Slovenská republika je známa svojimi malebnými dedinkami a mestami, no niektoré z nich sa pýšia naozaj originálnymi a nezabudnuteľnými názvami. Keď prechádzate Slovenskom, zbadáte niekoľko netradičných a kreatívnych názvov miest, obcí, častí miest a dedín, ktoré nesú priam bizarné mená. Niektoré pobavia, iné rovno rozosmejú, niektoré prekvapia, dokonca pobúria a vyvolajú množstvo otázok.
Mapa Slovenska je plná vtipných, čudných i bizarných názvov obcí a miest. Cesta k ich pomenovaniu bola niekedy priamo daná okolnosťami, inokedy dlhá a občas i zvláštna. Nech je to už akokoľvek, neraz pri čítaní smerových tabúľ, či tých na vstupe do dedín sa nezdržíme úsmevu. Miestni reagujú väčšinou pokojne a nerobia si z názvu rodiska ťažkú hlavu, s poznámkou, že len návštevníci robia z toho vedu.
Príklady obcí s unikátnymi názvami
Na Slovensku nájdete niekoľko obcí, ktoré pútajú pozornosť jedinečným pomenovaním, ktoré je navyše zaujímavé aj tým, že je príznačné pre viaceré miesta súčasne. Príkladom je obec Závada, ktorú môžete navštíviť v Nitrianskom, Banskobystrickom i Prešovskom kraji.
Obec Soľ a jej príbeh
Obec Soľ získala pomenovanie podľa soľných prameňov, ktoré sa kedysi nachádzali v jej tesnej blízkosti. Zmienka o nej sa vyskytuje v písomnostiach z 13. storočia pod maďarským názvom Sowkwth, vo význame soľný prameň. Táto dedina v Prešovskom kraji má aj zdrobnenú verziu - obec Soľnička. Privíta vás v Košickom kraji. Alternatívy názvov obcí vo forme zdrobnenín nie sú zriedkavé.
Legenda o obci Soľ hovorí, že na jej území kedysi dávno žila chudobná vdova s mnohými deťmi, ktorým často nemala dať čo do úst. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1075 a pod názvom Taina sa nachádza v zakladajúcej listine beňadického opátstva. Postupne dochádzalo k zmenám názvu obce, napríklad Tayna, Teyna, Toyna, Thayna či Tajna (maďarsky Tajnasári). Podľa nej svätobeňadický opát dal za úlohu mníchom, aby urobili súpis všetkých osád, riek a lesov v oblasti medzi Hronom a Žitavou a tieto mohli byť zakreslené do mapy. Dvaja mnísi blúdili dva dni a dve noci po cestách-necestách a brodoch. Na tretí deň však zočili rozprávkovú krajinu - potok s priezračnou vodou, dolina ako obrázok, nad vodnou šírinou mierna vyvýšenina s hustou horou. V hore sa oháňali chlapi širokými sekerami, ale ženy, deti ani samotnú osadu vidno nebolo. Keď sa mnísi chlapov opýtali, ako je to možné, dočkali sa odpovede: „Naše osady sú také zastrčené a stratené v tejto húštine, že sú tajné.“
Havaj - exotika v okrese Stropkov
Na Havaj to máte pomerne blízko. Naozaj. V okrese Stropkov totiž existuje obec nesúca názov ako zahraničná dovolenková destinácia. Hoci sa o vzniku názvu obce nezachovali žiadne správy, kolujú o ňom dve legendy. Prvá hovorí o pánovi, ktorý mal problém kúpiť si v danej lokalite niečo dobré. Druhá legenda taktiež súvisí s poľnohospodárskymi výrobkami a hovorí o pastieroch, ktorí pásavali voly a ktorých životné podmienky nútili vymieňať či kupovať si výrobky. Najčastejšie šlo o chlieb a maslo. Keďže vedeli iba maďarsky, niekedy sa iba sťažka dorozumievali. Maslo v maďarčine nazývali „vaj“ a kupovali ho na tzv. havy, čo bola merná jednotka. Prvá zmienka o obci je z roku 1403, keď sa spomína ako Vagayech alebo Howay Wagaz, neskôr Howay, Havvay, Havaj od roku 1773. Založená bola na zákupnom (emfyteutickom) práve. Základ tohto práva spočíval v ustanovovaní tzv. lokátorov, teda tých, ktorí privádzali na riedko osídlené územia skupiny ľudí.
Neboj sa, si v Nebojsi
Názov Nebojsa neprislúcha iba filmovej rozprávke s Jankom Kronerom, rovnomenný názov totiž nesie i dedinka blízko Galanty, respektíve miestna časť Galanty. Prvé zmienky o kedysi samostatnej obci pochádzajú z roku 1405, keď niesla pomenovanie Neboyza. V ďalších rokoch sa môžeme stretnúť aj s názvami Nebozya, Also Neboyza, Felsewneboyza a Nebozya. Kedysi patrila obec viacerým zemianskym rodinám, známymi sú najmä Balogovci. Práve rodina zemepánov Balog de Nebojsa dala v tejto obci postaviť nádherný kaštieľ v renesančnom slohu.
Banka - viac ako len finančná inštitúcia
Banka je obec v tesnej blízkosti kúpeľného mesta Piešťany. Jej názov nijako nesúvisí so zamestnaním pôvodných obyvateľov, hoci by sa to na prvý dojem mohlo zdať. Naopak, pôvod možno hľadať v inom význame slova. Banka sa spomína v roku 1241 ako osada Bana. Takéto pomenovanie dostala zrejme podľa ranostredovekého hradu, ktorý pravdepodobne ležal v jej blízkosti. Predpokladá sa, že išlo o podhradnú obec.
Podľa odborníkov existujú dva názory na to, ako obec získala svoje meno. Prvý vychádza zo všeobecného podstatného mena baňa, čiže miesta, kde sa niečo doluje - v blízkosti obce sa v minulosti ťažil vápenec. Druhý súvisí so starým slovanským slovom baňa, ktorý má responziu aj v slove vaňa.
Plešivec a jeho skalnatá „plešatosť“
Názov obce má naozaj spojitosť s významom slova plešatý, avšak skôr nepriamo. Súvisí totiž s Veľkým vrchom, ktorý je posiaty množstvom skál, a preto ho ľudia začali nazývať plešatým. Hoci v 12. storočí slovo Plešivec nebolo názvom usadlosti či mestečka, pomenúvalo obrovský súbor majetkov tiahnucich sa do širokého okolia. Veľký vrch, ktorý je dodnes charakteristický plešatosťou, nebol iba inšpiráciou pre vznik názvu obce.
Závod - viac než len preteky
Obec Závod v okrese Malacky neusporadúvala žiadne významné preteky, hoci by to jej názov mohol napovedať. Podľa odborníkov existujú viaceré výklady jeho pôvodu. Jedným z pravdepodobných je vznik z maďarského „zab“, čo znamená ovos. Aj jedna povesť hovorí o tom, ako vznikol názov obce Závod. V dávnych časoch cez chotár dnešnej obce viedla dôležitá obchodná cesta nadregionálneho významu. Vtedy ho nepokrývali polia, ale jazerá a bariny, „samá voda“. Uprostred vôd povedľa cesty stála krčma. Kto chcel do nej ísť, hovorieval, že pôjde do krčmy „za vody/za vodu“. A tak postupom času a spojením slov získala osada meno Závody. Prvá známa písomná zmienka o Závode pochádza z roku 1557, a to pod menom Zabod. Nachádza sa v daňovom súpise poddanských dedín feudálneho panstva hradu Ostrý Kameň.
Pukanec, Šarkan a Naháč
Hoci obec Pukanec nemá jasný etymologický pôvod a vie sa iba, že vznikla ako banícka osada, zvláštny názov jej nemožno odoprieť. Podobne je to aj s obcou Šarkan, pri ktorej aspoň existuje domnienka, že jej pomenovanie súvisí s rodom Šárkániovcov, ktorý v danej oblasti žil. Presnejší pôvod vzniku už vidíme pri obci Naháč. Hoci na prvý pohľad nevyznieva poeticky, opak je pravdou. Zásluhu na ňom má modrofialový kvet jesienky obyčajnej, ktorý je známy tým, že vyrastá zo zeme bez zelených listov, akoby bol nahý.
Ďalšie zaujímavé názvy obcí
Tabule obcí nesú mnohé kreatívne pomenovania. To, čo sa jednému zdá ako zaujímavé, inému môže pripadať bežné. Pravdou však je, že niektoré obce predsa len pozornosť pútajú. V Trenčianskom kraji obzvlášť. Na východe krajiny taktiež nie je o špecifické názvy obcí núdza. Za zmienku stoja napríklad Pichne, Švábovce, Smilno, Kobyly, Lesíček, Nechválova Polianka, Šašová, Janov, Žalobín, Lekárovce, Hnojné, Dvorianky či Šindliar.
