Chuť jedla je hlboko osobná a často spojená s našimi najintímnejšími spomienkami, najmä z detstva. Hoci pre niektorých je detstvo spojené s vôňou babičkinej kuchyne a obľúbenými jedlami, pre iných môžu byť spomienky na jedlo spojené s príkazmi, nútením a nepríjemnými zážitkami. Táto dualita sa odráža aj v tom, ako vnímame jedlá dnes, či už ide o lokálne špeciality alebo medzinárodné gastronomické fenomény.
Spomienky na detstvo a jedlo môžu byť rôznorodé. Niektorí si pamätajú na "hrnček horúceho mlieka s kožou navrchu", "mäso s tukovým okrajom", "mastné kolieska na omáčke a hromadu knedlí" alebo "tri kocky cukru do šálky čaju". Tieto obrazy sú často sprevádzané "prísnymi pohľadmi matiek, otcov, babičiek, dedkov, učiteliek a vychovávateliek". Nejesť predložené jedlo bolo v minulosti považované za "prehrešok, nezdvorilosť, prejav rozmaznanosti". Dnes sa však na tieto praktiky pozeráme inak.
Pohľad na stravovanie detí sa výrazne zmenil. Zatiaľ čo kedysi bol bežný prístup "nútenia do jedla", dnes sa stretávame s opačným extrémom, kde sa dieťaťu v žiadnom prípade nedonucuje jesť, aj keby bolo slabé. V minulosti boli deti, ktoré lekári považovali za príliš chudé, posielané do ozdravovní, kde boli do jedla nútili spôsobmi, ktoré sú dnes považované za drastické.
"Šesťdesiate roky, mala som okolo jedenásť. Nikdy nezabudnem, ako ma vychovávateľky nútili sedieť pri stole, kým som nedojedla nejaké vnútornosti s ryžou. Už neviem, či išlo o pečeň alebo pľúcka. Vracala som. Hneď večer mi potom doniesli rožky a párky. Jedna z nich znova čakala, až do seba všetko napchám. Bol to teror," spomína jedna zo svedkýň. Paradoxne, táto osoba neskôr ako učiteľka dohliadala na to, aby deti dojedali a kárila ich, keď jedlo vracali.
V dnešnej dobe sa chuťové preferencie a averzie stávajú ešte výraznejšími a často aj verejne diskutovanými. Portál teasteatlas.com zverejnil tabuľku stovky najnechutnejších jedál na svete, ktorá obsahovala aj viaceré slovenské špeciality. Je však dôležité si uvedomiť, že "koľko ľudí, toľko chutí".
Medzinárodné rebríčky a slovenské špeciality
Medzi najhoršie hodnotené jedlá na svete sa podľa Taste Atlas zaradili aj tradičné slovenské pokrmy. Neslávne prvenstvo v "fuj" rebríčku získal nórsky syr Gamalost, nasledovaný islandským Hákarlom (fermentované žraločie mäso) a ruským rybím šalátom Indigirka. Prekvapením pre mnohých bolo umiestnenie slovenského ryžového nákypu na 90. mieste a loveckej salámy na 96. mieste.
Na nelichotivom zozname sa ocitli aj ďalšie slovenské a české klasiky, ako napríklad ryžový nákyp, lovecká saláma, liptovská saláma, rybacia polievka (Česko), poľská chlebová polievka wodzionka a salceson (tlačenka).
Portál TasteAtlas zostavil aj rebríček najhorších slovenských jedál, kde sa medzi najhoršie hodnotené zaradili aj obľúbené pochúťky ako strapačky, ryžový nákyp či rôzne tradičné dezerty. Kompletný rebríček zahŕňal napríklad Smotanovú nátierku, Ryžový nákyp, Kokosové ježe, Fliačky s kapustou, Veku, Liptauer, Demikát, Karbonátky, Žemľovku, Strapačky, Medvedie labky, Tresku, Makovník, Bryndzové pirohy, Laskonky a Bratislavský rožok.
Subjektívne chute a averzie
Chuť je vysoko subjektívna záležitosť. Mnohí Slováci sa vyjadrili k jedlám, ktoré vyslovene neznášajú, aj keď ich nikdy nejedli. Medzi často spomínané patria vnútornosti (pečeň, pľúcka), zabíjačkové špeciality, morské plody, kaviár, hmyz, olomoucké tvarôžky, cibuľa, držková polievka, halaszle, či dokonca spagety s kečupom a syrom.
