Po tisícročia sa ako ľudstvo snažíme pochopiť a definovať fyzickú podstatu nášho vedomia. Vedci z Harvard Medical School nedávno poukázali na konkrétne prepojenia rôznych oblastí mozgu, ktoré sa môžu ukázať ako kľúčové. Dvomi hlavnými podmienkami pre nadobudnutie vedomia sú schopnosť reagovať na vzruchy a vedomá bdelosť (povedomie / vnímanie).
Už dlhšie je známe, že o naše vzruchy sa stará oblasť mozgového kmeňa. Otázka fyzického výskytu centra vedomej bdelosti bola tá zložitejšia. Dlhšie sa predpokladá, že to to bude niekde v oblasti mozgovej kôry, teda v evolučne najmladšej časti ľudského mozgu.
Pri najnovších výskumoch analyzovali 36 pacientov s poraneniami mozgového kmeňa. Išlo presnejšie o 12 pacientov, ktorí boli v kóme, zatiaľ čo zvyšných 24 bolo pri vedomí. Pri mapovaní mozgového kmeňa zisťovali, či existuje konkrétna oblasť, ktorá by vysvetlila rozdiel medzi tými, ktorí do kómy upadli a tými, ktorí nie. Jedna konkrétna oblasť sa pritom ukázala byť na kómu silno naviazaná. Ide o tzv. Poškodenie tejto oblasti mozgového kmeňa sa zistilo u 10 z 12 pacientov v kóme, zatiaľ čo u tých druhých bol jeho výskyt iba v jedinom z 24 prípadov.
Podarilo sa identifikovať dve takéto oblasti v mozgovej kôre. V doteraz existujúcich prácach boli v minulosti obidve oblasti spájané práve so vzruchmi aj bdelosťou, toto je však prvýkrát, kedy sa podarilo preukázať tiež ich napojenie na mozgový kmeň. Na snímkach magnetickej rezonancie 45 pacientov v kóme alebo vegetatívnom stave sa vedci takisto presvedčili o prerušení nervových prenosov medzi týmito tromi oblasťami, čo naznačuje možný ďalší smer ich bádania.
Vedomie a Bdelosť: Neurovedecký pohľad
Podľa wikipedie: Vedomie je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu "ja". Je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť - stav centrálnej nervovej sústavy, schopnosť reagovať na podnety. Vedomie fyziologické sa nazýva vedomie lucídne (jasné, čisté). Aj u zdravých ľudí môže však dochádzať k zmenám vedomia: v spánku, pri nadmernej únave, v hypnóze a pod.
Z úvodu pátrania po tom čo je to vedomie, sme získali tieto dve indície: prvá indícia: vedomie nie je permanentne zapnuté - vypína sa počas spánku, druhá indícia: vedomie sa dá vedome vypnúť - napr. pri meditácii.
Mozgový kmeň a "uzemnenie" duše
Ak je poškodená červená oblasť mozgového kmeňa, tak človek napriek tomu, že by teoreticky mohol hýbať celým telom, upadne do kómy/vegetatívneho stavu a stratí vedomie. Tento fakt pravdepodobne znamená, že naše vedomie / sebauvedomovanie, je závislé doslova na uzemnení, tak ako strom na koreňoch. Vedomie teda pravdepodobne nenabehne bez podnetov z tela, ale prečo?
Mozgový kmeň je dôležitý pre fungovanie vedomia.
Dve Hemisféry ~ Dve Vedomia?
Experiment z dokumentu: Severed Corpus Callosum dokazuje, že pacient po operácii (rozdelenie hemisfér) vykazuje známky toho, že pravá a ľavá hemisféra majú schopnosť samostatne vnímať a reagovať. Je toto dôkaz, že máme v hlave dve vedomia, ktoré u zdravých ľudí splýva v jedno? Dokument ukazuje, že v hlave nemáme len jedno, ale minimálne dve vedomia. Niekto môže namietať, to bolo po operácii (zásahu do mozgu) a preto tento fakt je diskutabilný, ale všetko nasvedčuje tomu, že každý človek má v sebe dve vedomia, ktoré za normálnych okolností splývajú - ťahajú za jeden povraz.
