Kompostovanie je účinný spôsob likvidácie potravinového odpadu, ktorý môže priniesť množstvo benefitov pre vašu záhradu aj životné prostredie. Domáci kompost je materiál bohatý na živiny, ktorý sa vyrába z rozložených organických materiálov, akými sú zvyšky potravín, lístie či pokosená tráva. Je kľúčovou zložkou, pokiaľ ide o ekologické záhradkárstvo, a možno ho použiť rôznymi spôsobmi. Vyhadzovanie zvyškov jedla do kompostu namiesto do domáceho koša znižuje množstvo odpadu, ktorý nakoniec skončí na skládkach. Pomáha taktiež minimalizovať množstvo emisií skleníkových plynov v atmosfére. Zvyšky jedla sú tiež veľmi prospešné pre zdravie pôdy, pretože kompostovanie podporuje dlhšie zadržiavanie vody a živín v pôde a zlepšuje mnohé jej celkové fyzikálne vlastnosti. Tým, že sa rozhodnete kompostovať, svojmu zelenému raju veľmi pomáhate. Vyhodenie potravinového odpadu do kompostu môže totižto viesť k prosperujúcej záhrade. Kompostovanie je rovnako skvelý spôsob, ako bojovať proti pocitu viny, ktorý všetci cítime, keď plytváme potravinami. Vedomie, že naše zvyšky môžu mať účel aj mimo našich tanierov, nám spríjemní chvíle pri jedle.
Čo môžete kompostovať
Do kvalitného kompostu môžeme pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov. O premenu odpadu sa postarajú baktérie, plesne, červy a iné pôdne organizmy, ktoré ho spracujú na cenné hnojivo. Do pôdy sa tak môžu dostať naspäť cenné živiny. Pri správnom postupe nehrozí ani zápach!
Odpad z domácnosti:
- Zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny
- Malé množstvá varených jedál (ale nie mliečne alebo mäsové výrobky)
- Potraviny, čaj, kávový výluh
- Črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina
- Vaječné škrupiny
- Papierové obrúsky a servítky (nefarbené)
Odpad zo záhrad:
- Kvety
- Štiepky, piliny
- Pokosená tráva
- Konáre, lístie (okrem orechového)
- Slama
- Zvyšky po zbere ovocia a zeleniny
- Nahnuté ovocie (v jednej vrstve, silne napadnuté plody radšej odstráňte)
- Výkaly drobných hospodárskych zvierat (bylinožravcov)
- Burina (bez semien a podzemkov)
Iný biologický odpad:
- Popol z dreva
- Hobliny
- Hnoj
- Vlasy, perie
Banány sú podľa odborníčky do kompostu ideálne, keďže šupky mu pridávajú cenný draslík. Pred pridaním do kompostu ich stačí nakrájať na kúsky. Rozdrvené vaječné škrupiny sú tiež cenným materiálom do kompostu kvôli vápniku.
Čo do kompostu nikdy nedávajte
Existuje niekoľko druhov vecí, ktoré by záhradkári do kompostu nemali dávať, ak chcú mať úspešné hnojivo pre svoju záhradu. Patria sem položky ako mäso a ryby, ako aj pečivo, napríklad koláče, chlieb a sušienky. Odborníčka na záhradkárstvo varuje, že tieto druhy potravín v zime len priťahujú škodcov, akými sú myši a potkany. Tie okrem nepríjemného zápachu aj rozmnožujú baktérie a môže veľmi náročné sa ich zbaviť. Varené potraviny by sa tiež nikdy nemali pridávať do kompostu, pretože môžu v komposte splesnivieť. Ak dáte do kompostu nesprávne potraviny, neobjaví sa len pleseň, ale aj hlodavce.
Nevhodné materiály:
- Zvyšky mäsa, kosti, ryby
- Mliečne výrobky (mlieko, kyslá smotana, jogurt, syr, maslo)
- Oleje, tuky a mastnota
- Spracované potraviny s vysokým obsahom mliečnych výrobkov a tukov
- Väčšie množstvá varených jedál
- Staré pečivo
- Piliny z drevotriesky
- Uhynuté zvieratá
- Väčšie množstvá odrezkov ihličnanov
- Chemicky ošetrené materiály
- Druhotné suroviny (kovy, plasty, sklo, textil, papier)
- Chemikálie a lieky
- Lakované drevo
- Popol z uhlia a koksu
- Výkaly mäsožravých a chorých zvierat
- Choré rastliny, zemiaková vňať, odnožová burina
- Šupky a kôstky z tropického ovocia (citrusy môžu prekysliť biomasu)
- Popol z cigariet
- Vrecká z vysávača
Správny postup kompostovania
Starostlivosť o záhradu počas roka prináša množstvo organického odpadu. Niektorí majitelia ho vyhadzujú do kontajnera, iní ho spaľujú a znepríjemňujú tak život susedom v okolí. Ak nám záleží na prírode a životnom prostredí, je tu jednoduchý a overený spôsob, na správne využitie odpadu: premeniť ho na kvalitné hnojivo. Ide o kompostovanie. Vyrobiť kvalitný kompost v priebehu niekoľkých mesiacov nie je nemožné. Dôležité je, aby mali baktérie a pôdne organizmy pre svoj život vhodné podmienky. Výhodou správneho výberu kompostéra, ktorým je aj KOMP je ochrana biomasy pred nástrahami počasia. Počas dažďa bráni vyplavovaniu živín, v teplých a veterných dňoch zabraňuje vysychaniu kompostu.
