Produkcia mlieka na Slovensku naďalej klesá. Hoci sa našim prvovýrobcom mlieka neustále darí zvyšovať množstvo mlieka, ktoré nadoja od jednej dojnice, problémom sú naďalej klesajúce počty zvierat. Medziročne sa počet mliečnych kráv znížil o 4-tisíc kusov. Aj keď pre laika zrejme nejde o veľké číslo, v praxi môžeme výpadok produkcie mlieka prirovnať k tomu, že krajské mestá Prešov a Nitra by zostali úplne bez mlieka a mliečnych výrobkov. Uvedený počet dojníc, o ktoré Slovensko vlani prišlo, totiž vyprodukuje mlieko pre 170-tisíc obyvateľov.
Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. Od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) žiadajú okamžitú finančnú pomoc.
Výzvy pre prvovýrobcov mlieka
„Požadujeme mimoriadnu jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur. Ďalej požadujeme navýšenie štátnej pomoci v súvislosti s dotačným titulom Zelená nafta. Posledná požiadavka súvisí s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou 2023 - 2027. Požadujeme, aby v tomto období dosiahla výška podpory pre všetky kategórie mliečneho dobytka 500 eur na veľkú dobytčiu jednotku,” uvádza predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Zložitu situáciu, do ktorej sa sektor prvovýroby mlieka dostal, odprezentovali zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka už aj MPRV SR. Kameňom úrazu pre sektor sú dlhodobé problémy, ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V roku 2021 sa situácia ešte zhoršila a výhľad na zmenu nepriniesli ani prvé dni nového roka 2022. Dôvodom je enormný nárast vstupov, najmä cien rastlinných komodít a krmív nakupovaných na zahraničných trhoch, ako aj cien energií.
„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan vyjadril pochopenie pre naše problémy a pri našej zásadnej požiadavke na mimoriadnu pomoc vo výške 35 miliónov eur prisľúbil, že počas 2 - 3 týždňov preverí možnosti tohto nadrezortného rozhodnutia,“ informoval Alexander Pastorek.
Predstavitelia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka veria, že sľub bol daný s plnou vážnosťou a nezostane len pri slovách.
Vplyv na mliekarne a spotrebu
Znižovanie počtu dojníc má vplyv aj na fungovanie mliekarní, ktoré sa obávajú nedostatku základnej výrobnej suroviny z domácich zdrojov.
„Ďalší pokles výroby surového kravského mlieka už priamo ohrozuje aj mliekarne, ktoré mlieko spracúvajú na mliečne výrobky. Naši členovia vyjadrujú obavy o nedostatok domácej suroviny, ktorý z dôvodu poklesu stavov dojníc nastal. Mliekarne v ostatných mesiacoch upravovali ceny pre prvovýrobcov mlieka smerom nahor. Naša cenotvorba je však priamo podmienená tým, za čo je obchod ochotný naše výrobky kúpiť. Spracovatelia nemôžu suplovať úlohu štátu v podpore rezortu na úroveň, ktorá je obvyklá v okolitých štátoch,“ hovorí Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Slovenská prvovýroba mlieka upozorňuje, že bez mimoriadnej podpory nedokáže garantovať udržanie súčasného stavu produkcie surového kravského mlieka a zamestnanosti. V prvovýrobe mlieka pracuje desaťtisíc ľudí, ktorí sú dnes priamo závislí od toho, či sa štát rozhodne zachovať ich pracovné miesta.
Mlieko a mliečne výrobky zostávajú súčasťou každodennej výživy ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na úrovni 220 kilogramov na osobu a rok. Na Slovensku je pritom podľa štatistických údajov za rok 2018 táto spotreba len na úrovni 171,1 kilogramov. Slováci tak za odporúčanou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú.
Ročne priemerný Slovák skonzumuje asi 190 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci je to oproti odporúčaniam málo, spotreba postupne rastie. „Prispeli sme k tomu aj my ako prvovýrobcovia - spracovatelia, pretože sme založili tzv. mliečny fond. Z týchto financií sa potom podporujú a financujú propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ale teda z domácej výroby,“ uviedla riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
„Mlieko odporúčame konzumovať vždy v každom veku, pokiaľ človek nemá vážne zdravotné problémy. Je významným zdrojom vápnika, predovšetkým ale samozrejme aj iných dôležitých látok,“ vysvetlila odborníčka na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Martina Habánová.
„Mlieko má svoje úskalia so stráviteľnosťou, ale pri stráviteľnosti syrov o to nejde, či už tvaroh alebo kyslomliečnych výrobkov, čiže táto spotreba celkom slušne stúpa,“ informoval prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty.
Vývoj spotreby a štruktúra mliečnej výživy
Vývoj za posledných tri a pol desaťročia je protirečivý. Stretávajú sa v ňom dva prúdy - globalizačný a proti nemu stojaci smer usilujúci sa o uchovanie pôvodných originálnych a nezameniteľných slovenských produktov.
