Obrátený zhryz: Príčiny, liečba a fotografie po operácii

Obrátený zhryz, známy aj ako medziálny zhryz alebo progénia, je ortodontická anomália, pri ktorej dolná čeľusť výrazne vyčnieva dopredu. Táto odchýlka, ktorá sa v zubnom lekárstve nazýva aj progénia alebo predný zhryz, môže spôsobiť estetické aj funkčné problémy.

Meziálny zhryz je definovaný ako stav, keď dolné zuby prekrývajú horné zuby. Táto situácia môže viesť k rôznym problémom, ako sú ťažkosti so žuvaním, bolesť čeľustného kĺbu (temporomandibulárny kĺb - TMK) a estetické problémy. V štádiu sformovaného zhryzu (od 17. roku života) sa problémy so zubným mechanizmom evidujú u približne 35 % ľudí, pričom medzi všetkými známymi zubnými defektmi sa medziálny zhryz vyskytuje približne u 2 - 6 %.

Okrem toho, že ovplyvňuje vzhľad, môže viesť k ťažkostiam so žuvaním, rečou a celkovým zdravím ústnej dutiny. V tomto článku sa podrobne pozrieme na príčiny, diagnostiku a možnosti liečby obráteného zhryzu, vrátane chirurgických zákrokov, s fotografiami pred a po.

Príčiny obráteného zhryzu

Vznik medziálneho zhryzu je spôsobený celou kombináciou faktorov, ktoré ovplyvňujú zubný mechanizmus v rôznych štádiách jeho formovania. Faktorov, ktoré sa na tom podieľajú je mnoho. Veľkú úlohu zohráva dedičnosť. Práve tá ovplyvňuje tvar a veľkosť zubných oblúkov, rovnako aj tvar a veľkosť zubov.

Medzi hlavné príčiny patria:

• Genetika: Dedičnosť je jednou z primárnych príčin, ktoré určujú vývoj patológie. Genetické poruchy sa vyskytujú u približne 40 - 60 % pacientov s maloklúziou. Skutočný meziálny zhryz je takmer v každom druhom prípade vrodená porucha (dedičná chyba).
• Vnútromaternicové faktory: Druhá kategória pretrvávajúcich nepriaznivých faktorov ovplyvňuje vnútromaternicový vývoj dieťaťa a spôsobuje výskyt špecifických defektov, ako napríklad zakrivenie kostí, nedostatočný rozvoj svalov atď.
• Zlozvyky v detstve: Po narodení dieťaťa môže byť zhryznutie pokazené mnohými faktormi - napríklad cmúľaním hornej pery, spaním s hlavou sklonenou k hrudníku atď. Dlhé cmúľanie cumľa alebo prsta môže vyvolať otváranie zhryzu, vzniká tak medzera medzi hornými a dolnými zubami. Aj zdanlivo neškodná vec ako cumeľ môže byť príčinou nepríjemných komplikácií. Forma a lokalizácia odchýlky závisia od typu zlozvyku. Tieto zlozvyky je preto potrebné odstrániť dostatočne včas. Ideálne ešte pred tým, ako samotná odchýlka začne vznikať.
• Nesprávne držanie tela: Normálna správna poloha tela a chrbtice je sprevádzaná optimálnym pomerom dolnej a hornej čeľuste, pretože existuje interakcia vektorov hmotnosti dolnej čeľuste, svalov krku, priedušnice, chrbta a dna ústnej dutiny. Ak je držanie tela nesprávne, výsledné pôsobenie týchto síl sa mení: dochádza k posunutiu mandibuly, vytvára sa meziálny zhryz.
• Zhoršené nosové dýchanie: Aj veľká nosová mandľa môže mať negatívny vplyv na vývoj čeľustí, zle sa rozvíja horné zuboradie. Aj zlozvyk ako dýchanie ústami je zodpovedný za vznik odchýlok. V takom prípade dochádza ku kontinuálnemu tlaku líc na horný zubný oblúk, ktorý sa následne zužuje a vzniká jeho kompresia.

