Mrkva obyčajná, vedecky známa ako Daucus carota subsp. maximus, je rastlina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae), ktorá sa pestuje ako cenná koreňová zelenina. Jej história siaha tisíce rokov dozadu, pričom pôvodne rástla ako burina rozšírená takmer po celej Európe. Liečivými účinkami sa zaoberali viacerí starovekí aj stredovekí učenci, vrátane Plínia Staršieho, Dioskurida a Galéna. Od svojho pôvodného použitia ako liečivej rastliny sa mrkva stala významnou svetovou zeleninou a je jednou z najrozšírenejších a najdôležitejších druhov zeleninových druhov.
V súčasnosti veľkoplošne pestovaná mrkva (Daucus carota subsp. sativa L.) sa vyvinula šľachtením z divej mrkvy (Daucus carota subsp. carota L.). Európske odrody sú pevné, sladké a silne aromatické, s charakteristickou žltooranžovou až výrazne oranžovou farbou. Pomaly klíčia a sú prispôsobené chladným teplotám. Ázijské odrody naopak majú tendenciu mať mäkšiu textúru, sú menej sladké, menej aromatické a prispôsobené vyšším teplotám.
Mrkva je obľúbená a zdravá zelenina pre deti aj dospelých, bez nežiadúcich účinkov. Poskytuje veľké množstvo vlákniny a vitamínu A, čo je prospešné pre pokožku, vlasy a oči. Okrem toho obsahuje veľké množstvo minerálnych látok. Vďaka vysokej zásobe betakaroténu, vitamínov a minerálov sa mrkva považuje za jednu z najhodnotnejších potravín, ktoré by nemali chýbať v našom každodennom jedálničku.
Charakteristika a odrody
Pre mrkvu je typická červenkavá až oranžová farba, ktorá je spôsobená prítomnosťou karotenoidov, najmä β-karoténu, ktorý je prekurzorom vitamínu A. Existujú však aj variácie žltej, fialovej, bielej, krvavočervenej či dokonca ružovej farby. Mrkva obyčajná je bohatá na karotén a betakarotén, ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektínové látky a silice. Z dôležitých stopových prvkov obsahuje najmä draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.
Mrkva sa delí aj podľa dĺžky a tvaru koreňa, pričom existujú krátke a guľaté odrody, ako aj farebné odrody, ktoré obsahujú rôzne typy antioxidantov (napr. fialová mrkva má antokyány). Medzi tradičné odrody patria napríklad ´Nantes 2´, ´Nantes 3´, ´Karotina´, ´Olympia´, ´Rubína´ a ´Flakkee 2´, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, chuťou a vhodnosťou na skladovanie.
Pestovanie a zber
Mrkva je pomerne nenáročná rastlina, no vyžaduje si určitú starostlivosť. Výsev sa zvyčajne vykonáva priamo na záhon od marca do júna. Niektoré neskoré odrody sa dajú skladovať počas celej zimy. Ideálna pôda pre mrkvu je hlboká, kyprá a priepustná, piesočnato-hlinitá, bez kameňov, s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH okolo 6,0-7,0). Vyhnite sa čerstvému maštaľnému hnoju, organiku je vhodnejšie zapracovať sezónu vopred. Počas rastu uprednostnite draslík a fosfor, s dusíkom zaobchádzajte striedmo.