Niektorí ľudia majú odpor k určitým druhom mäsa, napríklad k bravčovému, hydinovému alebo dokonca k akémukoľvek mäsu (okrem rýb). Iní zas odmietajú určité textúry jedál, ako napríklad kašovité alebo príliš mastné.
Objavili sa aj špecifické averzie, ako napríklad k "treske v majonéze", ktorá pre mnohých Slovákov predstavuje klasiku, no pre iných je jej "špecifická vôňa a konzistencia dôvodom na odmietnutie". Podobne aj "kvasené uhorky" môžu u niektorých vyvolávať nepríjemné pocity kvôli ich vzhľadu.
Stravovanie detí a averzie k jedlu
Nechutenstvo u detí môže byť komplexným problémom, ktorý súvisí nielen s fyziológiou, ale aj s psychikou. Prvýkrát sa s ním rodičia často stretnú pri prechode na pevnú stravu. Dôležité je zachovať pokoj a trpezlivosť, namiesto nútenia do jedla.
"V detskom veku ide často o zdanlivé nechutenstvo, keď predstava rodičov presahuje skutočné potreby príjmu potravy u dieťaťa," uvádza sa v texte. Pri nútení do jedla sa môže fyziologické nechutenstvo zmeniť na patologické.
Rodičia by sa mali vyvarovať odpútavania pozornosti dieťaťa pri jedle, napríklad hračkami alebo televíziou. Dôležité je vytvoriť istý rituál stolovania a zapojiť celú rodinu, aby dieťa malo motiváciu.
V školských jedálňach sú najobľúbenejšie sladké a múčne jedlá ako palacinky, buchty a žemľovky. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnil špenát a jedlá zo zeleniny. Podľa prieskumu združenia Výživa detí, za nechuť k zdravému obedu môže aj nesprávna desiata, ktorá je často príliš kalorická a obsahuje veľa sladkostí a sladených nápojov.
Odborníci odporúčajú, aby obľúbené sladké a múčne jedlá obsahovali vyšší podiel ovocia, tvarohu, orechov alebo maku, aby boli výživovo hodnotnejšie. Zelenina zostáva pre deti strašiakom, rovnako ako mliečne polievky, šaláty z hlávkovej kapusty a ryby (s výnimkou lososa).
Sociálno-ekonomické aspekty a chuť
Dostupnosť kvalitných potravín je na Slovensku čoraz väčším problémom, ktorý ovplyvňuje najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo, pretože mäso, ryby či ich vegetariánske alternatívy sú pre nich príliš drahé.
Slovensko je v tomto ukazovateli na chvoste Európskej únie. Nízke príjmy domácností v kombinácii s rastúcimi cenami potravín vytvárajú situáciu, kde sa strava stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti.
Napriek tomu, že slovenské jedlá sú často vnímané ako sýte, poctivé a späté s tradíciami, nie všetky chute sa zapáčia každému, najmä zahraničným návštevníkom. Kombinácie ako "sladké rezance so slaninou", "buchty ako hlavné jedlo" či "treska v majonéze" môžu pôsobiť na prvý pohľad zvláštne, no pre Slovákov predstavujú symbol domova a nostalgie.
Fantastický pohľad na bohatú divokú prírodu Slovenska | Celý dokumentárny film
Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Medzi ne patria napríklad chlieb s masťou a cibuľou, treska v majonéze, gazdovské kombinácie na chlebe, ovocné knedle ako hlavné jedlo, držková polievka, tvarohové rezance so slaninou, hrianky s cesnakom, parené buchty, škvarková nátierka a vyprážaný karfiol s tatárskou omáčkou.
Je dôležité si uvedomiť, že vkus sa mení s vekom a skúsenosťami. Jedlá a nápoje, ktoré nám ako deťom nechutili, nám dnes môžu chutiť. Patrí sem napríklad olivový olej, ryby, pivo, pikantné jedlá, mäso, držky, špenát, cibuľa, káva, olomoucké syrečky a rôzne polievky.