojiť naše ľudstvo prostredníctvom pouličného umenia | TED + GBS predstavujú nosičov pochodní
"Murál, teda nástenná maľba, má dlhú a bohatú históriu. Asi najstarším zadávateľom bola bezpochyby cirkev. Ale aby som neuletel veľmi ďaleko a nezamotal sa, spomeniem len napríklad ľudových maliarov, ktorí sa nazývali pulquerías. Boli to umelci v Mexiku na začiatku 20. storočia, ktorí maľovali fasády pohostinstiev, v ktorých sa nalieval alkoholický nápoj pulque. Boli takým „ľudovým náprotivkom“ vtedy súčasných muralistov ako Rivera, Siquerios a Orozco, ktorí muralizmus ako taký preslávili po celom svete. U nás máme takisto bohatú históriu, maľovali sa priečelia obchodov, reštaurácií, ponukové tabule, nástenné reklamné maľby. Vo vojenských kasárňach maľovali vojaci s umeleckým vzdelaním všakovaké motívy ako propagandu armády. Silné zázemie má u nás aj tradícia monumentálnych malieb na sídliskách, ktorých objednávateľom bol väčšinou vtedajší režim."
"V podstate to robím od roku 2000, keď som začal organizovať prvé graffiti jamy a spreje som mal v garáži v rodičovskom dome. Neskôr sme založili Pyecku a spolu s Diorom sme tam postavili na nohy prvý oficiálny graffiti shop. Neskôr sme sa presunuli do Tabačky. Ak by som to mal teraz spätne v krátkosti vyhodnotiť, nikdy nešlo o biznis, na to sme príliš malé mesto. Hlavným zámerom bolo udržiavať si aký-taký kontakt s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy. Fungujeme ako priestor, zázemie SAC, kde sa striedajú lokálni aj turisti. Stretneme sa, pokecáme o všeličom a ideme ďalej. Sme zároveň info bodom Otvorenej mestskej galérie (OMG). Tu dostaneš informácie z prvej ruky. Ak si turista a chceš vidieť murál, chceš ísť niekam maľovať alebo sa dobre najesť, zabaviť sa, u nás ťa vieme nasmerovať a pomôcť ti zažiť Košice inak. Okrem toho, SAC Shop navštevuje čoraz viac domácich majstrov, umelcov a študentov. A jasné, je tu práca s farbami. Milujem vysvetľovať ľuďom, ako ktorý odtieň funguje. Miešať kombinácie. Máme v ponuke viac ako 400 farebných odtieňov. S tým sa dá hrať."
"Mňa napríklad na graffiti fascinuje to, že je to stále také živé. Od polovice 90-tych rokov evidujeme štvrtú alebo piatu vlnu tohto fenoménu. A ja v nich stále vidím seba pred 20-timi rokmi. Čo mi hovorí, že to žije aj niečím iným než len tou výtvarnou formou, štylizovaním písma. Nazval by som to dobrodružstvom. Vyrástol som v prostredí ovplyvnenom nedávnou históriou, samé búranie a stavanie múrov, sterilné prostredie sídlisk, betón. Preto je podľa mňa pochopiteľné, ak sa takýto mladý človek dostane do obdobia, keď sa rozhodne byť partizánom a reaguje. Síce poväčšine ani nevie prečo, ale robí, čo robí a ide to z neho prirodzene. A páči sa mi, že sa to stále má kam posúvať."
"„Antistyle“ reaguje na presýtenosť vyšperkovaných tradičných graffiti tým, že robí presný opak. Môže sa zdať, že to by vedel každý, ale na to, aby si to dokázal zhodnotiť, potrebuješ viac než len pocit. A samozrejme najviac si cením, keď v tom prejave vidím nejaký posun, niečo nové, nie len písmo. V tom je street art inde. Môže to byť úplne drobná vec, ktorá je citlivo zasadená do správneho priestoru na ulici. A áno, súčasťou toho všetkého je aj ilegálna činnosť a ja sa ju nijako nesnažím obhajovať, je to proste tak. Slobodne a kreatívne obohacovať verejný priestor. Reagovať a komunikovať sofistikovanými spôsobmi. V našom prostredí mám rád veci, ktoré sú autentické, nechcú sa podobať na niečo zvonku a vyjadrujú lokálne témy. Nie je ich veľa, ale sú a to je fajn."