Ďalšie faktory:

Predčasná strata mliečnych zubov je zodpovedná za stratu miesta v zubnom oblúku. Dochádza k posunu okolitých zubov do vzniknutej medzery a tým k zmenšovaniu miesta pre stály zub.

Diagnostika

Diagnostika medziálneho zhryzu sa stanoví už pri prvom vyšetrení, ktoré je spojené s charakteristickými klinickými príznakmi patológie: pozornosť priťahuje zvláštny „prehĺbený“ profil, vyčnievajúca poloha brady a zväčšenie dolného segmentu tváre. Dolná pera sa zhrubne, horná pera je mierne skrátená. Počas vyšetrenia lekár skúma sliznice, parodont a tvrdé podnebie.

Kefalometrická analýza: Neoddeliteľnou súčasťou diagnózy a plánu liečby v ortodoncii je kefalometrická analýza. Zubný lekár bez kefalometrickej snímky nevie určiť, či ide o skeletálnu alebo dentoalveolárnu anomáliu. Kefalometrická analýza určuje nielen rozsah vady ale aj jej príčinu. Skeletálnu triedu určuje veľkosť uhla ANB.

Hodnotenie profilu tváre: Pri hodnotení profilu tváre, by mal pacient stáť alebo sedieť vzpriamene, bez opierania. Frankfurtská horizontála by mala byť rovnobežná s podlahou. Pacient by nemal mať na sebe okuliare a vlasy by nemali zakrívať uši. Profil tváre charakterizuje konvexita tváre, proporcia tvárových 1/3, protrúzia pier, nasolabiálny uhol, mentolabiálny uhol.

3D modelová operácia: Na 3D modelovú operáciu potrebujeme: CBCT, skeny, antropometrické meranie, 3D fotografie.

Možnosti liečby

Liečba medziálneho zhryzu závisí od závažnosti stavu a veku pacienta. Ako napraviť krivé zuby? Odpoveď je jednoduchá. Najčastejšie sa na liečbu krivých zubov používajú zubné strojčeky.

Ortodontické aparáty:

V detstve, na rozdiel od dospelosti, kostrový systém ešte nie je úplne vytvorený. V tomto ohľade je akýkoľvek vplyv na zubný mechanizmus ľahší a zhryz sa koriguje rýchlejšie a lepšie. Ak je potrebná malá korekcia polohy chrupu alebo jednotlivých korún, potom sa približne od siedmich rokov používajú na liečbu snímateľné vestibulárne platničky. Pri závažnejšom stupni medziálneho zhryzu môže byť potrebná inštalácia systému držiakov.

