Margita Figuli, významná slovenská prozaička, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež, sa narodila vo Vyšnom Kubíne, v dome, ktorý kedysi patril Pavlovi Országhovi-Hviezdoslavovi. Po získaní maturity na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici pracovala ako korešpondentka v banke v Bratislave. Neskôr, po prepustení z politických dôvodov, sa naplno venovala literárnej činnosti. Jej tvorba, inšpirovaná najmä rodnou Oravou, patrí k lyrizovanej próze a naturizmu.
Jedným z jej najznámejších diel je novela Tri gaštanové kone. Toto dielo, označované aj ako rozprávková novela či psychologická naturistická novela, predstavuje v jadre malú ľúbostnú drámu, v ktorej sa odohráva boj o srdce Magdalény medzi dvoma mužmi - Petrom a Jánom Zápotočným. Okrem milostného trojuholníka však novela poukazuje aj na sociálne problémy, predovšetkým na majetkové rozdiely, ktoré ovplyvňujú osudy postáv.
Postavy a ich sociálne zakotvenie
V diele sa stretávame s rôznorodo charakterizovanými postavami, ktoré sú sociálne ukotvené vo svojom prostredí. Peter, sirota a kupec dreva, predstavuje typickú naturistickú postavu, ktorá nie je viazaná na jedno miesto. Jeho láska k Magdaléne je etická, riadi sa mravnými zásadami a je pre ňu schopný odrieknuť vlastné potreby.
Magdaléna, dcéra krčmárov z Leštín, je ideálom milujúcej ženy - čistá, nevinná, nežná a citlivá. Túži po skutočnej láske a jej srdce patrí Petrovi. Napriek utrpeniu a útrapám, ktoré jej život prináša, znáša všetko pasívne a v tichosti.
Ján Zápotočný, prvý gazda v Leštinách, je Petrovým protikladom. Bohatý, no zároveň krutý, surový a bezcitný. Jeho láska k Magdaléne je náruživá, bytostná sila, ktorá ho vedie až k zločinu. Je schopný všetkého, aby si ju vynútil.
Ďalšími dôležitými postavami sú Magdalénini rodičia. Otec, mierny a láskavý krčmár, má rád Petra. Matka, naopak, je posadnutá túžbou po bohatstve, čo ju robí bezcitnou a bezohľadnou.
Prvky lyrizovanej prózy a naturizmu
Dielo Tri gaštanové kone nesie silné znaky lyrizovanej prózy. V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami, čo sa prejavuje v bohatom používaní básnických trópov, metafor, prirovnaní, symbolov a personifikácií. Nádherné lyrické opisy prírody a prostredia vytvárajú rámec deja, čo je typické pre naturizmus.
Naturizmus sa prejavuje aj v psychológii postáv a ich vzťahu k prírode. Hoci nie všetky scény sa odohrávajú v prírode, táto vždy zohráva dôležitú úlohu. Postavy sú často rozdelené na tie, ktoré predstavujú absolútne dobro (Peter, Magdaléna, jej otec), a tie, ktoré stelesňujú absolútne zlo (Jano Zápotočný, Magdalénina matka).
Symbolika a rozprávkové prvky
V diele sa výrazne uplatňuje symbolika, predovšetkým symbolika čísla tri. Vidíme ju v počte hlavných postáv, v troch gaštanových koňoch, troch úlohách pre Petra a troch stretnutiach Petra a Magdalény. Tieto prvky dodávajú dielu rozprávkový charakter, kde dobro nakoniec víťazí nad zlom.
Gaštanové kone samy osebe majú hlboký symbolický význam. Predstavujú nielen silu, čistotu a vášeň, ale aj smrť, pomstu a spravodlivosť, no zároveň aj nádej, perspektívu a šťastie. V umení gaštanový kôň symbolizuje bujnú mužskú silu.
Dejová línia a vyvrcholenie
Dej sa skladá z 32 kapitol bez názvov, ktoré sa často začínajú opisom prírody alebo situácie. Rozprávanie je v prvej osobe, rozprávačom je Peter, čo umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do jeho vnútra a prežívať príbeh z jeho perspektívy.
Peter, po rokoch strávených na cestách ako kupec dreva, sa vracia do rodnej dediny s úmyslom požiadať Magdalénu o ruku. Jeho plány však komplikuje Jano Zápotočný, ktorý má o Magdalénu tiež záujem a podporu jej matky. Po sérii udalostí, vrátane takmer tragickej nehody Magdalény a svätojánskych ohňov, si Peter a Magdaléna sľubujú vernosť. Peter sa zaväzuje postaviť dom a vrátiť sa pre ňu na troch gaštanových koňoch, zatiaľ čo Magdaléna sa snaží odďaľovať svadbu s Janom.
Jano Zápotočný, poháňaný žiarlivosťou a túžbou po moci, znásilní Magdalénu a prinúti ju k sobášu. Napriek všetkému Peter dodrží svoj sľub, pracuje do úmoru a postaví dom. Keď sa vracia pre Magdalénu, dozvie sa o jej nešťastnom manželstve a utrpení. Zápotočný, ako typický predstaviteľ zla, týra kone aj svoju ženu, čo nakoniec vedie k jeho tragickému koncu - zabije ho kôň, ktorého sám týral.
Víťazstvo lásky a čestnosti
Po Zápotočného smrti sa Peter a Magdaléna konečne môžu spojiť. Magdaléna sa zrieka dedičstva a proti vôli svojej matky sa vydáva za Petra. Spoločne odchádzajú do Turca, kde ich čaká šťastie. Dielo sa končí víťazstvom dobra nad zlom, lásky nad majetkom a čestnosti nad bezohľadnosťou.
Hlavnou myšlienkou diela je, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ a šťastie. Tri gaštanové kone sú príbehom o sile pravej lásky, ktorá dokáže prekonať všetky prekážky.