Zatiaľ máme už tieto indície: vedomie nie je permanentne zapnuté - vypína sa počas spánku, vedomie sa dá vedome vypnúť - napr. pri meditácii, vedomie k fungovaniu nepotrebuje celý mozog, obe hemisféry majú vlastné vedomie, každá časť mozgu (modul) slúži na niečo iné, súčasne v mozgu pracuje viacero modulov naraz, vedomie nie je v žiadnom konkrétnom module.
Slepozrakosť ~ Dôkaz Vedomého Podvedomia
Blindsight (slepozrakosť) je schopnosť ľudí, ktorí sú cortically blind (celková alebo čiastočná strata zraku), reagovať na vizuálne podnety, ktoré vedome nevidia v dôsledku poškodenia časti mozgu známej ako primárna vizuálna kôra - V1. Čo nám tieto výsledky experimentu hovoria? Jednoznačne potvrdzuje to, čo všetci tušíme. Teda, že naše vedomie~vedomé rozhodovanie, je len špička ľadovca.
Bdelosť v duchovnom a spoločenskom kontexte
Bdelosť a Rozvážnosť
Prvý list apoštola Petra nás vyzýva, aby sme boli rozvážni a aby sme bdeli. Bdelosť nám momentálne nechýba, čo sa týka samotného množstva, pričom biblický autor má istotne na mysli, že má smerovať k niečomu inému. Rozvážnosť by nám oproti tomu mohla pomôcť zachovať si jasnú myseľ, alebo ju opäť získať. Nemožno však poprieť, že to skutočne a hmatateľne pohlcuje niektorých zdravie a život, okrem toho pohlcuje možnosti života veľmi veľa ľudí, v prenesenom zmysle ich pripravuje o život.
Obmedzenia a Strata Duchovnej Starostlivosti
Služby Božie a podávanie sviatostí boli pod hrozbou pokút zakázané. Vedenie cirkvi s tým sčasti dokonca unáhlene súhlasilo. Deje sa to avšak bez akejkoľvek účasti zborov, synod a farárov, bez všeobecnej a hlbšej teologickej a duchovnej diskusie. Osamelým, starším, chorým a zomierajúcim - na prahu večného života, či už s alebo bez infekcie Korona sa má uprieť duchovný príhovor, sviatosti a kontakt k svojim najmilším; vedúci v cirkvi to označujú ako niečo, čo si vyžaduje láska k blížnemu. Robí sa všetko, aby sa predišlo riziku úmrtia. Aby sa nestrácal čas, musíme znášať iné straty. Ukladáme si za povinnosť, že musíme urobiť všetko, čo je len možné.
Spoločenské a Cirkevné Výzvy
Covid-19 nenapáda len telo, pľúca, ale infikuje určite viac a viac myslenie a konanie, síce zväčša s miernym priebehom, ktorý si ľudia v okolí v skutočnosti až tak nevšimnú, ale vedie k jasnému posunu v spoločenskom živote a obmedzeniam sociálneho správania. Pretože ide vraj o život a smrť, majú sa znášať dokonca obmedzenia základných práv ako je napr. praktizovanie náboženstva. Čo potrebujeme sú: spoľahlivé mikrobiologické poznatky spojené so štatistickými zisteniami s výpovednou hodnotou; štatistov, ktorí zadávajú správne čísla do užitočných korelácií; účinné medicínske alternatívy konať; rozumné a právne únosné politické opatrenia; médiá, ktoré informujú korektne o tom, čo sa stalo bez alarmizmu bažiaceho po kvótach sledovanosti a nie nadmerne o tom, čo by sa mohlo stať.