Typy ortodontických aparátov

• Snímateľné aparáty: Pri zmiešanom chrupe sa najčastejšie siaha po snímateľnom strojčeku. Používajú sa predovšetkým v noci a u detí, najmä pri úprave medzičeľustných vzťahov. Princíp ortodontickej liečby so snímateľnými strojčekmi je v nosení špeciálne zhotovených aparátov, ktoré sa dajú z úst vybrať. Zhotovuje ho zubný technik v laboratóriu na základe odtlačkov zubov.
• Fixné aparáty: Fixné, nalepené priamo na zuboch v podobe malých zámočkov a krúžkov spojených pružným drôtikom sú efektívnejšie na detailnú úpravu zubov, ale aj na úpravu zhryzu. Princíp fixnej ortodoncie je, že na zuby sa pevne nalepia špeciálne ortodontické zámky- brekety. Cez ne prechádza špeciálny drôt - oblúk, rôznej hrúbky i zloženia, ktorý sa ukotví v ortodontických krúžkoch (kovové) umiestnených v zadnej časti chrupu. Drôt vyvíja na zuby stály tlak. Súčasťou liečby je používanie príslušenstva v podobe rôznych pomôcok. Existujú 3 typy zámkov: kovové, plastové a keramické. Najkvalitnejšie sú kovové. Plastové a keramické sú priesvitné, výhodnejšie z estetického hľadiska, ale horšie držia na zuboch a ťažšie sa s nimi robia detailné úpravy. Existuje špeciálny druh fixného strojčeka - lingválny, kde sú zámky nalepené na zuby z vnútornej strany (jazykovej dole a podnebnej hore). Esteticky sa zdá najvýhodnejší, ale nedajú sa s ním dokonale robiť mnohé úpravy a jeho nasadenie je zložité, preto sa používa minimálne. Klasický kovový strojček posúva zuby pomocou kovových zámkov nalepených na predných plochách zubov a kovového drôtu, ktorý má tvarovú pamäť. Drôt vyvíja na zuby jemný tlak a dostáva ich do požadovaného postavenia. Damon strojček je moderný systém liečby krivých zubov. Využíva špeciálne samoligovacie zámky, ktoré posúvajú zuby efektívnejším spôsobom. Obrovskou výhodou je, že je schopný liečiť aj ťažšie diagnózy bez potreby trhania zdravých zubov.
• Alignery: Dnes sú na vyrovnávanie zubov k dispozícii aj tenké priehľadné fólie, tzv. alignery, ktoré v ústach prakticky nevidno. S pomocou ktorého sme schopní vyriešiť viac ako polovicu ortodontických odchýlok. Jeho nevýhodou je pomerne veľká finančná náročnosť. Na druhej strane - v porovnaní s fixnými aparátmi pevne nalepenými na povrch zuba sa zjednodušuje dentálna hygiena, pacient si fóliu z úst jednoducho na chvíľu vyberie. Invisalign strojček využíva na liečbu sériu neviditeľných dláh, ktoré tlakom upravujú polohu zubov.
• Ortopedické korzety: Ortodontické korzety pre medziálny zhryz majú špeciálny účel: ich pôsobenie je zamerané na odstránenie príčiny poruchy. Vo všeobecnosti sú korzety elastické výrobky so silikónovým základom. Používajú sa takmer v každom veku, pretože adaptácia na nosenie nastáva pomerne rýchlo.
• Myofunkčná terapia: V detstve, v štádiu formovania stabilného meziálneho zhryzu, je možné situáciu napraviť vykonávaním jednoduchých cvičení. Špičkou jazyka sa pritlačí na líniu ďasien na vnútornej strane zubného radu. Uvedené cvičenia pomáhajú zvládať mierne prejavy medziálneho zhryzu. Kurzy sa začínajú v detstve, počas obdobia aktívnej formácie svalovo-čeľustného aparátu.

Chirurgická liečba (ortognátna chirurgia)

V prípadoch, keď ortodontická liečba nie je dostatočná, môže byť potrebná chirurgická korekcia. Ortognátna chirurgia umožňuje posun čeľustí dopredu alebo dozadu. Posun Mn dopredu o viac ako 10-12 mm je nestabilný. Pohyb celej Mx dozadu je náročný. Pohyb maxily, mandibuly a ramusu mandibuly kraniálnym smerom nie je náročný. Posun Mx a ramusu kaudálnym smerom je nespoľahlivý a vedie k relapsu. Preto je jednoduchšie riešiť Long face syndróm posunom Mx kraniálne. Na úpravu estetiky brady slúži genioplastika. Ortodontista mení polohu zubov, veľkosť a vzťah čeľustí môže zmeniť iba chirurg. Pred operáciou sa robí modelová operácia s plánom budúceho vzťahu zubov a čeľustí.

Samostatnú skupinu tvoria pacienti s chybnými medzičeľustnými vzťahmi, kde je potrebná aj chirurgická úprava - posunutie jednej alebo obidvoch čeľustí. Tu je nutné počkať do ukončenia rastu, čo je cca 18 rokov. Do 18. roku života sa využíva fakt, že čeľuste ešte rastú, zuby sú najlepšie tvarovateľné a navyše liečbu prepláca zdravotná poisťovňa. Do 15. roku sa môže 3. skeletálna trieda riešiť gumovými ťahmi pomocou Bollardovych miniimplantátov. Tieto gumičky je nevyhnutné nosiť cez deň aj noc.

