Francúzsky umelec Édouard Manet preklenul priepasť medzi dvoma umeleckými smermi 19. storočia - realizmom a impresionizmom. Bol inovátorom v oblasti farebnej kompozície, odmietol konzervatívne cítenie Akadémie krásnych umení a vo veľkej miere upustil od náboženských alebo alegorických tém v prospech zobrazení meštianskeho života. Jeho obrazy vyvolávali pohoršenie verejnosti a obdiv avantgardných umelcov, ktorí sa neskôr stali známi ako impresionisti. Manet sa však s ich hnutím nikdy nestotožnil. Dnes sa jeho tvorba chápe ako prelomová a vymedzujúca začiatok moderného výtvarného umenia.
Francúzsko, ktoré má dnes na mape dejín moderného umenia obrovský význam, za to v podstate vďačí skupinke neuznaných maliarov z polovice 19. storočia. Vtedajšiemu vkusu totiž kraľoval akademizmus - jediná inštitúcia, ktorá rozhodovala o tom, čo je v móde, bola Akadémia krásnych umení. Na výtvarnej scéne dominovala, a čo sa týka obsahu a štýlu udržiavala tradičné štandardy francúzskeho maliarstva.
Za vhodné a dobré sa vtedy považovali okázalé historické a náboženské témy či portréty v nudnom, dokonale realistickom štýle a v konzervatívnych farbách. Krajinky, zátišia a témy zo súčasného života sa považovali za čosi menejcenné. Názor Akadémie bol rozhodujúci. Maliar sa mohol stať úspešným a tak ľahšie získať zákazky len vtedy, ak mu porota prijala diela na výročný Salón v Paríži. Umelci, ktorí tam vystavovali, mohli za svoje diela vyhrať ceny, ľahšie sa im predávali a mnohokrát hneď dostali nové objednávky. Vystavovať na Salóne bolo vecou prestíže a tým aj lepších finančných ziskov. Pre porotu boli, samozrejme, vystavovateľné iba obrazy, ktoré boli podľa vkusu a štandardov Akadémie. Naleštené, realistické, vcelku nudné historické a alegorické scény plné pátosu.
Mladší maliari však nemali chuť maľovať podľa strnulých pravidiel. Obdivovali Gustava Courbeta, ktorý medzi prvými chodil maľovať priamo do krajiny, a snažili sa posunúť hranice jeho realizmu, maľovali voľnejšie a jasnejšími farbami. Nezaujímali ich historické témy, ale svet a život, ktorý videli okolo seba. V skupine odmietaných realistov, ako sa sami nazývali, boli Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley a Frédéric Bazille, neskôr sa k nim pridali aj Camille Pissarro, Paul Cézanne a Armand Guillaumin.
Život a dielo Édouarda Maneta
Édouard Manet sa narodil 23. januára 1832 v Paríži do rodiny z vyššej spoločenskej vrstvy. Jeho otec bol úradníkom na francúzskom ministerstve spravodlivosti a matka krstnou dcérou švédskeho korunného princa. Manetov strýko Edmond Fournier podporoval záujmy chlapca a organizoval mu časté výlety do Louvru.
V roku 1848 sa mladý Manet nalodil na námornú loď smerujúcu do Brazílie. Jeho otec dúfal, že sa mu zapáči námornícky život. Manetovi sa však nepodarilo zložiť skúšky, a tak sa už o rok vrátil domov. Ako 18-ročný Manet dostával lekcie kreslenia a maľovania, ktoré mu dával výtvarník Thomas Couture. V rokoch 1853-56 cestoval po Európe, aby sa oboznámil s dielami maliarov ako Frans Hals, Diego Velázquez či Francisco Goya. Následne si v roku 1856 otvoril vlastný ateliér.
Námetmi pre jeho obrazy sa stali obyčajní ľudia vykonávajúci každodenné činnosti. Manetov obraz Pijan absintu (1859) je príkladom jeho raných pokusov o realizmus, ktorý bol v tom čase najpopulárnejším štýlom. Avšak nekompromisný odraz reality života odrážajúci sa v postave opitého muža nebol akceptovaný.
