Najmenej chemicky upravovaná zelenina: Sprievodca výberom pre vaše zdravie

Jednou z hlavných výhod konzumácie organickej zeleniny a ovocia je nízka hladina pesticídov. Ekologické farmy však stále používajú pesticídy. Rozdiel je však v tom, že namiesto syntetických pesticídov používaných v tradičných farmách sa v ekologických farmách používajú iba prírodné pesticídy. Prírodné pesticídy sú určite menej toxické. Odborníci sú však za to, aby sa nepoužívali žiadne pesticídy, aj keď sú prírodné. Pretože niektoré z týchto pesticídov nesú zdravotné riziká. Z tohto dôvodu je riziko vystavenia škodlivým pesticídom v organickej zelenine a ovocí veľmi nízke.

Podľa výskumov je hladina pesticídov vysoká v nasledujúcej zelenine a ovocí pestovaných tradičnými metódami a mali by sa uprednostňovať tie, ktoré sa pestujú hlavne organickými metódami: zemiaky, špenát, kel, sladká paprika, feferónka, uhorka, zeler, cherry paradajky, jablko, hrozno, nektárinka, broskyne a jahody.

Bez toho, aby ste sa stali horlivými stúpencami ekologického a bio poľnohospodárstva, môžete do istej miery ochrániť svoje telo pred pesticídmi skonzumovanými v zelenine. Ide o rozumný výber potravín. Preto by vás mohol zaujať rebríček top 10 najmenej kontaminovanej zeleniny a ovocia, ktorý zostavila UFC Que Choisir, francúzska organizácia obhajujúca záujmy spotrebiteľov proti korporáciám.

V Európe je takmer 1 z 3 plodín kontaminovaná pesticídmi. V marci 2022 zverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) informáciu, že 68,5 % plodín neobsahuje kvantifikovateľné hladiny rezíduí pesticídov. Zvyšná tretina je už na tom o niečo horšie - 29,7 % vzoriek obsahovalo jeden alebo viac rezíduí v koncentráciách nižších alebo rovnakých ako povolené hodnoty a 1,7 % vzoriek obsahovalo rezíduá presahujúce povolené maximálne hodnoty.

Zelenina a ovocie s najnižším obsahom pesticídov

A ktoré plodiny sú podľa francúzskych zistení kontaminované najmenej?

Špargľa

Šampiónom medzi najmenej kontaminovaným ovocím a zeleninou je špargľa. Len 2,5 % špargle je znečistenej pesticídmi. Najčastejšie zistená riziková látka bola azoxystrobín. Niektoré experimentálne údaje naznačujú, že tento fungicíd používaný v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred hubovými chorobami by mohol pôsobiť na endokrinný systém, poznamenáva UFC Que Choisir.

Kiwi

S 2,8 % výskytom kontaminácie rezíduami pesticídov obsadilo kiwi druhé miesto v rebríčku najmenej kontaminovaného ovocia a zeleniny. Niektoré vzorky tohto ovocia, dobrého zdroja vitamínu C, obsahovali fenhexamid, látku s účinkom proti plesni a zároveň látku podozrivú ako potenciálny endokrinný disruptor, čiže látku, ktorá môže narúšať hormonálny systém.

Maniok

3,4 % analyzovaných vzoriek manioku vykazovalo kontamináciu rizikovou látkou imazalil. Tento fungicíd je možný endokrinný disruptor a je tiež európskymi regulačnými agentúrami podozrivý z toho, že podporuje riziko vzniku rakoviny.

Vlašské orechy

4,4 % zo analyzovaných orechov, ktoré sú skvelým zdrojom omega-3 a omega-6 mastných kyselín, vykazovalo kontamináciu pesticídmi, najmä herbicídmi 2,4-D a insekticídmi spirotetramat. Tým sa orechy dostali na 4. miesto medzi najbezpečnejšími plodinami.