Niektorí teraz využívajú možnosť interpretovať to, čo sa deje ako Božie dielo, ba dokonca Boží trest. Tomu je potrebné oponovať. Iní hovoria, že títo ľudia nemajú pravdu, lebo že to nie je trest Boží. Je potrebné tomu oponovať. My to nevieme. Obe strany to nevedia. Oboje nevie nikto z nás, ale len jeden. Vieme však, že by mal dosť dôvodov, tak urobiť. Rovnako aj my máme dosť dôvodov, preveriť naše myslenie, naše slová a naše činy - spoločensky, cirkevne, osobne. Túto príležitosť, ku ktorej vedie táto korona kríza s nútenou prestávkou a spomalením všedného dňa, by sme nemali nechať nevyužitú.
Postavenie Cirkvi a Záruky Slobody
Postavenie cirkvi v právnej štruktúre štátu nie je privilégium, ale ústavnou zárukou úplne vlastného druhu. Cirkev ako subjekt verejného práva je vo svojej organizácii a úprave svojho života viazaná na štátny právny poriadok len do tej miery, pokiaľ ide o zákon platný pre všetkých, čl. 137 ods. Do tejto miery by sme si mali byť vedomí terajšej situácie, že tieto opatrenia otriasajú základmi našej demokracie a je preto nevyhnutné kriticky ich skúmať , ak chceme trvalo chrániť demokraciu a tiež inštitucionálnu nezávislosť cirkvi. Ale čo je podstata cirkvi , môže určiť len cirkev a pritom sa musí orientovať podľa Písma a Vyznania. Preto sú prípustné obmedzenia aj po IfSG obmedzené a musia sa stále navzájom zvažovať, aby sa narušenie (obmedzenie) základných práv držalo v najnižšej možnej miere.
To znamená, že cirkvi sú povinné, obmedzenia prípustné podľa § 32 prípadne § 28 IfSG vziať na vedomie a v rámci inštitúcie cirkvi vytvoriť rámcové podmienky, za ktorých jednotlivec môže využiť svoje právo na výkon cirkevných obradov, bez toho, aby porušil (prípustné) obmedzenia podľa IfSG. Sú to jasne vyznačené voľné priestory, s ktorými je potrebné pracovať, aby sa sloboda výkonu cirkevných obradov a právo cirkví na sebaurčenie neobmedzilo zbytočne unáhlenou poslušnosťou alebo dokonca nevydalo napospas. Sebavedomé vystúpenie cirkvi v tejto súvislosti jej môže byť len k úžitku, aby jej význam bol práve pri sprevádzaní chorých a zomierajúcich celospoločensky opäť badateľný.
Hodnota Zdravia a Konečnosť
„Zdravie je tá najdôležitejšia hodnota, ktorú je potrebné chrániť.“ Ide o vety, ktoré často počúvame, nie len teraz. Smieme alebo musíme tomu ako kresťania prinajmenšom relativizujúc (pochybovačne) protirečiť? Keď zvážime, že dôvera viery slúži vnútornému pokoju, je cirkevný život predsa „systémovo relevantný“.
Rozhodovanie o Živote a Smrti
Dokonca aj v situáciách, v ktorých nie je k dispozícii dostatok možností pomôcť, nie sú lekári tí, ktorí rozhodujú o smrti (alebo o živote). Sú tí, ktorí chcú pomôcť a musia za istých okolností rozhodnúť, komu môžu pomôcť. To je niečo úplne iné a mimochodom situácia, ktorej sú často vystavení, hlavne vtedy, keď zistia, že pomoc už nie je možná. Lekári môžu pomôcť v zdravotnej núdzi, často v udivujúcom rozsahu, ale nedokážu zabrániť smrti, u žiadneho jediného pacienta. Stavať ich pod tento tlak očakávania by bolo ukrutné. Robia, čo môžu (vedia).
Úrad pre Kázeň a Správu Sviatostí
Je to úrad pre kázeň a správu sviatostí (AV V a VII). Ordinovaný neznamená nič iné, než že sa má postupovať po poriadku, aby nikto nerobil to, čo chce a hovoril, čo chce, bez toho, aby do určitej miery spätne vedel, čo robí a hovorí. Ordinácia oprávňuje zvestovanie slovom a sviatosťou. Okrem toho poveruje obec k službe v obci, aby sa nikto nepostavil do úlohy vodcu. S ordinačným sľubom je spojený záväzok, aby sa táto úloha aj skutočne dodržiavala.
Kňazstvo Všetkých Veriacich
Vo svojom spise “O slobode kresťana” píše Martin Luther, čo to obnáša kňazstvo všetkých veriacich. Každý má v modlitbe cestu k Bohu otvorenú. Úlohou každého veriaceho je však, v modlitbe predstúpiť pred Boha za iných. To sa deje v modlitbe každého jednotlivca a spoločne na verejnej Bohoslužbe. Práve v časoch núdze nadobúdajú rôzne úlohy náboženskej obce a kazateľov zvláštny význam. Určenie toho, čo je pre vykonávanie náboženských obradov nevyhnutné, musia cirkvi vykonať samé a to neprináleží nikomu inému. Aké praktické opatrenia sa majú dodržiavať kvôli ochrane, je vecou štátu, ich uplatnenie a kontrolu musia zasa vykonať náboženské obce respektíve cirkvi (kostoly).
Úloha Služobného Dohľadu
Vyššieho posvätenia nieto, ani ho nepotrebujeme. Sú však rôzne úlohy, ktorých vnímanie a plnenie pomáha. Úloha osôb, riadiacich služobný dohľad by mala byť prítomná, udržiavať a zabezpečiť v náboženských obciach službu s kázňou a svätosťami, v žiadnom prípade ju zakázať alebo jej len zabrániť. Táto usporiadaná služba v náboženských obciach sa môže podľa AV VII nanajvýš doplniť, ale nedá sa ničím nahradiť, ani Bohoslužbami vysielanými prostredníctvom Internetu, zadarmo v rámci komunity, bez ohľadu na to s koľkými cenami za kázeň si predtým chceli získať kazateľov. Všeobecný zákaz Bohoslužieb predstavuje takúto prekážku (zabránenie).
Starostlivosť a Viera
Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevný vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen.
Meditácia, Vedomie a Duchovná Bdelosť
Ako meditácia skutočne mení váš mozog (Podložené vedou!)
Pohľad z tarotovej karty viselca symbolizuje odovzdanie sa a pohľad zrkadlenia. Prechádzaš procesom dozrievania. Úplne sa odovzdaj prúdu života. Vnímaj ako sa vynára vnútorný odpor. Nesie v sebe mentálne programy obete a bezmocnosti z minulosti a nespracované zranenia duše. Otvára a sprítomňuje sa to, aby to bolo tebou uznané, s láskou prijaté a liečivo uvoľnené. Pozoruj a nehodnoť. Teraz nie je čas konať. Je čas hlboko sa uvoľniť a preskúmať vnútorný odpor. Dotknúť sa láskou Božského svetla všetkého, čo viaže tvoju Dušu. Plyň na vlne prítomnosti a nestrácaj bdelosť vedomia. Odovzdanie sa je najvyššou vierou v život. Nie je vzdaním sa. Je zladením svojho osobného vedomia s prúdom vesmírneho vedomia. Je naladením tvojho pulzu, dychu s Božím. Je prepojením tvojho cyklu s univerzálnymi. Uvoľni sa a pozoruj ako sa vesmír o teba stará. Pozoruj vo svojich vzťahoch realitu očami partnera. Bez hodnotenia a posudzovania sa objaví oslobodzujúce poznanie a súcit. Prebudí sa nové videnie reality. Všetko, čo sa deje sa nedeje tebe, ale pre teba. Nie si obeť ale tvorca reality.
Liečenie
Uvedom si ako sa teraz cítiš. Buď k sebe absolútne úprimná/ý. Daj priestor všetkým svojim emóciám ako napríklad, strach, úzkosť, bezmocnosť, smútok, sklamanie... Pozoruj prejavy, uloženie v tele...dýchaj pritom mäkko a vedome a nechaj nech sa všetko odohráva a plynie. Len pozoruj a vnímaj bdelo.
V Tarote je 12 / 3 je archetyp Viselca - sila osvietenej mysle, nové videnie. Symbol viselca je symbolom zastavenia sa a odovzdania sa životu. Udržuj pozitívne myšlienky, lebo len tie ti pomôžu uvoľniť nohy a ruky. Pohnúť sa v živote ďalej. Pochopenie a uvedomenie si seba v danej situácii prichádza keď si dokážete dať odstup, nadhľad, vidieť iný uhol pohľadu.
Ako podporiť 12 /3 v živote?
Podobné ako u 3. ale aj :
- Uvedom si čo ťa učí každý vzťah.
- Prijmi obdobie zastavenia a odovzdaj sa životu.
- Každý vzťah je tu pre mňa požehnaním.
Bdelosť v kresťanskom živote
Niektorí ľudia sú prekvapení, keď zistia, že nie je ľahké byť kresťanom. Apoštol Pavol v Liste Timotejovi napísal: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“ To nám pripomína, že kresťanský život je neustály proces napredovania. A vo chvíli, keď sa prestaneme pohybovať dopredu, začneme sa pohybovať dozadu. Preto si musíme obliecť výzbroj. List Efezanom 6 nás upozorňuje: „Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla.“ Nebolo by skvelé myslieť si, že by sme ako veriaci mohli dosiahnuť v našom živote úroveň, kde by sme boli akosi nad všetkými pokušeniami a bojmi? Ale to sa nestane. Preto si musíme zachovať svoju výzbroj.
Jeden z tajomstiev duchovného života je bdelosť (alebo pozornosť). Grécki otcovia mali takú slovnú hračku: proseuché - prosoché (modlitba - pozornosť), ktorá chce vlastne povedať, že modlitba nás vedie ku skutočnej pozornosti (voči Bohu a blížnym), no zároveň sa takáto pozornosť sama stáva modlitbou. Takéto bdenie je plné (sú-)citu a môže byť oporou v ťažkých chvíľach. Ježiš na Olivovej hore očakával od apoštolov takéto bdenie, no tam, kde oni zlyhali, Boh je pevnou oporou. Niekedy bdieme preto, lebo cítime v sebe určité vnútorné napätie. Toto napätie môže pochádzať zo strachu a vtedy sa bojíme zaspať. Ale naše bdenie môže pochádzať aj z pozitívneho napätia: nedočkavosti. Poznali sme to už ako deti. Boli chvíle, kedy sme sa na niečo tak tešili, že sme nedokázali zaspať - radosť nám v tom bránila. Bolo to bdenie z radostnej nedočkavosti. Ježiš očakáva pravdepodobne od nás takéto radostné bdenie, ktoré je „nákazlivé“.
Vstupujeme už do záverečnej fázy tohto cyklu katechéz o rozlišovaní. Začínali sme od príkladu sv. Považujem za potrebné v tomto bode pripomenúť postoj, ktorý je nevyhnutný, aby sa nestratila všetka práca, ktorú sme vykonali na rozoznanie toho, čo je lepšie a na urobenie dobrého rozhodnutia, a tým je: postoj bdelosti. Urobili sme rozlišovanie - útecha a neútecha -, rozhodli sme sa pre niečo ... to všetko je dobré, no teraz treba bdieť. Postoj bdelosti. To riziko tu je, a spočíva v tom, že „kazič“, teda Zlý, môže všetko zruinovať a vrátiť nás tak do východiskového bodu, ba dokonca do ešte horšieho stavu. A to sa stáva, preto treba byť opatrnými a bdieť. Nevyhnutná je teda ostražitosť. Napríklad v Lukášovom evanjeliu Ježiš hovorí: «Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Bdieť, aby sme chránili naše srdce a pochopili, čo sa odohráva v jeho vnútri.
