Opál: Fascinujúci svet farieb a legiend

Opál je amorfný minerál s chemickým vzorcom SiO2·nH2O. Proces tvorby opálu sa začína v puklinách a dutinách hornín za prítomnosti kremičitého piesku. Dôležitým aspektom je infiltrácia minerálnych roztokov do týchto puklín a dutín. Roztoky sú zvyčajne nasiaknuté kremičitými zlúčeninami, ako je oxid kremičitý (SiO2), a ďalšími minerálmi.

Opál sa formuje pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2, a to najmä v okolí horúcich prameňov. Počas procesu infiltračného usadzovania dochádza k postupnému odparovaniu alebo odstráneniu vody z roztokov, čo vyvoláva kondenzáciu kremičitých zlúčenín a tvorbu mikroskopických guľôčok oxidu kremičitého. Tieto guľôčky sú základnou stavebnou jednotkou opálu. Významnými faktormi, ktoré ovplyvňujú formovanie a charakteristiky opálu, sú teplota, tlak a prítomnosť organických látok v horninách. Vyskytujúce sa nečistoty a prímesi v minerálnych roztokoch môžu prispievať k farebným variáciám v opáloch.

Vznik opálu je proces, ktorý vyžaduje veľmi veľa času. Kremeňové mikročastice sa usádzajú a tvoria vrstvy piesku hrubé približne jeden centimeter za približne päť miliónov rokov na hĺbke približne štyridsať metrov. Opál sa najčastejšie tvorí vo vnútri dutín a trhlín hornín. Variabilitu výskytu opálu ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane geologických podmienok a klimatických zmien.

Klasifikácia a vlastnosti

Klasifikácia IMA: Symbol Opl. Strunzova klasifikácia: IV/D.01c (8.vyd.), 4.DA.10 (9.vyd.). Nickelova-Strunzova klasifikácia: 4.DA.10 (10.vyd.). Danaova klasifikácia: 75.2.1.1 (8.vyd.).

Opál je amorfný a má rôznorodý habitus -- môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie. Vryp opálu je biely. Tento minerál môže byť priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený. V ultrafialovom svetle opál často fluoreskuje a je nerozpustný v kyselinách. Zohrievaním sa rozkladá, stráca molekuly vody a môže sa zmeniť na kremeň-chalcedón.

Opál patrí medzi stredne tvrdé drahé kamene, na Mohsovej stupnici sa pohybuje medzi hodnotami 5 až 6.5. Práve štruktúra je dôvodom opálovej výnimočnej vlastnosti, tzv. hry farieb. Opál totiž obsahuje pravidelnú štruktúru kremíkových guľôčok, na ktorých sa láme svetlo na celé spektrum farieb. Na veľkosti týchto guľôčok závisí, aké farby bude opál odrážať. Opál sa často obrusuje do rôznych nepravidelných tvarov, len aby čo najviac vynikla hra farieb. A to je aj kritériom pri najčastejšom a základnom delení opálov. Tie, ktoré vykazujú hru farieb, sa považujú za vzácne opály.

Farebné odrody opálu

Opál má mnoho farebných odrôd. Najčistejší je číry, bezfarebný hyalit a drahý opál s dúhovou výmenou farieb. Existuje opál voskový, mliečny, drevitý, ohnivý, ďalej mliečne biely kašolong a opály dendritické. Harlekýnový opál (drahý) má čiernu základnú farbu a v nej šachovnicové škvrny s výmenou farieb. Gejzirit je opál z termálnych prameňov.

Drahý opál

Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalizuje). So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť.

Ohnivý opál

Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať.

Obyčajný opál

Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje.

Mäsový opál

Mäsový opál je červenohnedý, tmavočervený až tmavofialový opál. Práve vďaka farbe a štruktúre je tento typ opálu označovaný ako mäsový. Farba mäsového opálu môže byť spôsobená prítomnosťou určitých prímesí alebo mikroskopických inklúzií v jeho štruktúre. S najväčšou pravdepodobnosťou za sfarbením tohto opálu stojí prítomnosť oxidu železitého (Fe2O3). Rôzne koncentrácie oxidu železitého v štruktúre opálu môžu viesť k rôznym odtieňom týchto farieb. Niektoré mäsové opály môžu obsahovať aj tenký lém, v ktorom sa nachádzajú veľmi vzácne čierne dendrity (oxidy mangánu).