Brokolica

8,7 % analyzovanej brokolice bolo kontaminovaných rezíduami 4 rizikových látok, z ktorých niektoré sú podozrivé z účinku na endokrinný systém. To je však stále oveľa menej, ako priemerne jedna tretina kontaminovaného ovocia a zeleniny.

Topinambury

Podľa UFC Que Choisir 9,1 % analyzovaných topinamburov obsahovalo stopy pesticídov, celkovo šesť rizikových látok. U nás sa táto plodina príliš široko nepoužíva, takže možno zaujmú viac batáty, ktoré v rebríčku nasledujú.

Batáty

Problematických bolo 14,8 % analyzovaných vzoriek sladkých zemiakov. Expozícia rezíduám pesticídov, ktoré ukrývali sedem látok ohrozujúcich ľudské zdravie. Tu si už možno aj trochu rozmyslíte, kým si zaradíte sladké zemiaky na jedálny lístok.

Cibuľa

16,1 % analyzovaných vzoriek cibule obsahovalo rezíduá pesticídov vrátane 5 látok vzbudzujúcich potenciálne obavy, vrátane insekticídu chlórdekón alebo herbicídu chlórprofám, čo je látka podozrivá z karcinogenity.

Biela kapusta

Rovnaké skóre ako cibuľa má aj biela kapusta, ktorá sa však vyznačuje menším počtom rizikových látok.

Vplyv stravy na pečeň a výber zeleniny

Pečeň, podobne ako všetky naše orgány, pracuje nepretržite. Bohužiaľ, je náchylná na rôzne komplikácie a vážne problémy, ktoré môžu vzniknúť, ak nezabezpečíme správnu stravu. Naša pečeň je orgán s hmotnosťou približne 1,3 kg, čo je veľkosť futbalovej lopty. Nachádza sa na pravej hornej strane brucha, pod rebrami a pod bránicou. Pečeň je zodpovedná za 13 % ľudského krvného zásobenia a má množstvo veľmi dôležitých funkcií. V pečeni sa totiž spracováva všetko, čo skonzumujeme, či už ide o potraviny alebo alkohol, drogy alebo toxíny. Pečeň vykonáva detoxikáciu, to znamená, že odstraňuje toxíny z tela močom alebo stolicou a ukladá živiny, aby ich časom uvoľnila späť do krvi. Okrem toho pečeň odstraňuje cukor z krvi počas spracovania jedla a ukladá ho ako glykogén. Keď hladina cukru v krvi klesne, premení uložený glykogén na glukózu, čím dodá do krvného obehu dostatok energie, ktorú môžu bunky využiť. Od čoho závisí zdravie pečene? Ďalšou, rovnako dôležitou funkciou je rozklad skonzumovaných tukov, pričom prebytočné sacharidy a bielkoviny premieňa na formy, ktoré sa uskladňujú na neskoršie použitie, a zároveň syntetizuje iné tuky, napríklad cholesterol. Pečeň produkuje žlč, ktorá pomáha rozkladať a vstrebávať tuky. Produkty metabolizmu a toxíny sa odstraňujú žlčou. Samotná pečeň produkuje krv počas vývoja plodu a v dospelosti funguje ako recyklátor krvi (rozkladá staré alebo poškodené krvné bunky). Je zásobárňou železa a rôznych vitamínov, ktoré budú pripravené na použitie, keď tieto živiny klesnú pod normálnu úroveň. Ako vidíte, funkcie pečene sú veľmi komplexné, a keď ochorie, ovplyvní to niekoľko orgánov vrátane obličiek, pľúc a srdca. Udržiavanie zdravej pečene si vyžaduje venovať pozornosť tomu, čo jete. Odborníci odporúčajú stravu založenú na čerstvých potravinách a vyhýbanie sa alkoholu, bylinným doplnkom a stimulantom.