Akceptuje toto tvrdenie slovenská spoločnosť? Mnohé napovie vývoj spotreby mlieka a mliečnych výrobkov za posledných tri a pol desaťročia. Na sklonku starého režimu v roku 1989 ľudia spotrebovali 253 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. Zodpovedalo to s istými odchýlkami pri niektorých výrobkoch lekármi odporúčanej ročnej spotrebe. Dnes je to výrazne menej, len 192 kilogramov. Súčasnú úroveň spotreby považujú mliekari vzhľadom na úpadok spred vyše 20 rokov za malé víťazstvo. Lenže v západoeurópskych krajinách si doprajú mliečnych výrobkov až o vyše 100 kilogramov viac.
Ako vyzerá súčasná štruktúra slovenskej mliečnej výživy? Je úplne iná, ako bola pred rokom 1989. Prudko sa znížila spotreba konzumného mlieka. Medzi rokmi 1989 a 2024 padla takmer trojnásobne, a to zo 116 litrov iba na 41 litrov mlieka. Tento strmý pád kompenzoval nárast spotreby syrov a kyslomliečnych výrobkov. Konzumácia syrov sa zdvojnásobila zo 6,6 na 13,3 kilogramu, rovnakým tempom rástla aj spotreba kyslomliečnych výrobkov - zo 6,3 kg na rovných 13 kilogramov.
Jeme viac čerstvých a prírodných syrov, jedných aj druhých zhruba rovnako. To, že sme iní oproti tradičným syrárskym krajinám, kde skonzumujú zhruba o jednu štvrtinu či až tretinu syrov viac, ilustruje konzumácia topených syrov. Dlhodobo sa pohybuje na úrovni vyše dvoch kilogramov. Tento fenomén je typický pre Česko a Slovensko. Osobitné postavenie má na slovenskom jedálnom lístku tvaroh. Jeho priama spotreba medzi rokmi 1989 až 2024 klesla z 3,6 na 1,5 kg, zato sa tvaroh objavuje ako súčasť dezertov a iných produktov s vyššou pridanou hodnotou a v inovatívnych baleniach.
Pozitívnou zmenou je zdvojnásobenie spotreby kyslomliečnych výrobkov a jogurtov. Je za ním rozšírenie sortimentu, ktorý v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 nebývalo vzrástol. Svoje tu nepochybne zohrali aj reklamné kampane. Zato smotana vrátane fermentovanej, ktoré spolu s maslom patria k drahším mliečnym výrobkom, zažili na začiatku milénia strmý pád a len pomaly sa ich spotreba vracia k prednovembrovým hodnotám.
Maslo ako indikátor cien a spoločenských nálad
Podobne ako bravčové či kuracie mäso, alebo pivo je maslo indikátorom spoločenských nálad. Keď zdražie, ľudia okamžite dávajú najavo nespokojnosť a ich hromženie je vďačnou témou pre médiá a politikov.
Ešte stále žijú pamätníci prednovembrových čias a socializmom dotovaných cien mlieka a výrobkov z neho. Štvrtka masla vtedy stála 10 Kčs. Ani nie po 15 rokoch, počas ktorých sa mliekarne privatizovali, zatvárali a cenu masla už dotáciami neovplyvňoval štát, ale ju generoval trh, spotreba masla rapídne klesla. V roku 2003 spadla na úplné dno, keď sa ho skonzumovalo len 2,8 kg priemerne na obyvateľa. Trvalo 20 rokov, kým sa spotreba vyšplhala v roku 2024 na 4,2 kg.
Nespokojnosť s cenami masla v tom roku gradovala, pretože 250-gramové balenie masla sa predávalo aj za viac ako štyri eurá, čo bolo o 1 až 1,5 eura viac, než boli obvyklé ceny, do ktorých sa, pravda, premietali zľavy.
Vývoj cien masla, ktoré sa usilovala súčasná vláda zlacniť aj znižovaním sadzieb DPH, ukazuje, že Slovensko svojou produkciou nevie významnejšie ovplyvniť jeho ceny. „V masle sme produkčne sebestační za ostatných šesť rokov priemerne iba na 52 percent. Maslo je súčasťou klasických slovenských raňajok či večere, hojne sa využíva pri príprave rôznych jedál.
Obchodníci na pohyb cien reagujú veľmi pružne. Vedia, že na cenu masla spotrebiteľ „počúva“. Ľudia sa tešia, ale Nouzovská upozorňuje, že „v čase vysokých prebytkov mlieka sa môže na trh dostať aj preformované blokové mrazené maslo zo skladov za veľmi nízku cenu, ktoré nie je určené na priamu konzumáciu. Malo by byť použité iba do ďalšej spotreby, napríklad na produkciu pekárskych výrobkov.
Vplyv obchodných reťazcov a privátnych značiek
Spomenuli sme akcie. Spolu s Čechmi sa Slováci stali národom akciovým. Zostaneme ním? Na jednej strane sú príjmy, ktoré si ľudia môžu dovoliť minúť na potraviny, a na druhej stoja obchodné reťazce, ktoré majú zákazníkov dokonale prečítaných.
