Karas striebristý: Všestranná ryba v našich vodách

Karas striebristý je ryba, ktorá sa udomácnila aj v našich vodách a postupne si získava obľubu nielen medzi rybármi, ale aj v kuchyni. Pôvodom z východnej Ázie, táto nenáročná ryba sa vďaka svojej odolnosti a neobvyklému spôsobu rozmnožovania rozšírila takmer do všetkých typov vôd. Tento článok sa zameriava na charakteristiku karasa striebristého, jeho rozšírenie, rozlišovacie znaky, spôsob rozmnožovania, správanie pri love a v neposlednom rade aj na možnosti jeho kulinárskeho využitia.

Karas striebristý: Charakteristika a rozšírenie

V našich vodách sa vyskytujú dva druhy karasov: zlatistý a striebristý. Karas obyčajný (zlatistý) je naším pôvodným druhom, ktorý bol v minulosti hojne rozšírený, no dnes patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Karas striebristý je prisťahovalec, ktorý sa u nás začal vyskytovať začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vďaka svojej výnimočnej odolnosti proti zraneniu, schopnosti dobre znášať nízky obsah kyslíka a znečistenie vody, nenáročnosti na potravu a nezvyčajnému spôsobu rozmnožovania sa rýchlo rozšíril takmer do všetkých typov vôd, s výnimkou horských a podhorských potokov a riečok. Zvyšovanie jeho početnosti a invázne šírenie spočiatku vzbudzovali obavy, no jeho stavy sa napokon prirodzene stabilizovali.

Karas striebristý žije v skupinách a často sprevádza populáciu iných kaprovitých rýb. Dobre znáša znečistenie vody, je nenáročný na potravu a má nezvyčajný spôsob rozmnožovania.

Rozlišovacie znaky

Karas striebristý je nenápadná ryba, ktorú si možno zameniť s kaprom či karasom zlatistým. Na rozdiel od kapra však nemá fúzy. Od karasa zlatistého ho odlíšime podľa výraznejšie vykrojenej chrbtovej a chvostovej plutvy a striebristého tela s pevnou zhrubnutou kožou pred prsnými plutvami. Karas zlatistý má celkovo guľatejší tvar tela pripomínajúci slniečko, jeho chvostová a chrbtová plutva sú zreteľne vypuklé a telo je zelenkavozlatisté.

Prvý lúč v análnej a chrbtovej plutve karasa striebristého je zhrubnutý a výrazne zúbkovaný, podobne ako u kapra. Karas zlatistý má na nich zúbky oveľa menšie a má ich viac, ale len na prvom lúči chrbtovej plutvy. Na ostatných plutvách má síce prvý lúč zhrubnutý, ale sú bez zúbkovania.

Stavbou tela pripomína skôr vyblednutého kapra s malou hlavou. Má veľké hnedožlté šupiny so striebristým odleskom. Plutvy má žlto-šedé až čierne. Chrbtová plutva nie je klenutá, skôr rovná, alebo mierne vykrojená. Chvostová a análna plutva sú vždy tmavšie ako ostatné.

Nezvyčajný spôsob rozmnožovania (gynogenéza)

Spôsob rozmnožovania karasa striebristého je pozoruhodný a nazýva sa gynogenéza. V Európe bol tento druh až donedávna zastúpený len samicami. Prvé samce boli u nás zaznamenané až v roku 1992 v Dunaji. Pohlavne zrelé samice sa neresia so samcami iných druhov kaprovitých rýb, ako sú kapor, lieň, jalec či plotica, ale ich potomstvom sú výlučne samice. Jadrá samčích a samičích buniek totiž nesplynú, spermia samca iba aktivuje vývin ikry. Samice karasov striebristých sa neresia so samcami kaprov v čase, keď kaprie matróny ešte nie sú zrelé.

Zaujímavým javom je, že tam, kde sa vyskytujú výlučne karasy striebristé a žiadne iné ryby, sa z najväčších samíc stávajú samce a miesto ikier sa v nich začne tvoriť mlieč (spermie). Tento jav je známy aj u akváriových rýb, napríklad u mečúňov.

Pštrosí manéver a správanie

Správanie karasov striebristých je veľmi rozmanité. Niekedy sú úplne pokojné a dá sa k nim priblížiť na niekoľko centimetrov, inokedy na stretnutie reagujú veľmi prudko a v okamihu po nich ostane iba oblak zvíreného kalu. Najmä keď sa voda ochladila alebo v noci, nachádzajú sa nehybne zaryté v mäkkom dne alebo s hlavou strčenou v rastlinách. Toto správanie pripomína "pštrosí manéver", keď sa spoliehajú na to, že ich nikto neuvidí. Dokážu existovať aj v najhustejšom záraste vodných rastlín a mnohokrát prekvapia, keď premožené zvedavosťou odrazu vyplávajú zo zelenej steny.