"Asi aj áno, v rámci aktivít SAC robíme aj klasické jamy, kde sa stretne široká škála pouličných estétov, ako ich už dávnejšie nazval kolega Pali. Ale zámerom SAC nie je priamo ovplyvňovať graffiti a street art situáciu v meste, či nebodaj prehovárať mladých, aby graffiti nerobili po svojom, alebo ich akokoľvek potláčať. Muralistické diela, ktoré realizujeme, by mali ľuďom dávať priestor na zamyslenie sa, motiváciu a inšpiráciu. Ukazujeme, že fasády budov sa dajú využiť aj inak. Obohacujú priestor a sú dostupné každému 24 hodín denne. Bezplatne."
"V graffiti a street arte ako takom je to presvedčenie často opačné než maľovať „pekný murál“. Muralistické dielo je technicky a finančne náročná vec, ktorá má svojho kurátora, donora, potrebuje oficiálne povolenie, atď. Ide teda o oficiálnu formu umenia vo verejnom priestore. Čo absolútne vylučuje aspekty, ktoré má graffiti a street art. V tomto prípade ide skôr o individuálnu činnosť, nelegálnu, v niektorých prípadoch možno neoficiálne tolerovanú. Má v úmysle podvádzať systém, nesnaží sa byť trvalé a môže ho robiť naozaj hocikto a hocikde. Čiže sa bavíme o ozajstnej forme nezávislého umenia vo verejnom priestore. Sám mám často problém správne pomenovať a vyhodnotiť situáciu. Stále sa snažím „opravdiť“ to, čo robím. Čerpám zo skúseností z posledných rokov a snažím sa prísť na to, ako to robiť lepšie. Lebo to, čo robíme, nemá ani tak dopad na graffiti a street art, to si žije a bude žiť samo. A tak by to malo ostať. My ale zásadne meníme prostredie, v ktorom žijú bežní ľudia. Na toto sa musíme sústrediť."
"Nedá sa tomu vyhnúť a nedá sa to oddeliť. I keď ide o dve odlišné aktivity. Ale tak to je podľa mňa dobré. Natreto je remeslo, SAC je náboženstvo."
"Už počas školy som sa venoval rôznym spôsobom kombinovania maľby, steny, videa a animácie. Cítim sa v tomto smere stále fajn a verím, že v tom budem pokračovať. Hovoriť teraz, že mám veľa inej práce v osobnom aj pracovnom živote je len slabou výhovorkou, ale iné pripravené nemám. To, čomu sa ale venujem kontinuálne bez prestávky už niekoľko rokov, by som mohol nazvať výskum v oblasti, o ktorej sa tu celý čas rozprávame. Tiež stále verím, že aktivity, ktoré som rozbehol, budú vedieť časom fungovať aj bez toho, aby som im musel venovať toľko času, ako dnes. Staviam si malý ateliér na vidieku a dúfam, že sa mi v budúcnosti podarí nájsť si viac času pre seba. Každopádne, časť mojej voľnej tvorby sa určite odzrkadlí v Natreto."
"To je trošku zamotaný príbeh. Varenie bolo asi úplne prvé, čo ma chytilo. A popri tom, keďže moja mama bola výtvarníčka, vyrastal som v prostredí, kde sa často kreslilo a tvorilo. Keď som mal tri roky, môj o rok starší brat Róbert zomrel a moja mama ho stále kreslila. To si pamätám najviac, ceruzky boli všade. No a doma bolo varenie na dennom poriadku. Tak, ako aj rôzne spoločné rodinné stretnutia, ktoré boli vždy o výbornom jedle za veľkým stolom. Myslím, že to ma motivovalo k tomu, že som už ako 12 ročný pozýval spolužiakov a varil s nimi francúzske zemiaky v malej kuchynke na prízemí nášho domu, kde som mal aj detskú izbu. Oproti mojej izbe bola ale ešte jedna izba, ktorú sme v tom čase prenajímali študentkám zo Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Boli odo mňa staršie o 5-6 rokov. Vyvolávali sme fotky, kreslili po nociach. Keď som mal ísť na strednú, bol som presvedčený, že chcem byť kuchár, a tak som nastúpil na učňovku. Nezaujímalo ma, že tá škola nie je „cool“, chcel som variť."
"Po škole, keď som mal 19 rokov, som sa z Košíc snažil istú dobu odísť. Nejaký čas som strávil v zahraničí, varil som v rôznych kuchyniach, až som dospel do momentu, kedy som si uvedomil, že ak sa chcem z varenia naďalej tešiť, nesmiem si tým zarábať. Zároveň ma to čoraz viac ťahalo k „výtvarníctvu“. Graffiti som sa venoval už od 13-tich. Keď som nevaril v práci, fotil som alebo maľoval, kreslil. Bol som ale v tom čase dosť „mimo”. Keď som sa do Košíc vrátil, mal som 24. Postupne som začal robiť SAC a študovať na Fakulte umení v Košiciach."