„Obchodné reťazce sú dlhodobo najväčším zadávateľom reklamy na Slovensku, ich podiel z celkových výdavkov na reklamu dosahuje takmer 20 percent," hovorí Zuzana Nouzovská. Dodáva, že medzi reťazcami vládne silná konkurencia a práve cenou sa usilujú prilákať zákazníkov do svojich obchodov. Darí sa im to.
Mliekari si všimli, že za uprednostňovaním nákupov potravín v akciách sú nízke príjmy obyvateľstva najmä v oblastiach, kde nie je dostatok pracovných príležitostí. Vznikla, samozrejme, aj vrstva, ktorá si môže dovoliť nakupovať aj špičkové mliečne špeciality. Koncentruje sa v mestách.
Aj kvôli nízkej kúpyschopnosti zmizli zo slovenskej produkcie napr. Obchodné reťazce ovplyvňujú potravinové vedomie aj privátnymi značkami. Nouzovská si myslí, že rastúcou ponukou celej plejády mliečnych výrobkov pod privátnymi značkami reťazce určitým spôsobom popierajú snahu európskych výrobcov potravín garantovať transparentnosť pôvodu potravín pre spotrebiteľa.
Mlieko a ostatné mliečne výrobky predávané pod privátnymi značkami sú citeľne lacnejšie. Aj preto sa dobre predávajú. To prináša zvýšený odbyt a vysvetľuje, prečo sa originálni výrobcovia rozhodnú vyrábať napríklad aj bryndzu pod privátnou značkou reťazca.
„Tu musí existovať nejaká rovnováha, aby segment privátnych značiek neprerástol originálne značky," myslí si Zuzana Nouzovská. Situácia rýchlo speje k bodu, ktorý nemožno prehliadať. Ako uchovať pravú tvár, pôvod a originalitu slovenských výrobkov?
Slovak Industry VISION Day 2025 | Umelá inteligencia v službách priemyslu | Záznam z konferencie
Uchovanie tradícií a slovenských špecialít
Zdalo by sa, že je to jednoduché. Veď politika kvality Európskej únie stojí na tradičných producentoch a tradičných výrobkoch jednotlivých európskych regiónov. Pripomeňme si, ktoré sem patria: Zázrivský korbáčik, Zázrivské vojky, Klenovský syrec, Tekovský salámový syr, Oravský korbáčik, Slovenský oštiepok, Slovenská bryndza a Slovenská parenica. Tiež dve zaručené tradičné špeciality, ako sú Ovčí salašnícky údený syr a Ovčí hrudkový syr - salašnícky. Za tými to výrobkami je autorita Bruselu.
Realita, ako ju vidí Zuzana Nouzovská, je dosť krutá. Slovenskému spotrebiteľovi chýba vzťah k tomuto označeniu, pretože ho nepozná a nevie rozpoznať a doceniť pridanú hodnotu takejto potraviny. Nedarí sa dosiahnuť ani spoločný postup výrobcov v propagácii svojich výrobkov.
Investičný dlh a štrukturálne problémy
Odvetvie technologicky starne, investičný dlh vyčíslili mliekari na 500 miliónov eur. Začiatkom 90. rokov, keď na Slovensku fungovalo 57 mliekarní, navrhli nemeckí experti štrukturálnu prestavbu mliekarstva. Konkurencieschopnosť malo zaručiť šesť veľkých konzumných mliekarní s ročnou kapacitou spracovania okolo 200 miliónov litrov surového kravského mlieka. Koncept zostal na papieri.
Prišiel po privatizácii mliekarní, nemalej časti ktorých sa zmocnil zahraničný kapitál, ktorému v danom okamihu išlo predovšetkým o surovinu. Situáciu skomplikovali aj zlé manažérske rozhodnutia. V sumáre, ako konštatuje Zuzana Nouzovská, Slovensko stratilo najmä veľa syrových špecialít z menších mliekarní, ktoré nezvládli konkurenčný tlak európskeho trhu. Zrejme aj preto, že štát v určitom období rezignoval na výrobu potravín a ich podporu. Slovensku zostalo 20 mliekarní.
V čase, keď by sa mali mliekari zjednocovať, vznikla druhá samosprávna organizácia - Zväz slovenských mliekarov. Prekvapujúce? Nie, skôr príznačné pre politicky hlboko rozdelenú krajinu. A hlavne úplne zbytočné, pretože Slovensko je so svojou produkciou mlieka veľmi malé a pôvod vlastníckeho kapitálu nehrá žiadnu rolu. Platí, že ak chceme, aby sa výroba a spracovanie mlieka na Slovensku zachovali a rozvíjali, musí vertikála úzko spolupracovať. A sme presvedčení, že nastal čas, aby v tejto vertikále pochopil svoje miesto konečne aj obchod.
