Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Väčšina z nás si predstaví oranžovú podobu, no dnes máme možnosť pestovať celú paletu farieb. Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A. Mrkvu konzumujeme surovú, či už nakrájanú ako pochúťku na zahryznutie, alebo v obľúbených šalátoch. Výborná je tiež strúhaná mrkva s medom a citrónovou šťavou. Varená či pečená sa používa v mnohých receptoch a kombináciách. Patrí medzi plodiny, ktoré sú po tepelnej úprave pre naše telo lepšie stráviteľné a výživnejšie. Mrkva patrí medzi rastliny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode.
Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. storočí. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody. Mrkvu stretneme často aj v divokej podobe.
Biela mrkva: Charakteristika a benefity
Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy. Nezabarvená mrkva má jemnejšiu tenkú pokožku a mierne nižší obsah kalórií ako oranžové odrody. Absencia pigmentácie rastlín, ktorá spôsobuje, že zelenina je kyslá a korenistá, dodáva bielej mrkve sladkú a šťavnatú chuť. Energetická hodnota bielej zeleniny je 32 kcal na 100 g produktu. Glykemický index sa okrem toho pohybuje od 34 do 86 jednotiek.
Hlavnou črtou použitia bezfarebnej zeleniny je jej jedinečná schopnosť pomáhať ľuďom s alergiami na rastlinné pigmenty. Nedostatok pigmentov umožňuje, aby bola zelenina užitočná tam, kde by iné rastliny mohli poškodiť. Byť albínom nie je vždy zlé. Biele odrody mrkvy odrody sú toho jasným potvrdením. V žiadnom prípade nie je horšia ako jej jasní bratia a v niektorých ohľadoch ich prekonáva. Ak ste túto zeleninu nikdy neskúšali, teraz je čas to urobiť.
Farebné variácie mrkvy a ich nutričné vlastnosti
Každý z farebných variantov mrkvy má špecifické vlastnosti a chuť. Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Oranžová mrkva môže obsahovať aj menšie množstvá ďalších karotenoidov, ako sú luteín a lykopén, no nie v takom množstve ako žltá a červená mrkva. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť.
Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová.
Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť.
Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov.
Pestovanie bielej mrkvy
Mrkva Küttiger je biely variant mrkvy v BIO kvalite. Táto zelenina sa vysieva priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla. Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spôn je 30 x 15 cm. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné, s neutrálnou až slabo zásaditou pôdou a s dostatkom živín.
Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo vyhnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je nutné. Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.
Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast burín. Zároveň ale tieto látky spomalia aj klíčenie ďalších semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, paradajky, hrach či kukuricu.
Odporúčané odrody bielej mrkvy
Medzi obľúbené odrody bielej mrkvy patria:
- Mrkva biela Snow Man F1: Štíhla letná mrkva, vhodná aj pre o niečo ťažšie pôdy. Tvorí nádherné biele mrkvy s dĺžkou približne 22-25 cm. Má lahodne sladkú chuť a v šalátoch je veľmi pútavá. Nevytvára zelené vrcholce a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
- Mrkva Küttiger: Biely variant mrkvy v BIO kvalite.
Využitie bielej mrkvy v kuchyni
Biela mrkva má lahodne sladkú chuť a je veľmi pútavá v šalátoch. Je vhodná na priamy konzum, krátkodobé skladovanie a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
Biela mrkva sa používa rovnako ako farebné varianty. Predovšetkým pri varení. Pridáva sa do šalátov, polievok, kastrólov, dusených mäsových jedál, používa sa ako náplň do koláčov a pečiva, ako príloha k mäsovým a rybím pokrmom. Vývar z koreňovej zeleniny pomáha liečiť prechladnutie, žalúdočné a pečeňové ochorenia.
Mrkvovo – vajíčková polievka 🥣 | Beautifood | Kuchyňa Lidla
Ďalšie odrody a zaujímavosti
Okrem bielej mrkvy existuje mnoho ďalších odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a dobou zrenia. Medzi obľúbené patria:
- Mrkva Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi.
- Karotina: Kvalitná odroda polo skorej mrkvy určená na priamy konzum i krátkodobé skladovanie.
- Amsterdamský typ: Raná odroda so sýto oranžovou dužinou a dlhými, špicatými koreňmi.
Divoká mrkva je pôvodná forma mrkvy, z ktorej bola v 17. storočí vyšľachtená oranžová mrkva. V iných končinách sveta, najmä v Ázii, je farebná mrkva bežnejšia. Biela má vraj veľmi jemnú chuť, zatiaľ čo fialová je sladšia než bežná oranžová. Niektoré odrody fialovej sú však mierne korenisté, vďaka čomu sa z nej stáva ideálna príloha k mäsu.