Čo však so zeleninou? Existuje zelenina, ktorá ničí pečeň? V skutočnosti neexistuje žiadna špecifická zelenina, ktorej by ste sa mali vyhýbať. Plesne v zásade ovplyvňujú celé naše telo, ale v prípade pečene sa zdajú byť obzvlášť ničivé. Je to spôsobené viacerými faktormi, z ktorých prvým sú mykotoxíny. Mykotoxíny zvyšujú množstvo zápalových cytokínov v tele, čo vedie k chronickému zápalu, ktorý je spojený s poruchou funkcie pečene vrátane fibrózy a nekrózy. Chronický zápal, ktorý sprevádza otravu plesňami, preťažuje pečeň a zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie. Okrem toho, keď je pečeň zaťažená mykotoxínmi, poškodzuje to mitochondrie, čo má negatívny vplyv na chuť do jedla a produkciu energie. Väčšie riziko tu hrozí ľuďom s génom HLA-DR, ktorý spôsobuje, že telo nevytvára protilátky proti mykotoxínom. Namiesto toho, aby boli mykotoxíny bezpečne vyvedené z tela, zostávajú v nás ďalej a negatívne ovplyvňujú naše zdravie. Konzumácia plesnivej zeleniny ničí pečeň aj iným spôsobom, a to práve vážnym narušením funkcie čriev. Oslabená funkcia čriev spolu so zvýšeným výskytom infekcií znamená, že do krvného obehu sa dostáva viac metabolických produktov, ktoré musí spracovať pečeň. Pečeň je tiež dôležitým miestom pre produkciu hormónov štítnej žľazy.

Ďalšia zelenina, ktorá ničí pečeň, je tá vyprážaná. Vo všeobecnosti môže byť konzumácia vyprážaných potravín pre pečeň škodlivá. Smažené potraviny totiž často obsahujú veľké množstvo nezdravých tukov, najmä transmastných a nasýtených tukov. Pravidelná konzumácia transmastných kyselín časom vedie k nadbytku tuku v pečeňových bunkách. Keď pečeňové bunky napučia, pečeňové tkanivo sa stáva tvrdším a zjazveným, čo následne spôsobuje cirhózu alebo odumieranie pečeňových buniek. Medzi zdroje transmastných kyselín patrí hovädzie mäso, hydina, vajcia a mliečne výrobky. Ďalším rizikovým faktorom ochorenia pečene je obezita, ktorú môže vyvolať vysoký obsah kalórií v smažených potravinách. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa vyprážaným jedlám a namiesto toho zvoliť zdravšie spôsoby prípravy, ako je grilovanie, pečenie alebo opekanie.

Nie je to len zelenina, ale aj spracované potraviny, ktoré poškodzujú pečeň, spôsobujú zápaly a hromadenie tuku. To následne môže viesť k stukovateniu pečene. Tieto potraviny sa v extrémnych prípadoch môžu predávať s rôznymi "prísadami" na zlepšenie chuti alebo trvanlivosti výrobku. Príliš dlhá konzumácia rafinovaných alebo spracovaných potravín a nápojov môže viesť k cirhóze pečene a potrebe transplantácie pečene. Príliš veľa viscerálneho tuku (typ tuku, ktorý sa nachádza v orgánoch a ich okolí) môže tiež zvýšiť toto riziko. Namiesto spracovanej zeleniny sa ako oveľa lepšia voľba javí čerstvá alebo nakladaná zelenina. Dobrým nápadom je tiež vyrábať si vlastné konzervy zo zeleniny, ktorá je dostupná v danej sezóne.

Podľa Národného inštitútu pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus sa za nadmerné pitie považuje prijímanie viac ako siedmich alkoholických nápojov týždenne u žien a viac ako 14 alkoholických nápojov týždenne u mužov. Nejde však o to, aby sme si alkohol úplne odopreli, ale aby sme pili s mierou. Najmä ľudia so steatózou pečene by sa mali snažiť obmedziť príjem alkoholu alebo ho úplne vylúčiť zo svojho jedálnička.

