Netradičná zelenina, ktorá sa podobá na uhorku: Objavte ačokču a ďalšie zaujímavosti

Záhradkárska sezóna sa nezadržateľne blíži a s príchodom teplejšieho počasia už pomaličky plánujeme, kde a čo posadíme. ALE, čo tak vyskúšať niečo nové? Pozrite sa spolu s nami, ako si dopestovať napríklad ačokču, lopúch či physalis. Tieto špecialitky si už nemusíte kupovať v obchodoch, ale pri správnom postupe si ich budete môcť odtrhnúť vo svojej záhradke.

Ačokča patrí skôr medzi novinky, keďže sa historicky na našom území veľmi nepestovala. Ide o ťahavú jednoročku s dlaňovitými listami. Pôvodne pochádza z Južnej Ameriky, kde ju Inkovia pestovali ako naše uhorky. Od tých sa skutočne ačokča starostlivosťou veľmi nelíši. Optimálne je si ju predpestovať doma od apríla a umiestniť na slnečné miesto alebo do skleníka. Plody zaujmú na prvý pohľad - sú kvapkovitého tvaru a sýtozelenej farby. Často sa zbierajú ešte pred dozretím, keďže neskôr tvoria tvrdé semená. Plody ačokče môžete jesť surové a údajne chutia ako mix medzi paprikou a uhorkou.

Ačokča, známa aj ako cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata), paprikouhorka, ačokča, acokca, mexická uhorka alebo korili, je rastlina, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradkármi a milovníkmi zdravej výživy. Táto jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých pochádza z Južnej Ameriky a vďaka svojej nenáročnosti a všestrannému využitiu si našla cestu aj do našich záhrad. Ačokča patrí do čeľade tekvicovitých rastlín. Je to jednoročná popínavá bylina, ktorej stonka môže merať až 5 metrov. Byľ je tenká, husto rozkonárená. Pochádza z Južnej a zo Strednej Ameriky, preto je citlivá na zimu.

Ačokča možno nie je až tak známa rastlina v našich záhradách. Patrí medzi popínavé druhy, jej kvety sú lákadlom pre včely a dokonca môžete profitovať aj z jej plodov, ktoré chuťovo pripomínajú uhorku a papriku. V Mexiku je známa ako "pepino Hueco", čo znamená "dutá uhorka", pravdepodobne kvôli nízkemu podielu dužiny v plode.

Ačokča - rastlina a plody

Charakteristika rastliny

Ačokča je popínavá rastlina, ktorej stonky môžu dosahovať dĺžku až 5 metrov. Byľ je tenká a husto rozvetvená. Listy sú rozdelené do niekoľkých lalokov. Tvar plodov je vajcovitý s ostrým hrotom a dĺžkou 10 - 20 centimetrov. Plody obsahujú hranaté, čierne a drsné jadierka. Keď dozrejú, vnútro plodu je duté. Zrelý plod má svetlozelenú farbu a sploštený tvar podobný uhorke. Kvety ačokči sú lákadlom pre včely.

Pestovanie ačokče

Pestovanie ačokče je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradkár. Ačokča preferuje teplé a slnečné stanovisko, podobne ako uhorky a melóny. V našich podmienkach sa odporúča predpestovať sadeničky vo fóliovníku alebo na okennom parapete, podobne ako papriky a uhorky. Niektorí záhradkári tvrdia, že predpestovanie nie je nutné. Ačokča, teda cyklantéra odnožená (Cyclantera pedata) je teplomilná jednoročná rastlinka, ktorá pre svoj rast preferuje teplé a slnečné stanovisko. Sadenice sa vysádzajú do záhrady po posledných mrazoch. Ačokča potrebuje pre svoj rast oporu, napríklad sieťku alebo mriežku, na ktorú sa sama prichytí. Rastlina sa bohato rozkonáruje, preto je dôležité zabezpečiť jej dostatočný priestor. Kvitnúť začína koncom júna a prvé plody sa objavujú v auguste.

Zberajú sa len mladé struky, ktoré majú chuť podobnú uhorke alebo paprike. Staršie, ktoré majú už zrelé čierne semená, sú drevnaté a nechutné. Plody treba včas obrať, pretože prvý mráz ich ihneď „spáli“. Môžu sa variť, dusiť aj nakladať. Plody na konzum zbierajte, keď sú ešte drobné, s dĺžkou 3 - 4 cm. Staršie plody už nie sú vhodné na konzumáciu, ale dajú sa použiť na získanie osiva.

