Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii, ktorá v regióne nemá obdobu celé desaťročia. Vysoko nákazlivé ochorenie ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč potvrdil výskyt slintačky a krívačky (SLAK) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Už začiatkom tohto roka bola zaznamenaná nákaza SLAK na farme chovu hovädzieho dobytka pri maďarskom Kisbajcsi, asi 2,5 kilometra od hraníc so Slovenskom.
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka (SLAK), latinsky Aphtae epizooticae, je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Je to jedna z najnákazlivejších infekčných chorôb na svete. Pôvodcom je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK: typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ). Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.
Charakteristické pre ochorenie je tvorba pľuzgierov a áft na sliznici ústnej dutiny, na mulci, nozdrách a kopytách. Slintačka a krívačka je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft) zvyčajne v sliznici dutiny ústnej, v medzipaznechtovom priestore a na mliečnej žľaze, obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
Hlavným klinickým príznakom sú pľuzgiere na jazyku, v ústnej dutine, na mulci a na končatinách - kopytách a spárkoch. Pľuzgiere počas krátkej doby ochorenia praskajú a na ich mieste zostávajú afty, ktoré môžu byť kontaminované baktériami. Pre zvieratá sú tieto lézie bolestivé a v dôsledku toho dochádza k nadmernej tvorbe slín (slinotok), postihnuté zvieratá škrípu zubami, vykazujú apatiu, nechuť k žrádlu, krívajú a líhajú.
Prirodzená inkubačná doba ochorenia je obyčajne 2 - 7 dní, výnimočne až 11 dní. Ochorenie začína vysokou horúčkou, ktorá rýchlo ustúpi do dvoch až troch dní. Na sliznici tlamy chorého zvieraťa sa objavujú pľuzgiere, čo má za následok tečúce alebo penivé sliny a s najväčšou pravdepodobnosťou stratu chuti do jedla, pretože kŕmenie je bolestivé, čo spôsobuje, že dospelé zviera chudne na celé mesiace. Na nohách zvieraťa sa objavujú podobné pľuzgiere a zviera sa stáva chromé. Semenníky samca napučiavajú a dojivosť samice výrazne klesá. Ďalšie príznaky zahŕňajú slabosť a zimnicu.
V niektorých prípadoch infikované zviera náchylné na ochorenie nevykazuje príznaky ochorenia. Títo jedinci sa stávajú prenášačmi choroby.
Šírenie nákazy
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus, schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince, je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom.
Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.
Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, pomocou živých a neživých vektorov. Ako neživé vektory sa môžu uplatniť krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach. Mimoriadne riziko predstavujú mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat (mlieko, krv, kosti, vnútorné orgány, koža, paznechty, rohy, výrobky, odpad).
Živé pasívne vektory zahŕňajú všetky druhy zvierat, obzvlášť tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov - domáce, voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu. Význam pre pasívny prenos nákazy má aj človek.
Vírus sa prenáša kontaktom s chorými zvieratami, vzduchom (až na vzdialenosť 300 km), ďalej tiež mechanicky na povrchu zvierat, človeka, nástrojov či dopravných prostriedkov.
Ohrozenie zvierat a ľudí
Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Na človeka sa táto choroba prenáša len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK. Človek sa zdá byť proti vírusu silne rezistentný.
Avšak, mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat. Konzumácia mäsa z mŕtvych a chorých zvierat predstavuje zdravotné riziko pre ľudský organizmus. V prípade, že išlo o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami napr. salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému - hnačky, nevoľnosť, teplota.
V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby.
História a výskyt SLAK
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.
Slintačka a krívačka je rozšírená takmer po celom svete, pričom k rapídnemu globálnemu šíreniu došlo najmä po druhej svetovej vojne. V súčasnej dobe sa SLAK vyskytuje endemicky predovšetkým na Strednom východe, v Afrike, niektorých častiach Ázie a v Južnej Amerike.
Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) delí krajiny podľa výskytu SLAK do troch kategórií. Jedinou krajinou, kde slintačka nebola nikdy hlásená, je Nový Zéland. Medzi oblasti, kde sa choroba nevyskytla už veľa rokov, patrí Austrália, Severná a Stredná Amerika.
Počas veľkej pandémie v rokoch 1937 - 1939, ktorá vypukla vo Francúzsku, bolo v tejto krajine zaznamenaných 378 000 ohnísk. Posledná rozsiahla pandémia v 20. storočí zasiahla Európu v rokoch 1951 - 1952. Straty si podľa údajov FAO vyžiadali okolo 600 miliónov amerických dolárov.
Škandál s mäsom z chorých kráv
Škandál s poľským mäsom z chorých kráv otriasol Európou a nevyhol sa ani Slovensku. Zistenia odhalili, že mäso z rizikového bitúnku, kde boli zabíjané choré zvieratá, sa dostalo do predajní, reštaurácií a školských jedální aj na Slovensku. Poľské úrady tvrdia, že mäso z chorých kráv smerovalo do prevádzok v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach.
Pred usmrtením pracovníci bitúnku ťahali choré ležiace zvieratá lanom na porážku. Pri porcovaní mäsa vykrajovali kusy, kde mal dobytok preležaniny a iné choré tkanivá. Tony mäsa pochybnej kvality poľskí mäsiari spracúvali pod rúškom noci.
Konzumácia mäsa z mŕtvych a chorých zvierat predstavuje zdravotné riziko pre ľudský organizmus. Hygienici zisťujú, či mäso nie je pre ľudí nebezpečné, odkiaľ pochádza a či neobsahuje napríklad antibiotiká. Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takého mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota.
Choroba šialených kráv: Kŕmenie kráv kravami
Prípady BSE (choroby šialených kráv) na Slovensku
Po dvoch rokoch sa na Slovensku znova vyskytlo zviera nakazené chorobou šialených kráv. Veterinári tvrdia, že ojedinelý prípad nedáva dôvod na obavy a problém je pod kontrolou. Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE.
Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí.
História BSE: Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou.
Slovensko sa pred BSE vie chrániť. Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina. Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť.