Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
Mrkva je v našich kuchyniach nepostrádateľná, či už surová alebo tepelne upravená. Okrem kulinárskeho využitia má aj preukázané liečivé účinky, ako je zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu, podpora pri zápche, ochoreniach pečene, obličiek a ciev, a je známa aj pre svoj vplyv na kvalitu zraku. Existuje mnoho odrôd mrkvy - okrúhle, dlhé, špicaté, kŕmne, od oranžových po červené, biele, žlté či fialové, skoré alebo neskoré. Tento článok sa zameriava na pestovanie mrkvy s krátkym koreňom a poskytuje užitočné rady pre dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.
Rozmanitosť odrôd mrkvy
Mrkva nie je len jedna. Môžeme si vybrať z množstva odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou a dobou zrenia. Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes sú dostupné aj farebné varianty ako fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná mrkva žltá, no táto je často vláknitá a drevnatá.
Typy mrkvy podľa tvaru koreňa
Existuje niekoľko typov mrkvy, ktoré sa líšia tvarom koreňa a použitím:
- Nantes: Známy dlhým a okrúhlym koreňom, vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú konzumáciu.
- Pariser: Špeciálny typ s odrodou ‘Pariser Markt’, ktorá má krátky guľovitý koreň.
- Chantenay: S kratším, silnejším koreňom, vhodný na skladovanie, priemyselné spracovanie a výrobu džúsov.
- Kuroda: Japonský typ, napríklad odroda ‘Konráda’, náchylná na chlad, preto si treba dávať pozor na dátum výsevu.
- Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes, s dlhým, ale širším a väčším koreňom, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.
Farebné odrody mrkvy
Spôsob pestovania farebných odrôd mrkvy je rovnaký ako pri oranžových odrodách, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Šľachtitelia sa pri týchto farebných typoch zameriavajú hlavne na farbu.
Výber správnej odrody a príprava pôdy
Pri výbere odrody mrkvy je dôležité zvážiť typ pôdy. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde, kde sa budú ohýbať a deformovať. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.
Príprava pôdy
Pôdu na výsev mrkvy pripravujeme na jar. Z hľadiska vlahových podmienok sa odporúča príprava už na jeseň. Ak nemáme vhodnú pôdu, odporúčame lepšie prekyprenie. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka. Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, a preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Mrkva patrí medzi plodiny druhej trate, čo znamená, že najlepšie rastie v pôde v tzv. starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve však môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, avšak nie viac ako tri týždne pred sejbou. Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatočný priestor na rast. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať.
Výsev mrkvy
Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Pestovanie mrkvy v hrobliach
Dlhodobo sa odporúča záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rast koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny.
Pestovanie mrkvy mimo záhrady
Pestovanie mrkvy v skleníku sa príliš neodporúča, maximálne ak máme miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť.
Starostlivosť o mrkvu počas vegetácie
Zálievka
Zálievka je kľúčová práve pri klíčení. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Pri pestovaní v hrobliach sa odporúča po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom.
Hnojenie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo), alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší. Všeobecne sa odporúča, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je potrebné mrkvu nijak zvlášť hnojiť. Mrkvu nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky, pretože rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov.
Odstraňovanie buriny
Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka.
Jednotenie
Ak sme nepoužili výsevné pásiky, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď majú maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.
Zber mrkvy
Pri zbere sa musíme pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne. Úrodu treba pozbierať pred prvými mrazmi. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčame zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí. Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).
Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy
Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú.
Choroby a škodcovia mrkvy
Mrkvu zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu, sú schopné porast úplne zdecimovať. Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava.
Mrkva v zime
Skladovanie mrkvy
Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne. Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Odrody mrkvy s krátkym koreňom
Medzi odrody mrkvy s krátkym koreňom patria:
- Parijse Markt 4: Má krátky guľovitý koreň.
- Tena F1: Poloneskorá hybridná odroda mrkvy typu Chantenay s krátkym širokým koreňom.
- ‘Rondo‘: Veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom a krátkym vegetačným obdobím (70 - 80 dní).
- ‘Aron F1‘: Veľmi skorá hybridná odroda s valcovitým koreňom dlhým 10 - 12 cm.