Tipy pre pestovanie ačokče:

  • Nepestujte ačokču v blízkosti hrozna, pretože hustý porast môže spôsobiť zaplesnenie révy.
  • Ačokča sa dobre znáša s fazuľou.
  • Rastlina miluje živiny, preto ju počas júna prihnojte žihľavovým zákvasom.
  • Ačokča je tolerantná voči teplu a suchu, ale vyžaduje pravidelné zavlažovanie.
  • Na rozdiel od uhoriek, plody ačokče netrpia plesňami.
Schéma pestovania ačokče

Využitie v kuchyni

Ačokča je v kuchyni veľmi všestranná. Mladé plody sa konzumujú surové, dusené alebo varené. Chuťou pripomínajú uhorku a papriku. Môžu sa pridávať do zeleninových šalátov, nakladať do octu alebo sušiť a používať do polievok. V Peru a Bolívii sa ačokča tradične plní rôznymi plnkami a zapeká. Z ačokče sa dá pripraviť aj lečo alebo zaváranina, podobne ako z uhoriek.

Recept na jogurtový šalát s ačokčou:

Zmiešajte jogurt s nakrájanou nezrelou ačokčou (alebo uhorkou). Pridajte citrónovú šťavu, kôpor a voliteľne paradajku a/alebo cesnak. Dobre premiešajte a podávajte.

Liečivé účinky

Ačokča má aj liečivé účinky. Plody obsahujú vitamíny C, B1 a B2, betakarotén, horčík a vápnik. V surovom stave pomáha pri liečbe cukrovky. Používa sa pri liečbe respiračných chorôb a zápalu ucha. Listy ačokče majú protizápalové účinky a môžu sa prikladať na rany. Odvar z plodov sa používa ako diuretikum. V herbálnej medicíne v Peru sa z ačokče pripravuje čajový odvar na reguláciu vysokého krvného tlaku. Semená sa sušia a drvia a používajú sa na liečbu črevných parazitov. Plody a semená sa odporúčajú konzumovať pri poruchách zažívacieho traktu. Listy sa považujú za hypoglykemické a odvar z nich je vhodný pre diabetikov.

Ačokča #zahrada #zelenina #garden #zahradniceni #liana #pestovani #okurka #paprika #danieladuskova

Ďalšia netradičná zelenina

Okrem ačokče existuje aj ďalšia zaujímavá zelenina, ktorá stojí za pozornosť. Lopúch sa pestoval ako koreňová zelenina a má silný koreň. Physalis, známy aj ako machovka peruánska, láka jedlými plodmi obalenými v estetických lístočkoch.

Predstavte si uhorku, ktorej povrch vyzerá ako melón a má tvar väčších bobuliek hrozna. Presne takto vyzerá mexická uhorka. Je veľmi zdravá a chuťou sa podobá na klasickú uhorku s jemnými limetkovými tónmi. Mexická uhorka je popínavá rastlina s vysokou úrodnosťou a veľmi dobre sa jej darí v našich klimatických podmienkach. Je nenáročná na pestovanie a odolná voči chorobám a škodcom. Malinké dozreté uhorky sú vynikajúce čerstvé, ako súčasť rôznych zeleninových aj ovocných šalátov. Poslúžia ako chutná príloha k rybe alebo súčasť predjedla.

Ibištek jedlý, známejší pod názvom okra, je typický svojimi krásnymi kvetmi. Jeho odrody sa bežne pestujú ako okrasné rastliny. Plody ibišteka jedlého priaznivo vplývajú na organizmus a obsahujú množstvo vitamínov a minerálov. Majú podlhovastý zašpicatený tvar, ktorý môže pripomínať čili papriku. S tou však nemajú nič spoločné. Vnútri sú slizovité a zberajú sa ešte nedozreté. V kuchyni ich využijete varené, dusené alebo vyprážané na nízkej teplote. Okra pochádza z Indii, i keď jej pôvod nie je presne známy. Veľmi dobre sa jej darí v teplejších oblastiach na juhu Slovenska.

Artičoka sa k nám dostala zo severnej Afriky a darí sa jej najmä v nižšie položených, teplých oblastiach. Pestuje sa ako trvalá zelenina. Konzumujú sa jej puky aj s okvetnými lístkami, ktoré sa zberajú sa tesne pred vykvitnutím. Ako si pripraviť artičoky u vás doma? Zozbierané puky môžete variť, piecť i zapekať. Sú chutnou súčasťou a príjemným oživením rôznych jedál, napríklad, šalátov a cestovín.

Rôzne druhy netradičnej zeleniny

tags: #netradicna #zelenina #vyzerajuca #ako #uhorka