Príliš veľa tejto zložky môže spôsobiť, že pečeň premení prebytočný cukor na tuk, čo môže časom prispieť k vzniku tukovej pečene. Odborníci sa tiež domnievajú, že ľudia s tukovým ochorením pečene, najmä s nealkoholovou steatohepatitídou, by sa mali vyhýbať pridaným cukrom alebo ich obmedziť. Tie môžu prispievať k vysokej hladine cukru v krvi a zvyšovať množstvo tuku v pečeni. Nie je to však také jednoduché, pretože výrobcovia často pridávajú cukor do sladkostí, zmrzliny a sladených nápojov, ako sú šumivé nápoje a ovocné nápoje.

Ďalšími produktmi, ktoré môžu zničiť pečeň, sú spracované a rafinované obilniny, ktoré môžeme nájsť v bielom chlebe, bielych cestovinách a bielej ryži. Výrobcovia z týchto vysoko spracovaných obilnín odstraňujú vlákninu, ktorá môže zvyšovať hladinu cukru v krvi, keď ich telo rozkladá.

Vyprážaná zelenina a vyprážané jedlá vo všeobecnosti už boli spomenuté, ale spracované mäso, ako napríklad saláma, slanina a párky v rožku, má tiež veľmi vysoký obsah nasýtených tukov. Štúdia uverejnená v roku 2022 v časopise Clinical Nutrition Research naznačuje, že červené a spracované mäso môže zvyšovať riziko vzniku nealkoholovej steatohepatitídy. Odborníci odporúčajú, aby ste si v prípade konzumácie mäsa vždy vyberali chudé mäso a vyhýbali sa hovädziemu, bravčovému a údeninám, ktoré majú vysoký obsah nasýtených tukov. Ak predsa len konzumujete spracované mäso, robte tak v malých množstvách. Dobrým nápadom môže byť aj výber rýb, tofu alebo tempehu, ktoré sú vhodnou náhradou mäsa, hoci najlepšou voľbou sú voľne žijúce tučné ryby, ktoré poskytujú aj omega-3 mastné kyseliny.

Portulaka zeleninová: Prehliadaná superpotravina

Popri chodníkoch, v záhonoch a medzi dlaždicami nám rastie rastlina, ktorú väčšina ľudí považuje za burinu. Je však jedlá, bezpečná (pri správnom zbere) a nutrične hodnotná. Reč je o portulake zeleninovej (Portulaca oleracea), nenápadnej bylina s dužinatými lístkami a mimoriadnou odolnosťou.

V zahraničí bežná zelenina, u nás prehliadaný „plevel“

Kým na Slovensku je portulaka skôr nechceným hosťom v záhrade, v krajinách ako Grécko, Turecko či na Blízkom východe sa tradične používa v kuchyni - do šalátov, jogurtových dipov, omeliet či teplých jedál. Aj vo Francúzsku ju možno bežne kúpiť na trhoch ako listovú zeleninu. U nás ju väčšina ľudí ani nepozná, čo je dôvod, prečo sa na tanier dostáva len výnimočne.

Prečo je portulaka výnimočná? Obsah omega-3 je vedecky potvrdený

Portulaka je jednou z mála listových rastlín, ktoré prirodzene obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Konkrétne ide o ALA (kyselinu alfa-linolénovú) - tú istú, ktorú nájdeme napríklad v ľanových semienkach alebo vlašských orechoch.

• Overiteľné fakty: Portulaka patrí medzi najbohatšie rastlinné zdroje ALA spomedzi listovej zeleniny.
• Obsah ALA sa môže pohybovať približne 300-400 mg na 100 g čerstvej rastliny (hodnota sa môže líšiť podľa pôdy a podmienok).
• Niektoré chudé druhy rýb skutočne obsahujú menej omega-3 ako portulaka, pretože ryby s nízkym obsahom tuku majú prirodzene nízky obsah omega-3.
• Portulaka neprekračuje množstvo omega-3, ktoré sa nachádza v tučných rybách (losos, sardinky, makrela).

Ďalšie potvrdené živiny

Portulaka obsahuje množstvo vitamínov a minerálov:

• vitamín C
• vitamíny skupiny B
• betakarotén (provitamín A)
• horčík, draslík, železo

Chuť je jemne kyslastá a svieža, s prirodzenou chrumkavosťou.

Je portulaka bezpečná? Áno - ak sa zbiera správne

• Fakt č. 1: Portulaka je jedlá a tradične konzumovaná rastlina. V mnohých krajinách ide o bežnú potravinu, nie o experiment.
• Fakt č. 2: Ako každá rastlina rastúca pri zemi, môže absorbovať nečistoty z prostredia.
• Fakt č. 3: Ľudia s obličkovými problémami by preto mali jesť portulaku opatrne a konzultovať konzumáciu s lekárom.
• Fakt č. 4: Je samoobnoviteľná. Po odstrihnutí nad zemou rastlina znovu dorastá, čo je botanicky potvrdená vlastnosť portulaky.

Ako ju pravdivo a realisticky využiť v kuchyni?

Portulaka sa dá konzumovať:

1. Čerstvá: do šalátov, do jogurtových dipov, do studených polievok, do nátierok či smoothie
2. Krátko tepelne upravená: Portulaka sa dá krátko podusiť podobne ako špenát - dlhé varenie však znižuje jej obsah živín. Používa sa v omeletách, v zeleninových zmesiach, ako doplnok k mäsu, ako listová zelenina do teplých jedál.

Jej svieža chuť sa výborne spája s paradajkami, uhorkou či olivovým olejom.

Portulaka nie je superpotravina - je to len výživná a dostupná zelenina

Je dôležité zdôrazniť, že portulaka nie je zázračná rastlina, ktorá nahradí pestrú stravu. Ide však o hodnotnú, bežne dostupnú a v našich podmienkach doslova „zadarmo rastúcu“ zeleninu, ktorá môže výborne doplniť jedálniček. Je výživná, chutná a pri správnom zbere aj bezpečná. Strava dnešného človeka je neprirodzená, čo spôsobuje vznik mnohých chronických ochorení. Preto je dobré vrátiť sa späť „ku koreňom“ a konzumovať viac nespracovaných potravín.

Surová verzus tepelne upravená zelenina

Áno, aj nie. Nie všetko surové je zdravšie a hodnotnejšie. Je pravda, že keď jeme paradajky surové, získavame z nich veľa vitamínu C, ale keď jeme paradajkovú polievku alebo omáčku na cestovinách, naše telo získava až 3-krát viac lykopénu, ktorý má známy a silný protirakovinový účinok. Lykopén patrí ku karotenoidom, preto asi neprekvapí, že všetky karotenoidy sa lepšie vstrebávajú do našej krvi po tepelnej úprave. A toto isté platí aj o vápniku z brokolice, kelu, či petržlenovej vňate. Platí to aj o železe zo špenátu, sóje alebo mangoldu. Tepelná úprava totiž spôsobuje rozklad bunkových membrán a tým lepšie sprístupňuje pre našu črevnú sliznicu látky, ktoré by inak ostali pre naše telo dostupné iba čiastočne. Na druhej strane poznáme veľa moderných, tzv. raw potravinových výrobkov, ktoré sú tak mechanicky a technologicky spracované, že podľa môjho názoru nemajú so skutočnou surovou stravou nič spoločné.

Ak chcete naozaj rozriešiť otázku surová verzus tepelne upravená strava, skúste sa pozrieť na tie paradajky, ktoré som spomenul, a odpoveď bude jednoduchá: raz ich jete surové a získavate z nich veľa céčka, inokedy ich jete dusené alebo varené a získavate z nich veľa lykopénu. Myslím však, že dôležitejšie je to, aby sme jedli čo najmenej takých potravín, ktoré strávili v nejakej továrni na potraviny veľa času a ktoré sa nedajú identifikovať ako primárne, teda základné, potraviny. Príklad: keď jete lieskovce, jete lieskovce, ale keď jete keksy s lieskovcovou príchuťou, tak netušíte čo jete. Keď jete domáce bio kuracie mäso, tak jete kuracie mäso, ale keď jete kuracie párky, tak netušíte, čo jete. O tých „bežných“ párkoch ani nehovoriac.

Ak by sme chceli začať s konzumáciou surovej stravy, čo by ste nám odporúčali na začiatku? Naozaj si nemyslím, že surová strava je zázračné riešenie. Navyše, tento stravovací spôsob vás oberá o veľa cenných potravín, ktoré sa v surovom stave nedajú jesť - strukoviny, niektoré zeleniny a pod. Ale ak naozaj chcete skúsiť „vitariánstvo“, ako sa v predhipsterskom období volalo to, čo dnes poznáme ako „raw food“, tak začnite tým, že budete jedávať veľké zeleninové šaláty, veľa ovocia, drvené namočené obilniny, napučané orechy a pod. Toto sú totiž prirodzene surové potraviny.

V čom je hlavný problém čisto surovej stravy? Aké sú nevýhody a úskalia tohto životného štýlu? Ako som povedal, pri surovej strave človek musí z jedálneho lístka vyradiť niektoré veľmi cenné potraviny, čo vyžaduje dobré znalosti, aby sa správnou skladbou jedálneho lístka vyhol prípadným deficitom. Bol som 6 rokov prezidentom Európskej vegetariánskej únie a mal som príležitosť spoznať takmer všetky modely stravovania a stretnúť ľudí, ktorí jedli napríklad aj naozajstnú surovú stravu. Taký Francisco Martin zo Španielska, ktorý bol dokonca frutarián, čo znamená, že jedol iba ovocie, orechy a zopár iných potravín, zjedol na večeru toľko, že väčšina ľudí by mala problém zjesť ovocie iba v objeme, ktorý pred ním predstavovala kopa šupiek, ktorá ostala po jeho večeri - a on vyjedol to ovocie! A to nám ukazuje niekoľko z možných úskalí surovej stravy - logistická aj finančná náročnosť na každodenné zásobovanie, celoročná dostupnosť potrebných potravín, kvalita dostupných potravín za dostupnú cenu a pod. Okrem toho surová strava prináša aj možné riziká, čo sa týka niektorých živín - napríklad vitamín B12, vitamín D, železo, zinok, vápnik, niektoré iné stopové prvky, bielkoviny (tie menej, lebo orechy sú výborným zdrojom kvalitných bielkovín). V žiadnom prípade tým nechcem strašiť a odrádzať, len chcem zdôrazniť, že je to ako v horách - ak chcete ísť týmto smerom, potrebujete mať poriadnu výzbroj a zabezpečenie. Som však presvedčený, že surová strava, ak je správne zostavená a doplnená výživovými doplnkami, je určite lepšou alternatívou stravovania ako súčasná tzv. bežná slovenská strava.

Podľa tradičnej čínskej medicíny nadmerná konzumácia tepelne neupravenej stravy spôsobuje preťaženie tráviaceho systému a vznik ochorení. Vyvoláva nadúvanie, hnačky. Stotožňujete sa s týmto tvrdením? Nie. Makrobiotika má v niečom pravdu, ale v tomto sa mýli. Samozrejme, že vy môžete mať problém so surovým kalerábom, ona so surovou paprikou a ja so surovými paradajkami, ale to rozhodne nie je dôvod, aby sme tvrdili, že všetci ľudia musia jesť všetku zeleninu iba tepelne upravenú.