V roku 1862 sa Manet zosobášil so Suzanne Leenhoffovou - údajnou milenkou jeho otca. Celé hodiny strávil pod holým nebom pozorujúc módny dav obyvateľov mesta, aby namaľoval Koncert v Tuilerijských záhradách (1862). Toto dielo zdanlivo zobrazujúce náhodných ľudí je v skutočnosti výberom prominentných osobností parížskeho meštianskeho sveta počúvajúcich koncert. Téma obrazu sa nepozdávala parížskej umeleckej vrchnosti, keďže mestské scény sa v 60. rokoch 19. storočia nepovažovali za vhodný námet pre umenie.
Manet svoje postavy považoval za súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život. V prvom rade to pre neho boli kompozičné hodnoty na ploche obrazu. Ľudia na nich ustrnuli v určitých pózach. Kompozície jeho obrazov pripomínajú fotografické momentky.
Raňajky v tráve: Škandál a inovácia
Pravdepodobne najznámejším umelcovým dielom je obraz Raňajky v tráve z roku 1863. Dvojica oblečených mužov sediacich vedľa nahej ženy znepokojila viacerých členov poroty, ktorí sa starali o výber malieb na výstavu Parížskeho salónu. V tomto diele, ktoré odmietli vystaviť, spojil autor tému nedeľných výletov a u mešťanov obľúbených piknikov spolu s prostitúciou.
V tom období však viac než 4.000 obrazov odmietli zverejniť v salóne. V reakcii na to Napoleon III. zorganizoval Salón odmietnutých.
V roku 1865 sa Manet opäť pokúsil o prijatie Parížskym salónom a predstavil obraz Olympia (1863). Tento portrét inšpirovaný Tizianovou Venušou z Urbina, zobrazujúci nahú krásku pózujúcu na posteli, opäť vyvolal nevôľu. Manet však mal aj svojich zástancov. Jedným z nich bol spisovateľ Emil Zola, ktorý v článku z roku 1867 tvrdil, že takmer všetci významní umelci v začiatkoch urážajú citlivosť súčasného publika. Manetovými priateľmi sa stali maliari ako Paul Cézanne, Paul Gauguin, Edgar Degas, Claude Monet, ale i "prekliaty básnik" Charles Baudelaire. Na plátno zachytával aj tragické výjavy. Medzi rokmi 1867-69 napríklad vytvoril sériu obrazov pod názvom Poprava cisára Maximiliána.
V roku 1870 slúžil ako vojak počas francúzsko-nemeckej vojny a pozoroval ničenie Paríža. V apríli 1883 Manet podstúpil amputáciu nohy a krátko na to zomrel.
Význam Manetovho diela a vznik Impresionizmu
Manet je považovaný za prechodnú postavu medzi realizmom a impresionizmom. Jeho diela pripravili pôdu pre nové umelecké smery a prispeli k premene vnímania umenia v spoločnosti. Mladým impresionistom imponovali na Manetových prácach moderné, v tej dobe aktuálne témy. Používal svetlé, svietivé farby a voľný spôsob nanášanie farby proti sebe v zjednodušených plošných tvaroch bez tieňovaných prechodov.
Impresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny parížsky Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Impresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov.
Centrom sa stal Paríž. Predstavili sa v r. 1874 v salóne odmietnutých, kde ich kritici označili za babrákov a posmešne ich nazvali podľa Monetovho obrazu IMPRESIA - dojem. Základom ich tvorby bola maľba v prírode, tvrdili, že svetlo sa počas dňa neskutočne veľa krát mení, a preto sa snažili zachytiť obraz v rôznych podobách (série obrazov). Témy - krajinky a výjavy z každodenného života, duševný svet postáv ich nezaujímal. Maľovali technikou farebných škvŕn, ktoré zblízka nedávali žiaden význam, iba z určitej vzdialenosti vytvárali obraz. Využívali jasné svietivé farby (modrá, zelená, žltá, oranžová, červená a fialová) a vylučovali tmavé farby (čierna, sivá, hnedá).
