Oslavy 25. výročia Nežnej revolúcie na pražskom Albertove boli poznamenané protestmi proti prezidentovi Milošovi Zemanovi. Okrem piskotu a skandovania hesiel sa z davu na pódium znášali aj predmety, vrátane vajíčok. Jeden z týchto predmetov zasiahol aj nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, čo vyvolalo rôzne interpretácie a diplomatickú dohru.
Podľa pôvodných informácií Pražského hradu, jedno z vajíčok zasiahlo nemeckého prezidenta do spánku a mal byť otrasený. Nemecká strana však túto interpretáciu spochybnila. Podľa nemeckej ambasády v Prahe nebol prezident Gauck zasiahnutý vajíčkom, ale iba škrupinou z rozbitého vajíčka, ktoré predtým trafilo českého prezidenta Miloša Zemana. Samotný nemecký prezident incident údajne vzal s humorom a ani ho nepostrehol.
Protesty na Albertove
Podujatie na Albertove, ktoré sa konalo pri príležitosti odhalenia pamätnej dosky k 25. výročiu pádu komunistického režimu, sa nieslo v znamení protestov Zemanových odporcov. Tí pískali, skandovali heslá ako "Demisiu!" a vyzývali prezidenta k odstúpeniu. Dav hádzal na pódium rôzne predmety, vrátane vajíčok a rajčín. Tieto protesty výrazne zatienili samotné oslavy a pripomienku významnej historickej udalosti.
Zemanovi sa jeho priaznivci snažili vyjadriť podporu na inej akcii na pražskom Klárove, kde sa zišlo asi 60 ľudí s transparentmi ako "Miloš, sme s tebou!". Avšak oveľa vyššiu účasť mali kritici prezidenta, ktorých sa v Prahe zišlo niekoľko tisíc a v Brne takmer 500. Títo demonštranti symbolicky ukázali Zemanovi červenú kartu a na papieriky rovnakej farby mu písali odkazy pre Pražský hrad.
Kontroverzné výroky a medzinárodný ohlas
Protesty boli čiastočne motivované aj kontroverznými výrokmi prezidenta Zemana. Zeman v debate k výročiu Nežnej revolúcie bagatelizoval udalosti na Národnej triede z roku 1989, označil ich za jednu z "x" demonštrácií a zásah polície za nie "krvavý masaker". Tieto vyjadrenia vyvolali pobúrenie u viacerých politikov a verejnosti.
Incident s vajíčkom a protesty proti Zemanovi si všímal aj zahraničný tlač. Nemecké médiá upozorňovali na rozporuplné informácie o zásahu nemeckého prezidenta a na fakt, že útok nebol smerovaný na neho. Ruské médiá v protestoch videli reakciu na Zemanove proruské postoje, keďže prezident kritizoval protiruské sankcie a označil postoj Západu k Putinovi za nespravodlivý. Poľský publicista Adam Szostkiewicz v protestoch videl obranu dobrého mena Václava Havla pred útokmi jeho nástupcov.
V kontexte týchto udalostí vicepremiér Andrej Babiš označil protesty za "ostudu" pred Európou, zatiaľ čo minister zahraničia Lubomír Zaorálek nepovažoval vypískanie prezidenta za selhanie, ale skôr za dôsledok toho, že politici by mali spoločnosť zjednocovať a nie bagatelizovať historické udalosti.
Atmosféra na východe nesklamala | Recenzia štadióna HC Prešov
Diplomatická interpretácia incidentu
Zeman sa po incidente svojmu nemeckému kolegovi ospravedlnil s tým, že vajíčka boli určené pre neho. Tento výrok však iba podčiarkol rozporuplnosť situácie. Podľa nemeckej ambasády bol Gauck dokonca v čistom saku, čo naznačuje, že zásah nebol taký vážny, ako prezentoval Pražský hrad. Incident s vajíčkom, aj keď nebol vážny, sa stal symbolom napätia a kontroverzie, ktoré sprevádzali oslavy významného výročia.
Napriek tomu, že sa nemecký prezident Joachim Gauck údajne nezranil a vzal incident s humorom, správy o jeho zásahu vajíčkom sa dostali do popredia nemeckých médií. Tieto médiá často dávali slovo "otrasený" do úvodzoviek a poukazovali na to, že letiaci produkt nebol určený jemu, ale jeho českému kolegovi Milošovi Zemanovi. Nemecké noviny tiež poznamenali, že demonštrácie proti Zemanovi úplne zatienili oslavy výročia 17. novembra.
Aj keď sa tieto udalosti primárne týkali českého prezidenta, zasiahnutie nemeckého prezidenta len niekoľko škrupinou z rozbitého vajíčka, ktoré bolo pôvodne určené pre Zemana, pridalo incidentu medzinárodný rozmer. Podľa nemeckej ambasády vzal prezident Gauck incident s humorom a Miloš Zeman sa mu následne ospravedlnil.
Napriek tomu, že sa incident s vajíčkom na prvý pohľad môže zdať menej významný v kontexte politických protestov, stal sa jedným z najviac medializovaných momentov osláv. Jeho interpretácia sa líšila v závislosti od zdroja, čo odrážalo aj širšie politické a diplomatické napätie.