Kašeľ patrí k najčastejším príznakom, s ktorým sa pacient ocitá v ambulancii všeobecného lekára a ešte častejšie v ambulancii pediatra. Kašeľ je obranný mechanizmus, ktorým dýchacie cesty reagujú na podráždenie a snažia sa zbaviť hlienu a iných cudzorodých látok. Jeho najčastejšou príčinou sú akútne infekcie horných a dolných dýchacích ciest, s ktorými sa stretávame predovšetkým v jesennom a zimnom období. Delí sa na suchý a vlhký. Kašeľ vás môže potrápiť počas "obyčajného" prechladnutia, chrípky, Covidu-19, bronchitídy (zápalu priedušiek) alebo zápalu pľúc.
Liečba kašľa závisí od jeho typu a príčiny. V prípade akútneho ochorenia dýchacích ciest môže dochádzať k nadmernej tvorbe a uvoľňovaniu hlienu. Začiatok týchto ochorení sprevádza kašeľ suchý (neproduktívny, dráždivý), ktorý sa po pár dňoch mení na kašeľ vlhký, spojený so zvýšenou tvorbou hustého hlienu. Každý typ kašľa si vyžaduje iné lieky, resp. Ak zakašlete len párkrát do dňa, čiže máte mierny kašeľ, ktorý vzniká podráždením sliznice hrdla a hltana, sú postačujúce aj bylinné prípravky, ktoré na sliznici vytvárajú ochrannú vrstvu, zvlhčujú ju a zmierňujú nutkanie na kašeľ. Ak je však kašeľ silný, dráždivý, vysiľuje a unavuje vás, prípadne vám nedá spať, siahnite po silnejších liekoch na jeho utlmenie zo skupiny antitusík. Vlhký kašeľ väčšinou nie je až taký vyčerpávajúci a nepríjemný ako suchý kašeľ. Expektoranciá neužívajte tesne pred spaním, mohli by vás v noci nútiť na vykašliavanie, odporúča sa ich podávať najneskôr do cca 17. Expektoranciá a antitusiká sa nesmú podávať naraz - keďže pôsobia protichodne, mohlo by dôjsť k nadmernému nahromadeniu hlienov v dýchacích cestách. Z fytofarmák sa pri liečbe vlhkého kašľa uplatňujú najmä skorocel kopijovitý, dúška tymiánová či brečtan popínavý.
Pri užívaní liekov proti kašľu je dôležité mať na pamäti nasledovné: S opatrnosťou treba postupovať, ak sa ambroxoliumchlorid podáva spolu s antitusikami (lieky tlmiace kašeľ), nakoľko vzniká riziko nahromadenia hlienu ako dôsledok útlmu reflexu kašľa. V súvislosti s podávaním mukolytických látok (látok rozpúšťajúcich hlieny), ako je aj ambroxoliumchlorid, sa veľmi zriedkavo hlásili závažné a niekedy život ohrozujúce reakcie, ako je Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (TEN). Doplnková liečba: Počas celej doby liečby kašľa sa používajú kalciové sirupy a extrakty z brečtanu. Lieky rastlinného pôvodu sa používajú od okamihu, kedy sa začína produktívne vykašliavanie.
Možnosti liečby kašľa
Typy kašľa
Podľa dĺžky trvania rozlišujeme kašeľ na:
- Akútny kašeľ: Ustupuje do 3 týždňov.
- Chronický kašeľ: Pretrváva aj po 3 týždňoch.
Liečba kašľa
Liečba kašľa závisí od jeho typu a príčiny. Tu sú niektoré možnosti:
- Suchý kašeľ: Krátkodobo sa môžu použiť lieky na tlmenie kašľa, ktoré potláčajú dráždivý kašeľ.
- Vlhký kašeľ: Lieky na uvoľnenie hlienov uľahčujú vykašliavanie. Sú určené iba na krátkodobé podanie.
Pokoj na lôžku - je vhodné vytvoriť vyvýšenú polohu - tzv. Pomôcť môže aj používanie prsných balzamov, ktoré vďaka obsahu éterických olejov uľahčujú vykašliavanie a dýchanie.
Med ako prírodný liek proti kašľu
Táto hustá zlatistá tekutina produkovaná včelami je osvedčeným domácim liekom na kašeľ. Od staroveku sa med používal na hojenie rán a symptómov horných dýchacích ciest, hlavne kašľa. Med má protizápalové a antibakteriálne vlastnosti, ktoré môžu tlmiť kašeľ. Na rozdiel od iných liečebných prostriedkov je med v podstate bez vedľajších účinkov. Má tiež výhodu v znížení kašľa bez použitia nevhodných antibiotík. Nadmerné používanie antibiotík viedlo k rozvoju rezistencie na antibiotiká a superbaktérie.