Dendritický opál

Dendritický opál je špecifický typ opálu, ktorý sa vyznačuje prítomnosťou mikroskopických útvarov nazývaných dendrity. Názov dendritických opálov je odvodený z gréckeho "dendron", čo znamená strom. Dendrity sú mikroskopické útvary pozorovateľné najmä v mineráloch a horninách, ktoré tvoria podobné vetvičkovité, stromčekovité alebo vetvovité štruktúry. Sú často tvorené oxidmi kovov, ako je oxid mangánu, a usadzujú sa postupne na povrchu materiálu v dôsledku geologických procesov.

Herliansky opál

Herliansky opál je opál, o ktorom môžeme povedať, že je spojením troch rôznych opálov. Svojou farbou ide o mäsový opál, kresbou ide o pásikový opál a vďaka dendritom ho môžeme čiastočne označiť aj ako dendritický.

Náleziská opálu

Opál sa nachádza v rôznych častiach sveta. Národným kameňom Austrálie je výnimočný tým, že každý jeho kus je iný. Dokáže hrať celým spektrom farieb a vytvárať tak neopakovateľné kombinácie, ktoré mu vo svete drahých kameňov zabezpečili jedno z popredných miest. Práve na tomto kontinente sa našli najväčšie zásoby opálu na svete, čo z Austrálie urobilo opálovú veľmoc. Viac ako 90% svetovej produkcie tohto drahokamu je pripisovanej práve Austrálii.

Ostatné oblasti, ktoré sa v súvislosti s ťažbou opálu spomínajú najčastejšie, sú Etiópia, Mexiko, Brazília, Maďarsko alebo americké štáty Nevada, Oregon a Idaho.

Na Slovensku sa opál nachádza na lokalitách ako Herľany, Ponická Huta (pri Banskej Bystrici), Svätý Anton (bývalý Antol pri Banskej Štiavnici), Krupina, Šášovské Podhradie, Dubník (pri Červenici). Dubník pri Prešove je svetoznámy náleziskom drahého opálu z andezitových tufov.

V Českej republike sú najlepšie náleziská okolo Železnice a Staré a Nové Paky. Medzi ďalšie lokality patria Bohuškovice (okolie Křemže), Níhov, Rožná, Smrček a Věžná.

Mýty a legendy

Existuje viacero teórií, odkiaľ má opál svoj názov. Spomína sa staroveká gréčtina aj latinčina, ale za najpravdepodobnejší pôvod slova opál je považovaný staroindický sanskrit. Opál spomína vo svojom diele už rímsky učenec Plínius Starší ako kameň, ktorý v sebe najlepším možným spôsobom spojil všetky ostatné drahokamy. Jeho pôvod bol aj vďaka nezvyčajným farbám často spájaný so svetmi bohov a s mágiou.

Podľa arabskej legendy opály padali na zem, keď sa počas búrok blýskalo. Starovekí Gréci verili, že opál dáva svojmu nositeľovi schopnosť jasnovidectva. V stredoveku sa tradovalo, že zabalený v bobkovom liste dokáže svojho nositeľa urobiť neviditeľným. Povesť mu naštrbil Walter Scott, ktorý ho spomína vo svojom románe Anne of Geierstein roku 1829. Opál je v ňom vykreslený ako drahokam prinášajúci nešťastie a smrť.

Využitie opálu

Využitie opálu ako drahého kameňa v zlatníctve a klenotníctve siaha až do staroveku. Špecifikom tohto kameňa je množstvo mýtov a legiend, ktoré sú okolo neho vytvorené, rovnako ako množstvo schopností a účinkov, ktoré sú mu prisudzované. Každý opál je iný, čo je vlastnosť, ktorá robí tento drahokam z pohľadu klenotníkov a zlatníkov naozaj výnimočným.

Maslový opál je obľúbený v šperkárstve pre svoju jemnú krásu a univerzálnosť. Používa sa na výrobu rôznych druhov šperkov, ako sú prstene, náušnice, náhrdelníky a brošne. Jeho teplá farba a jemný lesk ho robia ideálnym pre každodenné nosenie, ako aj pre špeciálne príležitosti. Šperky s maslovým opálom sú často kombinované s inými drahokamami a kovmi, aby sa zvýraznila jeho krása a jedinečnosť.

Na fyzickej úrovni je opál užitočný pri problémoch so zrakom, srdcových chorobách a úrazoch, Parkinsonovej chorobe, cukrovke a hypoglykémii. Priaznivo pôsobí na oblasť pľúc a priedušiek. Pôsobí proti infekčným chorobám.

Pri starostlivosti o šperky s maslovým opálom je dôležité chrániť ho pred dehydratáciou a prudkými zmenami teploty. Šperky s maslovým opálom by sa mali skladovať v mäkkom vrecúšku alebo šperkovnici, aby sa predišlo poškriabaniu a nárazom.

tags: #masovy #opal #latinsky