Výber správneho miesta
Pri domácom kompostovaní neexistujú takmer žiadne legislatívne obmedzenia. Pri zakladaní kompostu však odporúčame zohľadniť niektoré zásady a pravidlá overené v praxi. Kompostér umiestnime tak, aby:
- bol na našom pozemku alebo aby sme mali súhlas vlastníka pozemku
- nebol v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území
- pre zlepšenie prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu je potrebné zabezpečiť priamy kontakt so zemou
- nebol vzdialený od zdroja biologického odpadu a prístup k nemu bol aj za daždivého počasia
- nebol vystavený celodennému priamemu slnku, lepší je polotieň
- sme mali dostatočný priestor okolo zásobníka na manipuláciu s náradím
- aby neprekážal susedom
Základné podmienky kompostovania
Pravidlom úspešného priebehu kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu. Veľkosť a skladba materiálov Pri ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlíkatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny, stonky starších rastlín, platí základné pravidlo, že čím sú menšie častice, tým rýchlejšie sa skompostujú. Ideálne je využiť záhradný drvič. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté), hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad - sú ľahko rozložiteľné, preto je potrebné ich zmenšovať. Dobrý rozklad zabezpečí vyvážené miešanie materiálov. Platí, že dusíkaté materiály, musíme zmiešavať s uhlíkatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.
Prístup vzduchu a vody
Pri kompostovaní sa využívajú prirodzené procesy v prírode. Pôdne mikroorganizmy v spolupráci s drobným hmyzom požierajú biologický odpad a premieňajú ho na kvalitný substrát. Správne kompostovanie si vyžaduje vzduch, vlhko, mikroorganizmy. Vzduch sa do kompostu dostáva medzerami v tele kompostéra, ale aj vrstvením a zmiešavaním odpadu rôznej veľkosti a štruktúry, cez trsy rastlín s koreňmi, nastrihané stonky a konáriky, zvyšky z kuchyne až po nadrobno nasekanú trávu. Navyše sa odporúča kompost raz za čas „obrátiť" pomocou vidiel. Kompostované baktérie potrebujú okrem živín aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im dokážeme zabezpečiť vyváženú kombináciu, začnú sa množiť rýchlym tempom. Aj tu platí že, čím menšie častice do kompostu dáme, tým sa skôr skompostujú. Platí však aj pravidlo, že čím sú častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné masu z času na čas prevzdušniť pomocou aerátora kompostu.
Správna vlhkosť
Ďalšou podmienkou dobrého kompostovania je správna vlhkosť. Nedostatok vlhkosti spomaľuje až zastavuje proces rozkladu, nadmerná vlhkosť spôsobuje nežiadúci hnilobný proces. Do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane, preto je dôležité správnu vlhkosť kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím, prípadne znížiť pridaním suchých materiálov. Správnu vlhkosť možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu vytlačíme iba niekoľko kvapiek - je všetko v poriadku. Vtedy je kompost zrelý.
Jak správně kompostovat | Praktické rady | Flera TV
Využitie kompostu
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžeme presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejeme semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme kompost použiť v záhrade. Obyčajne trvá rok, kým kompost dozreje. Drevnaté konáriky a stonky potrebujú i dlhší čas. Pridanie mikroorganizmov môže proces urýchliť až na tri mesiace v prípade nedrevnatého obsahu. Najčastejšie sa hotová zmes vysypáva v predjarí priamo na záhony, kým sa rozvinú listy. Malou motykou ho môžete zapracovať do pôdy, pri príprave pre zeleninové záhony zarýľovať. Na trávnik je vhodný iba preosiaty kompost a vo veľmi tenkej vrstve. Poslúži aj pri vysádzaní letničiek a muškátov do kvetináčov. Zmiešajte ho s pôdou, samotný je príliš „silný" a mohol by spáliť korienky.