Odporúčané dávkovanie medu
| Vek | Dávka |
|---|---|
| Deti vo veku 1 až 5 rokov | 1/2 čajovej lyžičky |
| Deti od 6 do 11 rokov | 1 čajová lyžička |
| Deti vo veku 12 až 18 rokov | 2 čajové lyžičky |
| Dospelí | 2 čajové lyžičky |
Lekári odporúčajú užívať nasledujúcu dávku medu dvakrát denne. Pridanie medu do horúceho nápoja bez kofeínu s citrónom a zázvorom pred spaním má zmysel najmä pre deti. Takýto prípravok môže byť prospešnejší ako štandardné lieky na potlačenie kašľa, ako je dextrometorfán (zložka sirupu proti kašľu) u detí.
Info: Deťom mladším ako 12 mesiacov by sa med nemal podávať kvôli potenciálnemu riziku otravy botulizmom.
Pozor, surový med môže mať vyššie hladiny peľu, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie u citlivých ľudí.
Kedy navštíviť lekára ohľadom kašľa?
Majte na pamäti, že niektorý kašeľ môže byť príznakom závažnejšej choroby, ako je zápal pľúc. Je dôležité ho včas identifikovať, aby sa začala vhodná liečba, okrem poskytnutia úľavy od symptómov.
Čierny kašeľ (Pertussis)
Pertussis, dávivý kašeľ alebo aj kŕčovitý kašeľ a záduch, to sú všetko ďalšie názvy čierneho kašľa. V minulosti bola infekcia čiernym kašľom veľmi závažná a u náchylných skupín potenciálne smrteľná. Antibiotická liečba a predovšetkým zavedenie očkovania ho ale dokázali odsunúť do pozadia. Napriek tomu čierny kašeľ nikdy úplne nezmizol, početnosť jeho výskytu dokonca dlhodobo stúpa.
Čierny kašeľ je vysoko infekčné respiračné ochorenie vyvolané baktériami Bordetella pertusis alebo Bordetella parapertusis. Tieto baktérie napádajú výhradne človeka. Závažný priebeh čierneho kašľa môže viesť k veľmi nebezpečným komplikáciám ako sú zápal pľúc alebo dýchavičnosť. Predovšetkým infekcie u veľmi malých detí, ale aj u seniorov alebo ľudí s chronickými pľúcnymi chorobami, môžu končiť až fatálne.
Malé epidémie čierneho kašľa sa majú tendenciu opakovať v približne 3 až 5-ročných cykloch. Čiernym kašľom sa dá nakaziť výhradne od iného človeka. Prenos baktérií, ktoré chorobu vyvolávajú, prebieha kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní alebo priamym kontaktom. Baktérie vyvolávajúce čierny kašeľ nie sú príliš odolné voči vonkajším vplyvom, riziko prenosu infekcie tak môžu znižovať bežné hygienické návyky - časté umývanie rúk, pravidelné vetranie, a predovšetkým vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou.
Prejavy čierneho kašľa
- Prejavy: Na začiatku čierny kašeľ vyzerá ako katar dýchacích ciest alebo bežné respiračné ochorenie. V tejto fáze má totiž čierny kašeľ príznaky ako kýchanie, nádcha, mierne pokašliavanie. Infekčnosť: Práve počiatočné obdobie čierneho kašľa s miernymi príznakmi je tým, kedy je chorý najnákazlivejší pre ďalších ľudí vo svojom okolí.
- Prejavy: Paroxyzmálna čiže záchvatovitá fáza čierneho kašľa - prichádzajú silné záchvaty dráždivého kašľa obvykle najprv v noci a následne aj počas dňa. Pacient sa po záchvate kašľa často zajaká kvôli problémom nadýchnuť sa. To vyvoláva typický kokrhavý zvuk na konci kašľania, ktorý je často ukazovateľom čierneho kašľa u detí. Pri ťažkom priebehu záchvaty čierneho kašľa sprevádza krátke apnoe (neschopnosť sa nadýchnuť).
- Prejavy: Počas obdobia zotavovania sa z čierneho kašľa pomaly klesá sila záchvatov a ich početnosť. Niekedy prejavy aj úplne vymiznú, ale vyliečený pacient stále zostáva veľmi náchylný k iným respiračným ochoreniam.