Ak chýba ostražitosť, je tu veľké riziko, ako sme už povedali, že o všetko prídeme. Nejde tu o nebezpečenstvo psychologického rázu, ale rázu duchovného, o ozajstné úklady zlého ducha. Ten v skutočnosti čaká na chvíľu, keď sme si príliš istí sami sebou. A toto je to nebezpečenstvo: „Som si istý sebou samým, zvíťazil som, teraz mi je dobre...“ - to je ten moment, na ktorý zlý duch čaká: keď sa všetko darí, keď všetko ide „ako po masle“ a máme, ako sa hovorí, „vietor v plachtách“. Všetko je na svojom mieste, všetko je v poriadku, ale kde je pán domu? Nie je tam. Niet nikoho, kto by nad ním bdel a strážil ho. To je ten problém. Pán domu tam nie je, šiel von, je rozptýlený; prípadne je v dome, ale spí, takže je to, akoby tam nebol. Nie je bdelý, nie je pozorný, pretože si je príliš istý sám sebou a stratil pokoru na ustráženie si vlastného srdca. Vždy musíme strážiť náš dom, naše srdce a nie byť rozptýlení a ísť preč... A tak zlý duch to môže využiť a vrátiť sa do tohto domu. Evanjelium však hovorí, že sa tam nevráti sám, ale «vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám» (v. 45). Tlupu záškodníkov, bandu zločincov. Ale - pýtame sa - ako je možné, že môžu nerušene vstúpiť? Ako to, že si to pán domu nevšimol? Či nebol naozaj skvelý v rozlišovaní a v ich vyháňaní? Či mu aj jeho priatelia a susedia nepochválili ten dom, taký krásny a elegantný, taký uprataný a čistý? Jedno je isté: tu je v hre nedobrá hrdosť, namýšľanie si vlastnej správnosti, skvelosti, toho, že sme v poriadku. Mnohokrát počujeme hovoriť: „Áno, bol som predtým zlý, no obrátil som sa a teraz je dom v poriadku, vďaka Bohu, v tejto veci môžeš byť v pokoji“. Keď príliš dôverujeme sebe a nie Božej milosti, vtedy Zlý nájde dvere otvorené. Potom zorganizuje výpravu a zmocní sa tohto domu. A Ježiš uzatvára: «Stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým» (v. Nuž a domáci pán si to nevšimne? Nie, pretože títo démoni sú zdvorilí: prídu bez toho, aby si si to všimol, zaklopú na dvere, sú slušní. „V poriadku, vstúp, poď ďalej...“ a nakoniec v tvojej duši rozkazujú oni. Dajte si pozor na týchto diablikov, na týchto zlých duchov: diabol je zdvorilý, keď sa vydáva za veľkého pána. Lebo vstupuje po našom, aby odišiel po svojom. Je potrebné chrániť dom pred týmto podvodom zdvorilých démonov. Drahí bratia a sestry, zdá sa to nemožné, ale je to tak. Toľkokrát prehrávame, utrpíme v zápasoch porážku pre tento nedostatok bdelosti. Toľkokrát nám azda Pán dal mnoho milostí, no my sme nakoniec nedokázali v tejto milosti vytrvať a všetko sme stratili, pretože nám chýbala bdelosť: nestrážili sme dvere. A potom sme sa dali oklamať niekým, kto prichádza zdvorilo, vojde dnu a potom dovidenia... Každý si to môže overiť aj opätovným prejdením si vlastného osobného príbehu. Nestačí len dobre rozlišovať a urobiť dobrú voľbu. Nepostačuje to. Treba zostať ostražitými, strážiť si túto milosť, ktorú nám dal Boh, ozaj bdieť. Treba zostať obozretnými, bdieť nad srdcom. Keby som sa dnes opýtal každého z nás, aj seba samého: „Čo sa odohráva v tvojom srdci?“ Možno nebudeme schopní povedať všetko: povieme jednu alebo dve veci, nie však všetko.