V roku 1863 porota odmietla prijať na Salón Manetove Raňajky v tráve, pretože zobrazovali nahú ženu s dvoma oblečenými mužmi na pikniku, hoci akty žien boli v poriadku, ak sa objavovali v historických scénach alebo alegóriách. Jednoducho nebol akt ako akt. Cisár Napoleon III. si však odmietnuté práce prezrel a rozhodol, že verejnosť má právo sama posúdiť toto umenie, a tak v tom roku zorganizovali aj Salón odmietnutých. Samozrejme, veľa návštevníkov si ho prišlo pozrieť len preto, aby sa na maľbách zasmiali, ale výtvarníkom sa podarilo pritiahnuť pozornosť na nový smer v umení.
Keď videli, že nemajú šancu dostať sa na oficiálnu prezentáciu, rozhodli sa, že si ju zorganizujú sami. V roku 1873 založili Monet, Renoir, Pissarro a Sisley asociáciu umelcov, aby mohli nezávisle vystavovať. Prvú spoločnú výstavu otvorili o rok neskôr 15. apríla v Paríži na Boulevard des Capucines 35 v ateliéri fotografa Nadara, ktorý im svoje priestory požičal.
Édouard Manet: Maliar, ktorý založil moderné umenie
Kontroverzia a odkaz
Manetovo dielo Raňajky v tráve bolo považované za provokačné a súvekou spoločnosťou ostalo nepochopené. Vyslúži si tvrdú kritiku a škandál spôsobila použitá technika a voľba námetu. Umelcovi vyčítali zanedbanie tradičných pravidiel objemu a perspektívy, čo ho doviedlo k vytvoreniu plochého obrazu bez hĺbky. Ak kritikov umelcova technika podráždila, tému obrazu pokladali za celkom neodpustiteľnú.
Obraz Raňajky v tráve zobrazuje nahú ženu sediacu v lese s dvoma oblečenými mužmi. Ak mal byť akt v tom čase prijateľný, musel mať navyše mytologické, kultúrne alebo didaktické pozadie. Obraz neprijali, získal však možnosť publicity na novozaloženom Salóne odmietnutých, kde sa vystavovali všetky tie diela, ktoré u poroty neuspeli.
Napriek škandálu, ktorý Raňajky v tráve vyvolali, mal obraz zásadný vplyv na vývoj moderného umenia. Manetov odvážny prístup k námetu a formálnym prvkom inšpiroval impresionistov a ďalších umelcov, ktorí sa snažili oslobodiť od akademických konvencií.
Keď v roku 1863 zverejnil Édouard Manet svoj obraz Raňajky v tráve, bol z toho škandál. Obraz zachytáva dvoch ctihodných mužov zabraných do rozhovoru kdesi uprostred lesa či parku. Vedľa nich je ležérne pohodený kôš s raňajkami a na kúskoch narýchlo vyzlečených šiat sedí úplne nahá žena. Prostitútka. Vyhľadávanie spoločnosti prostitútok bolo bežnou súčasťou života mužov vyššej triedy, no pred Manetom nikto nemal odvahu zobraziť túto realitu tak na rovinu. Obraz odmietli zaradiť do Salóna, čím maliar prišiel o možnosť oficiálnych a štátnych objednávok. Inými slovami mu povedali: takéto skazené umenie si vystavujte doma alebo u svojich perverzných kamarátov!
Rok pred smrťou sa konečne za dielo Bar vo Folies-Bergère dočkal všeobecného uznania. Je považovaný za otca moderného maliarstva.
Významní predstavitelia impresionizmu:
- Édouard Manet (1832-1883)
- Claude Monet (1840-1926)
- Camille Pissarro (1830-1903)
- Auguste Renoir (1841-1919)
- Edgar Degas (1834-1917)
- Alfred Sisley (1839-1899)