Hladká svalovina je jedným z troch základných typov svalového tkaniva v ľudskom tele, popri kostrovej a srdcovej svalovine. Hoci nie je ovládaná našou vôľou, jej funkcia je kľúčová pre správne fungovanie mnohých orgánov a systémov.
Stavba hladkej svaloviny
Hladká svalovina sa skladá z podlhovastých vretenovitých buniek, nazývaných aj leiomyocyty. Tieto bunky sú navzájom pospájané jemným väzivom a ich dĺžka sa pohybuje od približne 20 mikrometrov až po 500 mikrometrov v prípade buniek v stene maternice počas tehotenstva. Šírka bunky je zvyčajne okolo 5 mikrometrov. Na oboch póloch môžu byť bunky zašpičatené alebo rôzne roztiepené. V cytoplazme svalových vláken sú uložené jemné vlákna - myofibrily, ktoré sú tvorené aktínom, myozínom a intermediárnymi filamentami. Tieto vlákna umožňujú kontrakciu, čiže skrátenie celej bunky. V bunkách sa nachádza jedno protáhle jadro umiestnené centrálne v širšej časti bunky. Na povrchu bunky je bazálna lamina a okolo buniek sa nachádzajú retikulárne vlákna. Svalovina, ktorá nie je priečne pruhovaná, z ktorej sú tvorené vnútorné orgány, cievy, vlasové folikuly atď. Kontraktilné prvky svalu sú pretiahnuté, obvykle vretenovité tvarované bunky s centrálne umiestneným jadrom.
Funkcia a inervácia
Hlavnou funkciou hladkej svaloviny je jej schopnosť zmršťovať sa (kontrahovať) a relaxovať. Táto kontrakcia je pomalšia a má dlhšie trvanie v porovnaní s kostrovou svalovinou. Hladká svalovina je inervovaná tzv. orgánovými, vegetatívnymi nervami, ktorých riadenie nepodlieha našej vôli. Má teda mimovôľovú (autonómnu) inerváciu. Okrem nervových impulzov môže reagovať aj na vplyv radu hormónov a iných chemických zlúčenín. Hladké svalstvo je v pokoji v určitom stabilnom stupni kontrakcie, ktorý nazývame svalový tonus - z tohto stavu sa môže sťahovať (kontrahovať) i uvoľňovať (relaxovať). Podráždenie sa prenáša z jednej bunky na druhú prostredníctvom ich početných vzájomných spojení (nexov), čo umožňuje synchronizovanú prácu hladkej svaloviny v dutých orgánoch a vytvára tzv. kontrakčnú jednotku. V niektorých prípadoch sú v hladkej svalovine rozosiate špeciálne Cajalove bunky, ktoré spontánne vytvárajú rytmické vzruchy a koordinujú kontrakcie, napríklad pri peristaltickej vlne.
Výskyt hladkej svaloviny
Hladká svalovina tvorí najčastejšie vrstvy stien dutých orgánov, preto sa často označuje aj ako orgánová svalovina. Nachádza sa v:
- Tráviacom systéme: steny žalúdka, tenkého a hrubého čreva.
- Dýchacom systéme: steny priedušiek.
- Močopohlavnom systéme: steny močovodov, močového mechúra, maternice.
- Cievach: tvorí strednú svalovú vrstvu cievnej steny (tunica media).
- Koži: v oblasti vlasových folikulov.
- Oku: svaly v dúhovke, ktoré ovládajú šírku zornice, a svaly v riasnatom telese.
Hladká svalovina obvykle netvorí dobre anatomicky definované štruktúry ako veľké priečne pruhované svaly a skôr ju nájdeme pri mikroskopickom vyšetrení vzoriek orgánov a tkanív.
Kontrakcia hladkej svaloviny
Kontrakcia hladkej svaloviny je zložitý proces, ktorý je založený na interakcii aktínu a myozínu. Pre zahájenie kontrakcie je zásadný vstup vápnika do cytoplazmy svalových buniek. Vápnik sa viaže na proteín kalmodulín a vzniknutý komplex aktivuje enzým myosinkinázu. Tento enzým spôsobuje fosforyláciu myozínu, čím sa aktivuje a môže reagovať s aktínom. Následne sa hlavice myosinových vláken pripoja na aktínové vlákna a ohnú sa, čo vedie ku kontrakcii. Potom sa hlavice odpoja, narovnajú a pripoja na nové miesto aktínu, čím sa proces môže opakovať. Hladká svalovina sa sťahuje a uvoľňuje pomaly a prakticky sa neunaví.
Anatómia hladkého svalového tkaniva - mnemotechnická pomôcka, štruktúra, kontrakcia, jednojednotková, viacjednotková
Význam a ochorenia
Hladká svalovina hrá kľúčovú úlohu v mnohých fyziologických procesoch, ako je transport potravy tráviacim traktom, regulácia krvného tlaku pomocou sťahovania a rozťahovania ciev, alebo regulácia prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Nadmerné kontrakcie hladkých svalov môžu byť veľmi bolestivé a sú podstatou tzv. koliky. V medicíne sa využívajú lieky ovplyvňujúce hladkú svalovinu, napríklad spasmolytiká na tlmenie kŕčov, bronchodilatanciá na rozšírenie priedušiek, alebo lieky ovplyvňujúce cievny tonus.
Z hladkej svalovej tkaniny môžu vznikať nádory, ktoré sú väčšinou benígne a označujú sa ako leiomyómy. Veľmi časté sú leiomyómy maternice.