"Dnes varím zásadne pre rodinu a priateľov. Stále to však u mňa úzko súvisí s výtvarným umením, lebo tam sa dá výtvarne realizovať, už len pri dochucovaní. Dochucovanie je pre mňa ako miešanie farieb, to je podľa mňa veľmi podobná vec. Alebo vôbec tá prezentácia jedla, ako ho naservírovať. Je to hra farieb, tvarov, kompozície, vône. Tak nejako je to prepojené aj v mojej hlave."
"Asi nie. Boli výzvy robiť to isté inde a rozhodnutie bolo vždy jednoznačné. Asi by to niečo stratilo. Tým hlavným plynom je vzťah ku Košiciam. Tu som sa našiel. A hlavne to celé vychádza z graffiti. Skrz tieto skúsenosti som spoznal mesto a vytvoril si k nemu vzťah, možno iný, ako má bežný človek. A z toho asi pramení aj to, kde dnes som. Prečo SAC a prečo tu a nie niekde inde."
Viktor je okrem iného i spoluautorom dizajnu hotelovej izby Urban Flashbacks venovanej miestnej street artovej scéne. Slovensko sa môže popýšiť skutočne veľkým množstvom unikátov. Každý si hneď pomyslí na našu krásnu prírodu či folklór. Možno ale neviete, že aj umenie na Slovensku bolo a aj je na veľmi vysokej úrovni. Dnes sme sa preto zamerali na tých najlepších a najhodnotnejších slovenských maliarov. Sumy za ich obrazy ľahko presiahnu desaťtisíce eur a ak vám hociktorí od týchto autorov visí v obývačke viete, že máte doma skutočný skvost.
Bol to slovenský maliar, grafik, ilustrátor, autor výtvarných návrhov na bankovky a poštové známky, predstaviteľ imaginatívneho realizmu. Pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Významný slovenský maliar, jeden z najreprezentatívnejších predstaviteľov slovenského maliarstva a grafiky 20. storočia. Jeho inšpiráciou bolo ľudové umenie. Vytváral sugestívne diela baladickej poetickosti. Pre svoj novátorský umelecký prejav patrí k zakladateľom slovenskej moderny. Jeho viac ako polstoročná tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku. Vychádzal z postimpresionistických premís a charakter tvorby pred 1. svetovou vojnou určil predovšetkým maliarov záujem o čisto výtvarné problémy, najmä o vzťah plochy a línie, ako aj o nezvyčajnú, nie prirodzenú farebnosť v maľbe.
Anton Jasusch vytvoril svojsky chápaný maliarsky prejav, ktorý sa skladal zo secesných prvkov, čerpal v prvom rade z plošného dekorativizmu a remisii pleneristickej a impresionistickej tvorby. Košický maliar, ktorý sa venoval kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Jeho počiatočná tvorba bola silne sociálne motivovaná, s groteskným a vnútorne ironickým akcentom.
Bol významný slovenský maliar, grafik a ilustrátor. Patrí k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Inšpiroval ho najmä slovenský folklór. Fullove tapisérie sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku. Ako ilustrátor sa zapísal do povedomia výtvarným spracovaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského.
Majerník bol slovenský maliar pôsobiaci v Prahe, predstaviteľ Generácie 1909. V jeho osude a v jeho dielach sa odzrkadľuje údel doby, kultúrnopolitické dianie, hospodárska kríza či tábory smrti, vplývajú na tvorivé výsledky maliara. Hlavnými hrdinami diel sa stali utečenci, vyhnanci, jazdci-osloboditelia.
Ak sa niekoho opýtate, kto bol najvýznamnejší slovenský maliar, pravdepodobne budete počuť meno Martin Benka. Tento slávny maliar a národný umelec zobrazoval vo svojich obrazoch slovenskú krajinu a ľud pri jeho bežných činnostiach.
Bol uhorský maliar slovensko-maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla.
Ako povedal maliar Viktor Feher, dobré jedlo chutí ešte lepšie v prostredí, ktoré dýcha kultúrou. Obrazy do kuchyne a jedálne by mali podčiarkovať atmosféru domácej pohody. Klasické zátišia starých majstrov s motívmi ovocia, kvetov či kaviarenských výjavov sú rokmi overenou voľbou, ktorá nikdy nevyjde z módy.