Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Výdavky podnikateľa s klientmi, pracovné obedy a podobne na reprezentáciu podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, ale znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňové výdavky). Sú to výdavky na vlastné použitie podnikateľom alebo pre zamestnancov, ktoré sa nepočítajú do daňových výdavkov. Jednoznačne odkazujú na nedaňové výdavky. Výnimkou môžu byť napríklad darčekové tašky dodané dodávateľom a odberateľom do 500 eur, ak nepresiahnu 5% z vykázaného základu dane.
Obed v daňových výdavkoch podnikateľa
Pracovný obed s klientom je jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov v roku 2020 uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň, alebo poukážku.
Sumu zo stredy nie je možné rozdeliť na viac dní, rovnako ako nie je možné uplatniť stravné viackrát za deň. Výdavok na obed s klientom na večeri nie je daňovým výdavkom. Stravné lístky (gastrolístky) môžu byť finančne výhodnejšou alternatívou.
Stravné SZČO a daňové výdavky
Ak ste fyzická osoba - podnikateľ (SZČO), môžete si znížiť základ dane (a teda aj daň z príjmu) o stravné. SZČO si môžu uplatniť do daňových výdavkov aj stravné. Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje Zákon o dani z príjmov (ZDP) dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od skutočnosti, či ide o stravné na každý odpracovaný deň.
Podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je stravné (okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie) za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, ak SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (ako zamestnancovi), alebo daňovník neuplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP (výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva).
Z vyššie uvedených ustanovení vyplývajú pravidlá a možnosti uplatňovania stravného ako súčasť daňových výdavkov SZČO. Upozorňujeme na skutočnosť, že ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti, vzniká mu nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.
Maximálna suma daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO
Ide o maximálnu sumu daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO za každý odpracovaný deň. Táto suma môže byť nižšia v prípade, ak si SZČO kúpi stravné lístky v nižšej menovitej hodnote alebo predloží doklad o nákupe najmä teplého hlavného jedla v nižšej sume.
Kým zamestnancovi vzniká právo na zabezpečenie stravovania až v prípade, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak SZČO v týchto dňoch pracovala. Rozsah odpracovaných hodín nie je pri SZČO bližšie špecifikovaný. Je však potrebné túto skutočnosť vedieť preukázať, hoci ZDP nešpecifikuje spôsob, akým sa má preukázať.
Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla). Nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň.
Príklad: SZČO odpracovala v roku 2021 celkom 330 dní. Nevznikol jej nárok na príspevok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ani si neuplatňovala do daňových výdavkov stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Do daňových výdavkov si môže uplatniť stravné v maximálnej výške 5,10 € za každý odpracovaný deň.
Stravné lístky verzus doklad o kúpe jedla
SZČO si môže uplatňovať výdavky na stravné aj formou dokladu o kúpe najmä teplého hlavného jedla za každý odpracovaný deň. V prípade jednoduchého účtovníctva by však zaúčtovanie dokladu o nákupe jedla za každý jeden odpracovaný deň zvýšilo výdavky na spracovanie účtovníctva. Z tohto dôvodu vychádzajú stravné lístky (papierové alebo elektronické) za finančne výhodnejšiu alternatívu, ktorou je možné znížiť základ dane SZČO.
Pracovná cesta a stravovanie
Pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti vznikajú podnikateľom a ich zamestnancom rôzne výdavky aj na pracovných cestách. Základnou právnou normou, ktorá ustanovuje možnosť uplatnenia výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou podnikateľov do daňových výdavkov, je zákon o dani z príjmov.
Pojem pracovná cesta podnikateľa nie je špecifikovaný v žiadnom zákone, ale po vecnej stránke rozumieme cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho miesto pravidelného vykonávania činnosti. Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť napríklad miesto podnikania, prevádzkareň, kancelária, predajňa a pod. Z časového hľadiska sa pracovná cesta začína nástupom na cestu a končí návratom do miesta pravidelného vykonávania činnosti.
Zákon o dani z príjmov uznáva ako daňový výdavok výdavky na cestovné náhrady pri pracovných cestách, na ktoré vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Výdavky zamestnávateľa na pracovné cesty, ktoré vznikli osobám špecifikovaným v zákone o cestovných náhradách a boli poskytnuté v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o cestovných náhradách, sú daňovými výdavkami.
Pracovná cesta zamestnanca je čas od nástupom na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom je miesto písomne dohodnuté so zamestnávateľom alebo miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve.
Zamestnanec môže vykonať pracovnú cestu len vtedy, ak ho zamestnávateľ vyšle, obvykle vystavením cestovného príkazu. Daňovú uznateľnosť takto poskytnutých náhrad je potrebné posudzovať podľa všeobecnej definície daňového výdavku. Ak zamestnávateľ preukázateľne vynaloží tieto výdavky v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a poskytovanie týchto náhrad je dohodnuté, možno tieto výdavky považovať za daňové výdavky.
Výška stravného na pracovných cestách
Výšku stravného ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného sú od 1. 1. 2024 platné nasledovné sumy pre tuzemské pracovné cesty:
- 5 až 12 hodín: 6,80 €
- 12 až 18 hodín: 10,20 €
- Nad 18 hodín: 13,60 €
Pri zahraničných pracovných cestách si podnikatelia a zamestnanci môžu uplatniť výdavky na stravovanie za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Výška stravného v eurách alebo v cudzej mene je stanovená v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty.
Príklad: Podnikateľ bol na pracovnej ceste, ktorá trvala od 5,30 hod. do 18,45 hod. Môže si uplatniť výdavok na stravovanie vo výške 10,20 €.
Ak má fyzická osoba na tuzemskej alebo zahraničnej pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, nárok na uplatnenie výdavkov na stravovanie nemá. V prípade čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania sa výdavky na stravovanie krátia.
DPH za obedy vo vlastnom zariadení
Pri dodávke jedla do vašej spoločnosti externou firmou, ktorá ho uvarí a dovezie, sa uplatňuje znížená sadzba DPH 19 % na samotný obed. Ak si reštaurácia zabezpečuje vlastný rozvoz, aj na túto službu sa uplatňuje 19 % sadzba DPH, ktorá sa účtuje ako súčasť základu dane pri dodaní tovaru (jedla).
Zákon o DPH spôsobuje zmätok, najmä v stravovacích službách. Od 1.1.2025 dochádza k zmenám v sadzbách DPH. Podávanie alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 0,5 % objemu v rámci reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 %. Ak zákazník konzumuje jedlo pripravené v reštaurácii za stolom, považuje sa to za reštauračnú službu a uplatňuje sa 5 % sadzba DPH. Ak si zákazník jedlo odnesie so sebou, ide o dodanie tovaru a uplatňuje sa 19 % sadzba DPH.
Pri stánkovom predaji jedla a nápojov na rôznych akciách, kde nie sú poskytované podporné služby ako sedenie či obsluha, ide o dodanie tovaru. Na alkoholické nápoje sa uplatní 23 % sadzba dane, na nealkoholické nápoje a iné jedlá 19 % DPH.
[iKROS PRO] Faktúry zo zálohy
Sankcie za nesprávne uplatnenie DPH môžu byť značné. Je dôležité vedieť, kedy ktorú sadzbu použiť, aby sa predišlo pokutám a sankciám.