Fotografie pred a po operácii

Fotografie pred a po operácii medziálneho zhryzu môžu poskytnúť pacientom realistický pohľad na možné výsledky. Je dôležité si uvedomiť, že výsledky sa môžu líšiť v závislosti od individuálneho prípadu a rozsahu potrebnej korekcie.

Príklad 1: Pacient s výrazným medziálnym zhryzom pred operáciou vykazuje vyčnievajúcu dolnú čeľusť a nerovnováhu v profile tváre. Po operácii je viditeľné výrazné zlepšenie harmónie tváre, s vyrovnaním čeľustí a zlepšením estetiky úsmevu.

Príklad 2: Deti s obráteným zhryzom (dolné zuby hryzú pred hornými) by však odborník mal vidieť ešte s mliečnym chrupom. Práve u nich totiž nejde o estetiku (môžu mať krásne mliečne zúbky), ale o úpravu funkcie čeľustí.

Komplikácie neliečeného medziálneho zhryzu

Pri absencii kvalifikovanej lekárskej starostlivosti spôsobuje medziálny zhryz u dospelých nielen zmeny v tvárovej kostre, ale aj ťažkosti s obnovou koruniek (liečba problémov, protetika). Zubné poruchy sú často spojené so zvýšenou záťažou, ktorá je kladená na dolný chrup. Pozoruje sa zrýchlené obrusovanie zubnej skloviny, často sa vyskytujú poranenia ďasien, zápal ďasien a iné ochorenia ústnej dutiny.

• Estetické problémy: Jedným z najčastejších dôsledkov mesiálneho zhryzu sú narušené proporcie tváre a nedostatok harmonického vzhľadu. Pacient má nepríjemný „prepadnutý“ profil spôsobený vysunutím dolnej čeľuste dopredu (tzv. „mesiálna protrúzia“).
• Ťažkosti so žuvaním: Zhoršené žuvanie zase negatívne ovplyvňuje fungovanie tráviacich orgánov, ako aj funkčnú kapacitu temporomandibulárneho kĺbu. Nesprávny zhryz má vplyv na žuvanie, môže spôsobiť problémy s čeľustným kĺbom, bolesti hlavy a svalov tváre a krku. Pri nesprávnom zhryze môžete jedlo zle odhryznúť a prežuť - výsledkom môže byť nadmerné zaťaženie žalúdka.
• Problémy s TMK: Objavujú sa rôzne kĺbové patológie - napríklad zápalového alebo dystrofického charakteru. Závažné spätné prekrývanie môže viesť k chronickému poškodeniu parodontu, ktoré je spojené s neustálym kontaktom predného radu zubov s mandibulárnym ďasnom.
• Problémy s rečou: Pacienti môžu mať poruchy reči a výslovnosti.
• Bolesti hlavy: Časté sú sťažnosti na temporomandibulárnu bolesť vyžarujúcu do oblasti ušných boltcov a hlavy, ako aj chrumkanie kĺbov.

Dôsledkom neliečených chýb zhryzu a krivých zubov môžu byť aj neskoršie bolesti krčnej chrbtice, ťažkosti s čeľustnými kĺbmi alebo migrény.

Prevencia

Žiaľ, neexistuje žiadna špecifická prevencia pre medziálny zhryz. Posledný z mužov rodu Habsburgovcov Karol II. (Zdroj: YouTube/Random Thursday) SANTIAGO DE COMPOSTELA - Habsburská dynastia bola roky stredobodom záujmu vedcov, najmä preto, že je priam vzorovým príkladom degenerácie rodu sobášmi medzi pokrvnými príbuznými. Habsburský rod žil a vládol na tróne Svätej ríše rímskej dve storočia. Španielski vedci teraz analyzovali deformity na 66 portrétoch pätnástich Habsburgovcov. Našli súvislosť medzi ich deformitami a rozsahom príbuzenských sobášov. Štúdia zistila, že habsburská čeľusť, výrazná deformita tváre, ktorá postihla rovnomennú európsku kráľovskú rodinu, bola výsledkom dvesto rokov kríženia rodov.

