Hlad a bieda vo svete: Skutočné príčiny a riešenia

Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá. Hlavným dôvodom však nie je neustály nárast ľudí na planéte. Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.

Ako výskumníčka, ktorý pracuje na potravinových systémoch od roku 1991, som presvedčená, že riešenie základných príčin je jediným spôsobom, ako bojovať proti hladu a podvýžive. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Polovica celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža.

Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky. Odborníci na výživu tvrdia, že by sme mali obmedziť cukry, nasýtené a trans-tuky, oleje a jednoduché sacharidy a jesť veľa ovocia a zeleniny, pričom len štvrtina našich tanierov pozostáva z bielkovín a mliečnych výrobkov. Nedávna štúdia ukázala, že nadmerná konzumácia nealkoholických nápojov, pochutín, cereálií na raňajky, balených polievok a cukroviniek môže viesť k negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie, ako je cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne poruchy.

Od 60. rokov 20. storočia celosvetová poľnohospodárska produkcia prekonala rast populácie. V roku 1970 spochybnila Malthusove predpoklady aj dánska ekonómka Ester Boserupová. Jedlo (podobne ako voda) je právom a verejná politika by z toho mala vychádzať.

Príčiny svetového hladu

Ozbrojené konflikty a politická nestabilita

Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.

Klimatické zmeny a environmentálne problémy

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu.

Chudoba a systémové nerovnosti

Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam.

Globálna situácia a štatistiky

V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Odhaduje sa, že v minulom roku bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete. Toto číslo predstavuje percento populácie, ktoré jednoducho nemá dostatok jedla a potrebného energetického príjmu. Správu OSN vydávajú spoločne Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), Unicef, Svetový potravinový program OSN (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Katarína Žigmundová z Unicefu potvrdzuje, že „pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu v krajinách, ktoré prechádzajú humanitárnymi krízami. Vidíme, čo táto situácia robí so silnými ekonomikami, tak si skúsme predstaviť, čo sa deje v krajinách, ktoré sa už pred pandémiou zmietali v krízach.“ Pandémia tam zasiahla často už aj tak nedostatočnú zdravotnú starostlivosť.

Globálna správa o potravinových krízach (GRFC) prináša do tejto témy taktiež dôležité dáta, fakty či analýzy, vďaka ktorým je možné hľadať reálne riešenia. Na základe dohodnutých kritérií správa obsahuje päť fáz potravinovej neistoty v daných krajinách. Posledné tri z nich - kríza, pohotovosť a katastrofa/hladomor - si vyžadujú okamžité opatrenia. V dokonalom svete by sa žiadna krajina do týchto fáz dostať nemala. Skutočnosťou však je, že v roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej - krízovej fáze. Pre predstavu, ide o počet obyvateľov Slovenska krát tridsaťjeden. Až 66 percent z nich žilo na území iba desiatich krajín. Medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan.

Stereotypné predsudky a mávnutia rukou nad touto situáciou už dlhé roky naozaj nie sú namieste. Aj v týchto krajinách ľudia poznajú pocit hladu.

Budúcnosť a výzvy

Scenáre vývoja hladu a podvýživy v budúcnosti z viacerých zdrojov so zlepšením tejto situácie naozaj nerátajú. Práve naopak, pandémia covidu-19, klimatická kríza a zvyšujúce sa napätie túto krízu iba zhoršuje napriek humanitárnej pomoci, ktorá do istej miery existuje. Najaktuálnejší je prípad Afganistanu, zmietajúceho sa v nepokojoch, na ktoré sa pozerá celý svet. „Bez okamžitej pomoci bude v Afganistane do konca roka 2021 trpieť podvýživou 1 milión detí do piatich rokov života. Viac ako 12 miliónov ľudí je vystavených potravinovej neistote,“ dodáva Katarína Žigmundová.

Ambiciózny plán OSN ukončiť hlad vo svete do roku 2030 sa tak čoraz viac vzďaľuje od reality pre minimálne 37 krajín. Podľa Svetového indexu hladu (GHI) sa v nich do daného roku nepodarí dostať stav hladu ani na nízku úroveň.

Riešenia a iniciatívy

Môže sa zdať, že všetky krajiny sú od nás ďaleko a obyčajných stredoeurópskych ľudí sa to netýka a nevieme nijak pomôcť. Práve naopak, úlohou majority je pomáhať minorite. Privilégium vybrať si typ reštaurácie na večeru, kúpiť si jedlo a mať plnú chladničku či žalúdok nie je ani v 21. storočí samozrejmosťou pre každého.

„Riešenie vážneho problému podvýživy je na svetových lídroch a zároveň na každom z nás. Vždy treba začať od seba.“ Hlad vo svete je však stále globálny problém, ktorý si aj vyžaduje globálne riešenia. Existuje mnoho organizácií, ktoré robia záslužnú a významnú prácu, čo prináša výsledky.

Praktické prístupy v boji proti podvýžive

Jednou z nich je aj Unicef a ich program Svetový rodič. Ďalším z praktických prostriedkov, ktorým Unicef bojuje proti podvýžive vo svete, je aj jednoduchá arašidová pasta. Pre účely rýchlej záchrany sa využíva už dlhšie a postupne sa jej konzumácia zjednodušuje. „Terapeutická výživa na báze arašidov sa používa už od roku 1996. V minulosti sa na liečbu podvýživy volili produkty, ktoré vyžadovali použitie zdravotne neškodnej pitnej vody,“ vysvetľuje Katarína Žigmundová. Práve to bol problém, ktorý dnešná verzia tejto pasty už nemá. Konzumovať sa dá aj bez použitia vody, priamo z vrecúška a aj pri vysokých teplotách vydrží až 2 roky. „Jej masívne zavedenie do praxe spôsobilo na začiatku nového tisícročia revolúciu v boji proti podvýžive. Je to pritom veľmi jednoduché a lacné riešenie. Podvýživa sa dá vyliečiť až v 95 percentách prípadov.“

Potravinová suverenita a udržateľné systémy

Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.

Vzdelávanie a podpora znevýhodnených

Na Slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. Tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. Učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom v ich snahe nikto nepomáha. Kniha Juraja Čokynu "A okraje máš kde?" do hĺbky skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov, ale aj štátu a prináša aj riešenia. Autor rozoberá príbehy svojich žiakov a názorne ukazuje, že všetko nie je také ružové, ako by sa mohlo zdať. Pomenúva aj príčiny, okrem toho však navrhuje aj riešenie s odvolaním na rôzne prieskumy.

tags: #mlady #vedec #hlad #a #bieda #vo