Môže tepelná úprava potravín ničiť živiny - predovšetkým enzýmy a vitamíny? Enzýmy v potravinách sú veľký mýtus! Teda oni tam sú, ale nemajú pre nás takmer žiadny, ak vôbec nejaký, význam. Základy biochémie a fyziológie - nemali by mať autori blogov, ktorí chcú ovplyvňovať zdravie iných ľudí aspoň takéto základné vzdelanie? - jasne hovoria, že enzýmy sa nemôžu uplatniť ani v čreve pri trávení a už vôbec sa nemôžu dostať do krvi. Sú to relatívne maličké bielkoviny, s ktorými si veľmi ľahko poradia naše vlastné tráviace enzýmy - je to tak dobre, pretože tieto „enzýmy“ zo surovej potravy sú ako cudzorodé bielkoviny pre našu imunitu cudzie molekuly, s ktorými treba bojovať a odstrániť ich, takže tráviaci systém urobí všetko preto, aby ich nepustil do krvi - chemicky ich rozkladá a bariéra, ktorú vytvárajú baktérie, ochranný hlien, sliznica a biele krvinky zase bránia vstrebávaniu celých molekúl cudzích enzýmov do krvi. Ak sa tieto vonkajšie enzýmy z potravín dostanú do krvi, tak je to preto, že máte asi zvýšenú priepustnosť črevnej sliznice - tzv. syndróm presakujúceho čreva. Lenže syndróm presakujúceho čreva má veľmi vážne následky pre celé naše telo a zdravie. Pozrite si na YouTube moje video „Poruchy trávenia“ a pochopíte, o čom hovorím a aké je dôležité, aby vaše črevo bolo funkčné.

Vitamíny sú iná kapitola. Myslím, že všetci dobre vieme, že niektoré vitamíny sú tepelne stabilnejšie, iné labilnejšie. Ale som si istý, že akákoľvek zelenina aj po tepelnej úprave obsahuje oveľa oveľa viac vitamínov ako párky alebo tlačenka. Takže výhovorky dajme bokom a jedzme zeleninu v takom stave, v akom nám chutí a dokážeme jej zjesť dosť.

Štúdie a odporúčania

Ako každý rok, aj tento zverejnila Americká enviromentálna skupina (EWG) zoznam ovocia a zeleniny, ktoré sú najviac kontaminované pesticídmi. Myslíte si, že ich stačí umyť pod tečúcou vodou a zbavíte sa chemických látok? Analýza testov z Amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) uverejnená na ewg.org zistila, že 70 percent vzoriek produktov je kontaminovaných rezíduami pesticídov aj po tom, čo ich umyjeme! Medzi najviac kontaminované ovocie a zeleninu patrí podľa testov kapusta! Viac ako 92% vzoriek z kapusty malo dva alebo viac detekovaných rezíduí pesticídov, pričom jedna mohla obsahovať až 18 rôznych zvyškov chemických látok. Najčastejšie prítomným pesticídom, ktorý sa nachádzal na takmer 60 percentách vzoriek kapusty, bol Dacthal alebo DCPA, ktorý Agentúra na ochranu životného prostredia klasifikovala od roku 1995 ako možný ľudský karcinogén a od roku 2009 je dokonca zakázaný v Európe! Celkovo USDA našla 225 rôznych pesticídov a iných látok na produktoch ovocia a zeleniny, ktoré jeme každý deň! Pred testovaním boli všetky produkty umyté a ošúpané, akoby pripravené na konzumáciu. Avokádo a kukurica boli najčistejšie. Vyzerá to tak, že i napriek dôkladnému umytiu ovocia a zeleniny naše telo prijme zvyšky pesticídov, čo nie je práve najpriaznivejšie zistenie.

Francúzska štúdia uverejnená v decembri v časopise JAMA Internal Medicine zistila, že medzi takmer 69 000 účastníkmi mali tí s najvyššou frekvenciou konzumácie organických potravín o 25 percent menej rakovín ako jednotlivci, ktorí nejedli organické potraviny. Je lepšie, ak sa ľudia zamerajú na konzumáciu ovocia a zeleniny s najmenším množstvo pesticídov.

tags: #najmenej #chemicky #upravovana #zelenina