Z habsburského rodu pochádzali rôzni rakúski a španielski králi a kráľovné, ktoré v rokoch 1438 -1740 vládli z trónu Svätej ríše rímskej. Plánovanie manželstiev, ktoré zabezpečilo vplyv rodiny, sa však nakoniec ukázalo ako osudné. Španielsky kráľ Karol II. už nebol schopný splodiť dediča. Po oklieštení hlavnej vetvy rodiny, ktorú v Španielsku nahradili Bourbonovci, prežila primárna habsburgovská vetva až do roku 1780. Mužská línia tejto vetvy zanikla v roku 1740 smrťou Karola VI. Existujú však novodobí potomkovia rozšírenej habsburskej rodiny. Napríklad Otta von Habsburga, rakúskeho arcivojvodu, ktorý zomrel v roku 2011, postupne nahradí jeho sedem detí, 22 vnúčat a 2 pravnúčatá.

„Habsburská dynastia bola jednou z najvplyvnejších v Európe, ale stala sa známou najmä pre pokrvné kríženie, ktoré predznamenalo jej pád,“ uviedol vedecký výskumník a genetik Roman Vilas z univerzity v Santiagu de Compostela. Profesor Vilas a jeho kolegovia vo svojej štúdii na základe 66 realistických a súčasných portrétov konzultovali s desiatkou tvárových chirurgov, aby diagnostikovali rozsah tvárovej deformity 15 členov habsburskej dynastie. Každého chirurga požiadali, aby hľadal 11 čŕt „habsburskej čeľuste“. Tím zistil, že vysunutá čeľusť a obrátený zhryz boli najvýraznejšie u Filipa IV., ktorý bol kráľom Španielska a Portugalska v rokoch 1621 - 1640. Medzitým zistili najvyšší stupeň deformity u piatich členov rodiny: Maximiliána I., jeho dcéry Margaret Rakúskej, jeho synovca Karla I. Španielskeho, Karolovho pravnuka Filipa IV. a Karola II. Španielskeho. Vedci zistili koreláciu medzi deformitou čeľuste a obráteným zhryzom, naznačujúc, že pravdepodobne majú spoločný genetický základ. Na vyhodnotenie stupňa príbuzenstva medzi Habsburgmi sa tím obrátil na širší rodokmeň dynastie, keď skúmal vyše 6-tisíc jednotlivcov, ktorí tvorili približne 20 generácií. Presná príčina, ktorá je aj základom navrhovanej súvislosti medzi pokrvným krížením a habsburskou čeľusťou, zostáva nejasná. Tím však vysvetľuje, že párenie medzi príbuznými zvyšuje pravdepodobnosť, že deti zdedia dve identické formy jedného génu, čo zníži ich celkovú genetickú zdatnosť tým, že budú náchylné na negatívne recesívne črty. „Aj keď je naša štúdia založená na historických údajoch, v niektorých geografických regiónoch a medzi niektorými náboženskými a etnickými skupinami je manželstvo pokrvných príbuzných stále bežné, preto je dôležité skúmať účinky,“ uviedol profesor Vilas.

Krivé zuby či nesprávny zhryz nie sú (len) estetickým problémom. Nesprávny spôsob, akým zuby zapadajú do seba, nie je len kozmetickou chybou. Ak problémy spojené s nevyváženým alebo nesprávne nastaveným zhryzom neriešite, môžu z nich vzniknúť vážnejšie komplikácie. Predčasné opotrebovanie zubov a ochorenie ďasien môžu nakoniec vyústiť do straty zubov, bolestí kĺbov a svalových úponov v ich okolí, prípadne k praskaniu v temporomandibulárnych kĺboch.

tags: #obrateny #zhryz #fotky #po #operacii