Milan Pagáč patrí medzi autorov, ktorí zásadnou mierou spoluformoval podobu výtvarného umenia na Slovensku.
Už v rokoch 1979 - 1985 ako jeden z troch členov P.O.P. (Pagáč, Oravec, Pagáč) sa podieľal na realizácií viac ako 50 akcií, v ktorých sa často preberali konkrétne prvky zo života a z nich vytvárali autori novú fikciu. Každá jedna zo spomínaných aktivít však obsahovala mnoho vrstiev, odkazov, symbolov, významov ale aj výtvarných polôh. Boli výtvarne pôsobivé, prekvapivé a sugestívne, mali svoje nesporné vizuálne kvality.
Rovnako aj v inštaláciách, ktoré neskôr realizoval predovšetkým s Viktorom Oravcom skúmal možnosti svetla, energií, vyžarovania, prienikov svetiel či ich magických významov a pohyboval sa na hranici nehmotného a tajomného. V rôznych akčných prejavoch ako aj inštaláciách si vytvoril osobnú mytológiu so sieťou symbolov, vlastnej reči a vlastného prejavu.
„Už od čias štúdií patril medzi najzaujímavejšie osobnosti slovenského neoficiálneho umenia. V druhom ročníku na Vysokej škole výtvarných umení - v roku 1979 - založil s Viktorom Oravcom a Ladislavom Pagáčom zoskupenie P.O.P., v ktorom sa venovali rôznych bodyartovým akciám, ktoré však nemohli byť vtedy prezentované na verejnosti,“ povedal kurátor výstavy Ivan Jančár.
Po viacerých výstavách, na ktorých predstavoval svoju tvorbu spolu s najbližšími kolegami, po prvý raz vystavuje Milan Pagáč sám. A prezentuje svoje najnovšiu tvorbu. Sústreďuje sa na hru svetla a tieňa. Pracuje s rôznymi farebnými akcentmi, neónovými svetlami, zrkadlami.
Pre výstavu v Galérii mesta Bratislavy Milan Pagáč vytvoril viaceré priestorové projekty v podobe sklenených reliéfov s dvoj- i viacvrstvovou jemnou lineárnou kresbou s prepojením na neónovú - svetelnú kresbu. Špecifikom je aj používanie technológie s opačným vrstvením než u klasickej maľby alebo kresby - to, čo kreslí ako prvé, sa napokon javí ako finálne. Vytvára rôzne štruktúry a druhy kresieb s rôznorodou technológiou. Sklenené prvky sa farebne i tvarovo v jednotlivých dielach menia. Evidentný je geometrizujúci charakter jednotlivých plôch, čo však v tomto prípade nie je dominujúce, rovnako ako miestami opartový ráz kresby. Miestami využíva aj „ornamentalizujúce“ prvky, najmä na okrajoch objektov, ktoré akoby vyvierali z diela a pretekali cezeň.
„Každý výtvarník si nájde svoje vyjadrovacie prostriedky. Pre mňa je sklo podobný materiál ako pre iného maľba, farba či kresba. Nie je umelcom, ktorý by robil veci do šuplíka. Všetko vraj vzniká za pochodu. Reaguje na konkrétny priestor a tému. Pre túto výstavu vytvoril inštaláciu Svetelná kresba. „So svetlom a farebným svetlom robím už roky. Inštalácia je vyústením niektorých mojich predchádzajúcich projektov. Objekty zo skla pripomínajú magické obrazy, v ktorých je napätie a invencia. Nazýva ich projektmi. „Sú síce spracované v obrazovej podobe, ale sú viac ako len obraz alebo dekorácia. Pohráva sa s geometrickými tvarmi, ktoré kontrastujú s ornamentmi sklenených vlnoviek. Rozpráva príbehy, ktoré sa skrývajú pod povrchom. Niekedy až mrazivo chladné, inokedy rozihrane radostné, a korení aj humorným zveličením.
Zrkadlá troch stél odrážajú návštevníka, ktorý vstúpi do priestoru výstavy Milana Pagáča v Galérii mesta Bratislavy. Zvnútra vysokých štíhlych kubusov, zložených zo zrkadiel, vychádza magické a tajomné svetlo.
K výstave je vydaná monografia: Ivan Jančár: MILAN PAGÁČ.
Milan Pagáč je významné meno v slovenskom maliarstve. Jeho tvorba je charakteristická hrou so svetlom, využívaním skla ako primárneho materiálu a kombináciou geometrických tvarov s ornamentálnymi prvkami.
Životopis
Milan Pagáč je významný slovenský výtvarný umelec, ktorého tvorba formovala podobu umenia na Slovensku. Už počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v roku 1979, založil spolu s Viktorom Oravcom a Ladislavom Pagáčom zoskupenie P.O.P. Toto zoskupenie sa venovalo bodyartovým akciám, ktoré vtedajšia verejnosť nemohla prezentovať. Pagáč sa preslávil svojimi inštaláciami a priestorovými projektmi, v ktorých skúma možnosti svetla, energií a ich magických významov. Jeho tvorba sa pohybuje na hranici nehmotného a tajomného, pričom si vytvoril osobnú mytológiu so sieťou vlastných symbolov a prejavu.
Tvorba a dielo
Jeho dielo je rozsiahle a zahŕňa priestorové projekty, sklenené reliéfy s jemnou lineárnou kresbou a neónovú svetelnú kresbu. Charakteristické je používanie technológie s opačným vrstvením, kde prvé kreslené prvky sa javia ako finálne. Vytvára rôzne štruktúry a druhy kresieb s rôznorodou technológiou. Sklenené prvky sa farebne i tvarovo menia, pričom evidentný je geometrizujúci charakter plôch, ktorý kontrastuje s ornamentálnymi prvkami na okrajoch objektov. Pagáč sa zameriava na hru svetla a tieňa, pracuje s rôznymi farebnými akcentmi, neónovými svetlami a zrkadlami. Jeho diela sú popisované ako magické obrazy s napätím a invenciou, ktoré rozprávajú príbehy skrývajúce sa pod povrchom.
Významné výstavy:
- Výstavy v rámci zoskupenia P.O.P. (1979 - 1985)
- Samostatná výstava v Galérii mesta Bratislavy
- Ďalšie výstavy s blízkymi kolegami
Ocenenia:
(Zatiaľ nie sú uvedené konkrétne ocenenia v poskytnutom texte.)
Príklad diela:
| Názov diela | Rok vzniku | Technika |
| Svetelná kresba (inštalácia) | (Neuvedený) | Sklo, neónové svetlo, zrkadlá |