Chcete začať Nový Život? Hľadáte Nový Svet, ktorý sa stane vaším domovom? Budiš, či si rozhodovanie necháte na Štvrtok alebo hocijaký iný deň, určite sa nájde Mestečko alebo obec, ktoré sa vo vašich plánoch ukáže ako Víťaz. Výborná správa je, že na Slovensku existuje nespočet miest, ktorým nemožno odoprieť Krásno.
Niektoré slovenské geografické názvy majú veľmi starý pôvod, iné sú kombináciou pôvodného názvoslovia so zapracovanými zmenami, ktoré vznikali pod vplyvom vyvíjajúcej sa spoločnosti. Poznáte aj vy slovenské obce, pri ktorých sa človeku vynára množstvo otázok a ktoré v tejto súvislosti stoja za zmienku?
A sme tu opäť s úsmevnými názvami obcí. V minulej časti, ktorú nájdete tu, sme si vzali na paškál prevažne anglické názvy, no a teraz sa zameriame na Česko a Slovensko. Presne tak, ani u nás rozhodne nie je núdza o vtipné pomenovania. Nasledujúce riadky čítajte s nadhľadom.
Predstavte si, že idete na Moravu autom a zrazu vidíte, že vchádzate do obce s názvom Rozkoš. Nejednému nepripravenému šoférovi by mohlo zabehnúť. Ale určite je to lepšie ako keď sa vás niekto opýta, odkiaľ ste a vy ste nútení povedať, že zo Záhrobí, čo je dedina v južných Čechách. Alebo napr., že žijete v Chudobe, malej osade neďaleko Pardubíc. Perličiek spoza rieky Moravy je viac. V časti obce Čachrov zvanej Onen Svět, sa nachádza osada, ktorá nesie názov Šukačka. A čo ešte taký Pičín v okrese Příbram? Alebo druhý Pičín, časť obce Jankov. Viete kde sa nachádza? No predsa hneď vedľa Pičínskeho rybníka.
Niektoré názvy zaváňajú aj poľnohospodárstvom: zatiaľ čo vo Veltrusoch by mohla byť trebárs obria továreň na hnojivá, čo si asi pomyslieť o obci Mlékojedy? V severných Čechách ešte ostaneme, malé osady Stará a Nová Bohyně sú naozaj krásnymi názvami pre bydlisko. Kto by nechcel bývať priamo v Bohyni? A ešte zopár vtipných obcí od našich západných susedov sme vám dĺžni. Sú to napr. Čečehov, Čučma, Ďubákovo, Hrčeľ, Choňkovce, Leľa, Ptrukša, Oľdza, Šemša, Ubľa… Všetko ideálne pomôcky do logopedickej ambulancie…
A vedeli ste napríklad, že na Slovensku máme svoju Prahu alebo dokonca celé Čechy? Aj niektoré dlhšie názvy sú úchvatné, ako napr. Žabokreky, Zubrohlava, Sebechleby, Kalná Roztoka, Krajné Čierno, Čabradský Vrbovok, Lopušné Pažite, Popudinské Močidľany a ohromným úlovkom na mape sú aj Panické Dravce. Panické Dravce sa však volali kedysi Panitské Dravce. Starý názov asi vzbudil menej úsmevov. Aj pri Lopušných Pažitiach existujú dôvody, prečo sa tak dedina volá. Ako mohlo vzniknúť práve také pomenovanie? Jednoducho - spojením obcí Lopušná a Pažite. A vedeli ste, že aj na Slovensku máme Černochov?
Názvy obcí sa odvodzovali aj od jedálenskej tematiky. Základom prípravy jedál je predsa Kuchyňa. Okrem toho existuje na Slovensku aj Soľnička, Egreš, Pukanec, Figa a ďalšie. Odvodenie od jedla je však iba zdanlivé, tak napr. Pukanec pochádza od mena Bukan a Figu založila v 11. Zoznam sa ale zďaleka nekončí. Na Slovensku máme aj obce Dojč, Ďurďoš, Koš, Nána, Prietrž, Slopná, Smilno alebo Šarkan.
