O autorovi: Milo Urban
Milan Anton Urban, známy ako Milo Urban, sa narodil 24. augusta 1904 na Orave v rodine hájnika. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, avšak štúdiá nedokončil z finančných dôvodov. Počas svojej kariéry pôsobil ako redaktor denníka Slovák a neskôr ako úradník Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V rokoch 1940 až 1945 viedol jeden denník. Po skončení druhej svetovej vojny emigroval do Rakúska, no po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od roku 1974 žil v Bratislave, kde v roku 1982 zomrel. Jeho tvorba sa vyznačuje predovšetkým novelistickým a poviedkovým charakterom, pričom najvýznamnejším dielom je román Živý bič.
Tvorba Mila Urbana bola preložená do mnohých svetových jazykov a jeho meno je súčasťou literárnych učebníc po celom svete. Je autorom sociálno-psychologického realizmu, ktorý nadväzuje na domáci a svetový realizmus, no zároveň obsahuje prvky expresionizmu. V jeho dielach dominuje sociálna tematika, často zobrazuje kritický pohľad na život ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obvyčajní ľudia v jeho dielach majú morálnu prevahu nad bohatými a mocnými.
Charakteristika tvorby Mila Urbana
Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, ktorý vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.
Jeho diela sa odohrávajú v dedinskom prostredí a obsahujú prvky expresionizmu. Jeho otec bol lesník, tragicky zahynul v rozvodnenej rieke. Svoju prvú novelu Jašek Kutliak spod Bučinky vydal ako osemnásťročný. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov a romány z obdobia svetovej vojny.
Drevený chlieb: Obsah a analýza
Poviedka Drevený chlieb má jednoduchý dej i zápletku. Hlavnou postavou je Adam Žuk, ktorého autor opisuje ako muža, ktorý celý život pracoval v lese do úmoru, no napriek tomu z toho nemal nič. Keď koncom týždňa dostal peniaze, vošiel do najbližšej krčmy, sadol si za stôl a prepil ich obyčajne do posledného haliera.
Dej sa odohráva pred Vianocami. Adam prepije svoju výplatu a po ceste domov si k nemu sadne Ježiško. Pýta sa ho, prečo pije. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába a chce zabudnúť na realitu. Dokonca aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva.
„Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb. Tvrdý len čo je pravda....Dobre padne zabudnúť na jeho tvrdosť aspoň na chvíľu.“
Autor v poviedke zobrazuje ťažký život drevorubačov, ich nepriaznivé životné pomery a zároveň kritizuje ich alkoholizmus ako spôsob úniku od reality.
Adam Žuk: Postava a jej kontext
Adam Žuk je postavou, ktorá reprezentuje obyčajného človeka, drevorubača, zmietaného ťažkými životnými podmienkami. „Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý ... Robil v lese do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič.“ Jeho život je naplnený drinou a zmyslom. Autor ho opisuje ako človeka, ktorý ani nemal čas premýšľať o tom, aký je, pretože celý jeho čas vyplňovala práca.
Jedného dňa, práve na Štedrý deň, Adam prepije svoju výplatu v krčme a po polnoci sa v opileckom stave vydáva na cestu domov. Vtedy sa k nemu prihovorí Ježiško, ktorý sa ho pýta na dôvody jeho pitia. Adam sa bráni tým, že málo zarába a potrebuje zabudnúť na tvrdú realitu, symbolizovanú práve tým „dreveným chlebom“.
Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva. Adam Žuk bol taký, ako bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič.
Drevený chlieb je poviedka zo zbierky Z tichého frontu, ktorá poukazuje na dôsledky ťažkého života lesných robotníkov a ich boj s alkoholizmom.
Sociálny kontext a dedinské prostredie v Urbanovej tvorbe
Milo Urban vo svojej tvorbe neopomenul ani život v dedinskom prostredí, ktoré často slúžilo ako pozadie pre jeho príbehy. Dedinský kolektív a jeho jednotlivci spoluvytvárajú mravnú normu, podľa ktorej sa riadia aj hlavní hrdinovia. Jeho novely nie sú len portrétmi postáv, ale zobrazujú celé prírodné a spoločenské prostredie dediny, bez ktorého by ich konanie a motívy boli nepochopiteľné.
Ďalšie diela Mila Urbana
Okrem poviedky Drevený chlieb napísal Milo Urban aj ďalšie významné diela:
- Jašek Kutliak spod Bučinky (1922)
- Výkriky bez ozveny (1928)
- Z tichého frontu (1932)
- Živý bič (1927)
- Hmly na úsvite (1930)
- V osídlach (1940)
- Zhasnuté svetlá (1957)
- Kto seje vietor (1964)
- Zelená krv (1970)
Relikviář sv. Maura: Jak se na naše území dostal předmět nevyčíslitelné hodnoty?
Živý bič, jeho najznámejší román, bol preložený do mnohých jazykov a stal sa kľúčovým slovenským medzivojnovým dielom. Román sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky a zobrazuje dopad prvej svetovej vojny na obyvateľstvo žijúce v zázemí.
tags: #dreveny #chlieb #kompozicia