Mrkva dozrieva približne 80-120 dní po výseve v závislosti od odrody. Mladá mrkva sa môže zbierať už skôr, tzv. „baby carrots“. Pre dlhodobé skladovanie sa vyberajú neskoré odrody, ktoré sa ukladajú do piesku alebo debien v chladnej pivnici pri teplote okolo 0-2 °C. Kľúčová je rovnomerná vlhkosť bez extrémov; zalievajte menej často, ale do hĺbky. Nárazové preliatie po suchu vedie k praskaniu koreňov. Proti muške mrkvovej pomáha včasné zakrytie textíliou a striedanie stanovišťa.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Mrkva je nielen chutná, ale aj mimoriadne výživná. Koreň mrkvy nedodáva strave významné množstvo kalórií, je však bohatý na prírodné látky a minerály. Predovšetkým sú to karotenoidy, hlavne vysoký obsah oranžového β-karoténu (8,3 mg/100 g čerstvého koreňa), α-karoténu (3,5 mg/100 g), luteínu a zeaxantínu (256 μg/100 g), a ďalej vitamíny: C (5,9 mg/100 g), A (835 μg/100 kg), E (α-tokoferolu, 0,66 mg/100 g) a K (13,2 μg/100 kg).
Vďaka vysokému obsahu betakaroténu, vitamínov a minerálov má mrkva mnohé zdravotné benefity. Zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám a má celkovo posilňujúci vplyv. Jej konzumácia sa odporúča rekonvalescentom, napríklad pri ťažkých virózach. Po dlhej liečbe antibiotikami dokáže harmonizovať črevnú mikroflóru. Odporúča sa pri pečeňovej diéte. Karotenoidy chránia organizmus pred voľnými radikálmi. Pomáha pri málokrvnosti, slabosti neurčitého pôvodu a má aj močopudné účinky. Považuje sa za jeden z prostriedkov na liečbu neplodnosti.
Najbežnejšou liekovou formou je mrkvová šťava (Succus dauci caroti recens expressus) alebo zahustená forma (Roob dauci), ktoré sú dôležitou súčasťou väčšiny liečivých zeleninových nápojov. Keďže ich organizmus väčšinou dobre znáša, môžeme vypiť aj niekoľko sto mililitrov denne. Sú pomocným liekom pri oxyúriách a askarídoch (chorobách vyvolaných mrľami a škrkavkami). Mrkvová šťava s medom je vynikajúca na zvýšenie imunity.
Dlhodobo piť väčšie množstvo mrkvovej šťavy sa však neodporúča. Môže totiž preťažiť pečeň, čo sa prejaví nežiadúcim oranžovým sfarbením kože, spôsobeným priveľkým nespracovateľným množstvom karotenoidov.
Mrkva v kuchyni
Mrkva je všestranná prísada do surových aj tepelne upravených pokrmov. V surovom stave sa dá pripraviť napríklad mrkvovo-cviklová šťava s orechami, strúhaná mrkva s jablkom a citrónovou šťavou, alebo ju možno pridať do rôznych šalátov. V sladkých receptoch sa využíva na prípravu mrkvového koláča, muffinov či pyré.
Tepelne upravená mrkva je tiež obľúbená. Dusená mrkva je zdravou a chutnou prílohou, ktorú možno pripraviť na mnoho spôsobov. Klasická dusená mrkva na vode sa dá doplniť o cukor, citrónovú šťavu a zahustiť múkou. Pre obohatenie chuti možno podliať mäsovým vývarom, pridať smotanu na šľahanie, alebo ju kombinovať s hráškom či inou zeleninou.
Recept na dusenú mrkvu:
- Mrkvu očistíme a nakrájame na kolieska.
- Do hrnca dáme rozpustiť maslo, pridáme mrkvu, trochu popražíme, posolíme a podlejeme trochou teplej vody.
- Dusíme, pokiaľ nie je mrkva mäkká, podlievame horúcou vodou, aby sa nepripálila.
- Nakoniec pridáme trošku cukru, zakvapkáme pár kvapkami citrónovej šťavy a poprášime hladkou múkou (alebo solamylom).
- Dobre premiešame, ešte necháme dobre prehriať a podávame.
Mrkvu možno tiež restovať s cibuľou na masle a oleji do zlatista, následne vymiešať s nátierkovým maslom, Lučinou alebo smotanovým syrom pre prípravu nátierky.
Recept na mrkvovú polievku │ Zuzana Machová