Lov karasa striebristého

Karas striebristý dosahuje hmotnosť 1-2 kg a berie na rôzne návnady. Jeho lov si vyžaduje jemné náčinie: dlhší prút, dobre vyvážený plavák, vlasec s hrúbkou 0,15-0,20 mm a háčiky veľkosti 8-10. V zarastených vodách, kde karas s obľubou žije, je vhodné vytvoriť v zeline "okná", prikŕmiť ich a tak karasa stiahnuť na jedno miesto. Návnadu je vhodné ponúkať v kŕmidlách, pretože inak by zapadla do bahna. Lovíme najčastejšie na plávanú a nástrahu dávame do takej hĺbky, aby bola tesne nad dnom a nezapadla do bahna. V oknách je výhodné loviť pomalým dvíhaním a spúšťaním nástrahy. Ako nástraha sa používajú najčastejšie červy, z ktorých sú najvhodnejšie hnojové a kostné. Karas berie dôverčivo, preto si jeho lov vyžaduje pozornosť a trpezlivosť.

Karas striebristý v kuchyni

Karas striebristý má veľmi dobré mäso a v takých vodách, kde je karasov málo, tieto dosahujú dobrú hmotnosť. Mäso karasa striebristého je ľahko stráviteľné a bohaté na vitamíny a minerály. Obsahuje vitamíny A a B, tučnejšie ryby aj vitamín D. Z minerálov sú to najmä fosfor, fluór, sodík a jód (najmä v morských rybách), ktorý je dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy. Treba si však uvedomiť, že mäso karasa striebristého obsahuje enzým tiaminázu, ktorý môže narúšať vstrebávanie vitamínu B1 (tiamínu). Pri častej konzumácii týchto rýb je preto vhodné do stravy pridať pivovarské kvasnice.

Pečený karas

Ingrediencie:

• Karas striebristý
• Varené zemiaky
• Feferónka
• Paradajky
• Cibuľa
• Slanina
• Smotana
• Vajcia
• Soľ
• Rasca

Postup: Do vymasteného pekáča poukladáme postupne na kolieska nakrájané varené zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a na štvorčeky nakrájanú slaninu. Rybu osolíme, dobre potrieme rascou a položíme na zeleninu. Na rybu opäť naukladáme zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a slaninu. V smotane rozšľaháme vajcia, osolíme a vylejeme na karasa. Pečieme v rúre na 180 °C 50 minút.

Údenie karasa

Údenie rýb je dobré uprednostniť pred ostatným živočíšnym mäsom najmä z hľadiska žiadneho alebo len nepatrného obsahu rizikových látok pochádzajúcich z údiaceho procesu. Rýchlou tepelnou úpravou rybacieho mäsa, pri ktorej je mäso dymu vystavené len na krátky čas, sa k nemu dostane len minimum prípadných rizikových látok. Navyše sa pri údení rýb využíva nízkoteplotný postup údenia, pri ktorom vzniká týchto látok pri horení dreva minimum. Rybacie mäso obsahuje minimum kolagénu, takže je menej súdržné, mäkšie. Vďaka tomu sa rýchlejšie tepelne upraví.

Aby sa ryby stali údenou delikatesou, nezáleží ani tak na dokonalosti či modernosti udiarne, ako na čerstvosti a nepoškodenosti rýb i na ich skutočne dokonalom nasolení. Pred údením musíme ryby dobre upevniť, aby pri zvýšení teplôt neskĺzli z úväzku. Krátkodobé údenie rybacieho mäsa stačí na jeho príjemné dymové dochutenie.

Legislatíva a predpisy

Vykonávací predpis k zákonu č. 216/2018 Z. z. o rybárstve upravuje lovné miery a druhové skladby ichtyofauny. Druhy rýb, ktoré možno loviť od 1. januára do 31. decembra, sú uvedené v príslušných paragrafoch. Invázne nepôvodné druhy rýb, ktoré možno loviť od 1. januára do 31. decembra, sú špecifikované samostatne. Užívateľ rybárskeho revíru môže po analýze stavu pôvodných druhov rýb do 30. júna zmeniť ustanovenú najmenšiu lovnú mieru.

Záznam o úlovkoch sa vedie podľa prílohy č. 3. Loviaci zapisuje do záznamu okamžite po privlastnení rýb podľa § 10 ods. 1 písm. a) druh ryby, jej dĺžku a hmotnosť. Loviaci zapisuje každú privlastnenú rybu, ktorá má podľa § 12 ods. 5 ustanovenú lovnú mieru. Privlastnené druhy rýb, ktoré nemajú ustanovenú najmenšiu lovnú mieru, sa zapisujú sumárne po skončení lovu. Držiteľ povolenia odovzdá vyplnený záznam do 15. januára. Ak ryby nelovil, uvedie túto skutočnosť v zázname.

Loviaci môže loviť s jedným rybárskym prútom s navijakom alebo bez navijaku. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť súčasne používaná na lov ďalšia udica. Pri love na mušku môže byť použitá iba muška ako nástraha. Zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky. Ak loviaci ulovenú rybu nevie spoľahlivo určiť, vráti ju späť do vody. Je povinný zaobchádzať s ulovenou rybou šetrne, bez týrania. Loviaci zodpovedá za čistotu miesta lovu a jeho okolia.

tags: #karas #striebristy #maso