Typický záchvatovitý kašeľ a zajakavé nadychovanie detského lekára rýchlo upozorní, že ide o niečo vážnejšie ako bežné prechladnutie. Avšak nie každý chorý také príznaky má. Predtým očkovaní dospelí alebo deti, ktorí sú proti rozvoju čierneho kašľa stále aspoň čiastočne chránení, nemusia typické prejavy vôbec mať. Čierny kašeľ u nich prebehne mierne bez toho, aby sa prišlo na to, že nejde o prechladnutie alebo chrípku. Suchý kašeľ môžu tiež považovať za infekciu Covidom-19 alebo napríklad aj za prejav dlhotrvajúceho postcovidového syndrómu.
Závažný až život ohrozujúci priebeh čierneho kašľa hrozí u novorodencov a malých novorodencov dojčiat do jedného roka. Najmenšie bábätká čierny kašeľ zásadne ohrozuje, pretože ešte nevedia odkašliavať. Hlavne u dojčiat do 6 mesiacov sa tak kašeľ vôbec nemusí objavovať. U bábätka ale môže dochádzať ku krátkym zástavám dychu, ktoré pre nich môžu byť až život ohrozujúce. Ďalšou častou potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou je rozvoj zápalu pľúc.
Liečba čierneho kašľa
Rovnako ako iné bakteriálne infekcie je pre liečbu čierneho kašľa nevyhnutné nasadiť antibiotiká. Dôležité je začať s podávaním antibiotík čo najskôr. V 1. V 2. fáze čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť tlmiť záchvaty kašľa, dokážu ale znížiť nákazlivosť ochorenia. Aj keď je zahájená u čierneho kašľa liečba antibiotikami, je nutné aspoň 5 dní chorého izolovať. V prípade čierneho kašľa karanténa tohto typu chráni ostatných v čase, keď ešte nie je infekčnosť dostatočne potlačená. Antibiotiká na čierny kašeľ lekár volí spravidla zo skupiny makrolidov.
Očkovanie proti čiernemu kašľu
Očkovanie proti čiernemu kašľu u nás patrí medzi povinné očkovania. Základná očkovacia schéma zahŕňa 3 dávky očkovacej látky, ktorú dostávajú deti v rámci hexavakcíny približne do konca 1. prvá dávka sa podáva od 9. druhá dávka približne v 4. Následné preočkovanie deti potom čaká v 6. roku, druhé preočkovanie v 13. Svoj očkovací kalendár si dospelí musia strážiť sami. Niekedy sa preto na nejaké to preočkovanie zabudne. Posilňujúca dávka očkovania na čierny kašeľ je odporúčaná každému dospelému minimálne 1x za život. Výhodné pre dospelých môže byť preočkovanie spoločnou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálnym z hľadiska načasovania je potom obdobie, kedy sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov je preočkovanie na čierny kašeľ tiež odporúčané ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s najmenšími deťmi.
Dôležitosti preočkovania proti čiernemu kašľu v tehotenstve sme už naznačili. Očkovať sa môže nechať tehotná žena medzi 27.-36. týždňom tehotenstva. Protilátky, ktoré si vďaka aktívnej imunizácii vytvoria, potom budú proti čiernemu kašľu chrániť novorodenca niekoľko prvých mesiacov.
V dnešnej dobe sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny, ktorý má 85% účinnosť. Predtým v minulosti boli na čierny kašeľ dostupné aj celulárne vakcíny, postupne sa od nich ale prešlo práve na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné a to aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššie účinnosť a získaná imunita po očkovaní vydržala dlhšie.
Plošné očkovanie proti čiernemu kašľu u nás začalo v roku 1958. Očkovali sa v tom čase všetky deti až do 6 rokov, preto očkovaní boli aj ľudia narodení v roku 1953 a neskôr. Vplyv očkovania na výskyt čierneho kašľa bol obrovský. Zatiaľ čo v roku 1956 bolo 520,5 prípadov čierneho kašľa na 100 000 obyvateľov (v absolútnych číslach išlo o viac ako 49 000 chorých a započítavané boli iba prípady s vtedy potvrdenými nákazami bez možnosti PCR stanovenia!), v 80. rokoch 20. Počet chorých čiernym kašľom u nás nikdy neklesol na 0.
Čo chcete vedieť o vakcíne proti čiernemu kašľu.
Je to dané priebehom tohto ochorenia aj vakcínou. Pretože chorý v prípade čierneho kašľa nemusí vedieť o svojej diagnóze, môže infekciu dlho šíriť. Vďaka globalizácii (cestovanie, migrácia) relatívne klesá zaočkovanosť populácie proti čiernemu kašľu. Baktérie Bordetella vedia vďaka adaptácii lepšie prekonať ochranu pred infekciou, ktorú poskytuje očkovanie. Covid-19 zmenil aj počty nákaz čiernym kašľom.