Starostovať v obci nie je žiadna sranda. Ale vytrhnuté z kontextu to môže znieť smiešne. „Som starosta Nového Sveta“ alebo „Som starosta Horného Baru.“ Alebo nemusíte mať pod palcom Bar, lepšie je mať Banku. Ale keď sa pozastavíme pri pôvode, Banka je odvodená od slova „baňa“. V čase, kedy bola obec založená, ešte slovo banka pre finančnú inštitúciu v slovenčine neexistovalo. A na záver ešte posledných pár našich exemplárov. Na východe máme obec s názvom Pichne; pri Novom Meste nad Váhom sú zase Potvorice. Ktovie, aký majú pôvod? Ten je ale známy pri obci Naháč a súvisí s hojným výskytom modrofialového kvietku Jesienky obyčajnej, ľudovo nazývanej práve „naháč“. Obec Plešivec zase dostala názov vraj podľa blízkeho Veľkého vrchu, pre ktorý je charakteristická jeho „plešatosť“.
Obec: Hladovka okres Tvrdošín. Ak by ste si spojili dedinu v Žilinskom kraji, ktorej pôvodný názov bol Jelešnia (meno miestneho potoka - pozn. redakcie) s hladom, ste vedľa. Záznamy v kronikách uvádzajú, že skôr to súviselo s chladom, kvôli vyššej polohe. Pravda je podľa historikov iná. Prvý šoltýs sa volal Krištof Hlad a ten „priniesol“ vtedajšej osade meno Hladovka.
Obec: Čáry okres Senica. Názov dediny si každý môže vysvetliť po svojom. Buď ako začiatok čarodejníckej formulky - čáry-máry... alebo záhorácky výraz pre čiary napríklad v zošite. Historici však hovoria, že je odvodený od výzoru obce, ktorá je dlhá ako "čára". Slávnou rodáčkou a hrdou Čárankou, je významná divadelná a filmová herečka Mária Kráľovičová (94).
Obec: Figa okres Rimavská Sobota. Ak niekto čaká, že dedina je zaplavená figovníkmi alebo miestnych neprajníci odbijú so slovami, že dostanú figu borovú, nie je to tak. Názov má korene v dávnej minulosti, kedy v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov) starú osadu a základ tohto priezviska ich dodnes pripomína aj súčasníkom.
Obec: Haluzice okres Nové Mesto nad Váhom. Pri tabuľke označujúcej názov obce sa mnohým objaví na tvári úsmev. A možno zo zvedavosti si povedia, že navštívia dedinu s týmto veselým názvom, ktorý zvádza návštevníka k myšlienke, že domáci sú poriadne vtipné kopy a z ich úst odznievajú poriadne „haluze“. Miestni však hovoria, že ich dedina sa stala halúzna len nedávno, názov je však odvodený od tradičného haluzia a konárov, ktorých je v okolí aj teraz dostatok. Na zábere je pýcha obce - zvyšky románskeho kostolíka z 13.
BRATISLAVA - Slovenčina je ľubozvučný jazyk a navyše veľmi tvárny a ohybný. Mnoho slov má viacero významov, čo sa úročí najmä v pomenovaní geografických miest. Mnohé názvy slovenských miest či dedín vyvolávajú úsmev na perách. Tak napríklad na juhozápadnom Slovensku leží obec Aňala, čo sa môže zdať vtipné najmä bez mäkčeňa. V okrese Nové Zámky sa nachádza aj dedinka Šarkan, pričom tento názov zároveň predstavuje hračku vyrobenú z papiera. Zaujímavou je obec Dubník, ktorej jedna z častí sa nazýva Rozkoš. Smerom na sever naďabíme na Haluzice (haluz - výraz pre zaujímavú alebo zvláštnu udalosť či vec) a Potvorice (potvora - pomenovanie pre zlú ženu). Mnohí z vás určite poznajú Naháča, ktorý leží pri Trnave. Mohlo by sa preto zdať, že jeho obyvatelia sú fanúšikmi nudizmu, nie je tomu ale tak. Bizarný názov je odvodený od kvetu jesienka obyčajná, ktorá je prezývaná naháč a a je veľmi rozšírená práve v spomínanej obci. Ako uviedol portál tvnoviny.sk, v okrese Rimavská Sobota nás môže pobaviť dedina Slizké (výraz pre niečo klzké), neďaleko Revúcej zas Držkovce (držky - jedlo zo zvieracích vnútorností, resp. držka - hovorový výraz pre papuľnatú osobu). Vtipným názvom sa môže pochváliť aj Nesluša pri Kysuckom Novom Meste. Ani východné Slovensko sa nedá zahanbiť, napísal portál tvnoviny.sk.