Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci sa naša planéta dokáže vyprodukovať dostatok potravín pre všetkých, nerovnomerná distribúcia, chudoba, konflikty a ďalšie faktory spôsobujú, že mnohí trpia nedostatkom výživy. Riešenia hladu sú zložité a vyžadujú koordinovaný prístup.
Hladom vlani vo svete trpelo 733 miliónov ľudí, každý jedenásty obyvateľ planéty. Uvádza to dnes vydaná správa agentúr OSN, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom, výživou a zdravím. V situácii nedostatku jedla žije podľa odhadov 29 percent obyvateľov Zeme, čo je zhruba 2,3 miliardy ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom z roku 2023 sa počet ľudí, ktorí trpeli vo svete hladom, zvýšil o desať miliónov.
Globálny obraz hladu a podvýživy
Výskyt podvýživy nie je vo svete rovnomerný. Hladom trpí zhruba každý piaty obyvateľ Afriky či osem percent obyvateľov Ázie. Zhruba 2,33 miliardy obyvateľov sveta čelí vážnemu alebo stredne vážnemu nedostatku potravín. Tým sa podľa správy myslí nedostatočný prístup k jedlu napríklad v niektorých ročných obdobiach. V takejto situácii je napríklad 58 percent obyvateľov Afriky a zhruba štvrtina obyvateľov Ázie či Latinskej Ameriky.
Správa poukazuje na to, že v porovnaní s rokom 2019 sa počet ľudí, ktorí trpia hladom, zvýšil o 152 miliónov. Obnovenie hospodárskeho rastu po pandémii bolo podľa ekonóma Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Davida Labordea medzi krajinami nerovnomerné. Vzhľadom na to, že sa situácia výrazne nezlepší, sa organizácie OSN obávajú, že sa nepodarí odstrániť hlad vo svete do roku 2030, ako bolo stanovené v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN.
Svet stojí na prahu ešte hlbšej potravinovej krízy, zatiaľ čo ochota a možnosti financovať humanitárnu pomoc klesajú. Prognózy sú alarmujúce. Globálny výhľad WFP naznačuje, že v nasledujúcom roku bude krízovej úrovni hladu čeliť približne 318 miliónov ľudí. Vzhľadom na kritický nedostatok financií si WFP nemôže dovoliť pomôcť všetkým. Na zabezpečenie tejto cielenej pomoci organizácia potrebuje približne 13 miliárd dolárov.
Riaditeľka WFP Cindy McCainová označila súčasný stav za neprijateľný pre 21. storočie, pričom poukázala na súbežné hladomory prebiehajúce v Gaze a v Sudáne. Podľa jej slov sa hlad stáva čoraz hlbšie zakoreneným problémom. Situáciu komplikuje politika kľúčových sponzorov. Spojené štáty, ktoré sú tradične najväčším darcom WFP, pod vedením prezidenta Donalda Trumpa výrazne obmedzili svoju zahraničnú pomoc. Dopady sú viditeľné už teraz. WFP minulý mesiac oznámil, že pre tento rok očakáva medziročný prepad financovania o 40 percent.
Príčiny hladu vo svete
Hlavnými faktormi, ktoré budú podľa WFP aj naďalej prehlbovať vážnu potravinovú neistotu, zostávajú ozbrojené konflikty, extrémne výkyvy počasia a ekonomická nestabilita. Konflikty, chudoba, nerovnoprávnosť a stále vážnejšie následky zmeny klímy neustále zvyšujú mieru hladu a len samotné dopady pandémie koronavírusu by mohli spôsobiť hladovanie miliónov ďalších ľudí. Začína byť jasné, že súčasné potravinové systémy nie sú ani spravodlivé, ani dostatočne stabilné na to, aby ustáli takéto otrasy, nieto aby do roku 2030 zvíťazili nad hladom.
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k hladu vo svete. Tieto faktory sú často prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Chudoba: Chudoba je jednou z hlavných príčin hladu. Chudobní ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na nákup potravín alebo prostriedkov na ich produkciu. To ich robí zraniteľnými voči hladu a podvýžive. Chudoba obmedzuje prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným základným službám, čo ďalej zhoršuje situáciu.
- Konflikty: Vojny a ozbrojené konflikty majú ničivý dopad na poľnohospodárstvo a dodávky potravín. Konflikty narušujú produkciu potravín, spôsobujú vysídľovanie obyvateľstva a obmedzujú prístup k humanitárnej pomoci. V dôsledku toho vedú konflikty k hladu a podvýžive.
- Klimatické zmeny: Suchá, záplavy a iné extrémne poveternostné javy ničia úrodu a znižujú dostupnosť potravín.
- Nerovnosť: Nerovnomerné rozdelenie zdrojov a príležitostí vedie k tomu, že niektoré skupiny obyvateľstva sú viac ohrozené hladom ako iné. Diskriminácia na základe pohlavia, etnickej príslušnosti alebo iných faktorov môže obmedziť prístup k potravinám a iným zdrojom.
- Plytvanie potravinami: Obrovské množstvo potravín sa každoročne znehodnotí alebo vyhodí, čo zbytočne zaťažuje potravinové systémy. Zníženie plytvania potravinami by mohlo pomôcť nakŕmiť viac ľudí a znížiť tlak na životné prostredie.
- Zadlženosť krajín tretieho sveta: Splácanie dlhu, ktorého genéza je často veľmi pochybná, stojí chudobné krajiny veľkú časť ich rozpočtu.
- Nevyriešené otázky spojené s vlastníctvom pôdy: Neriešené problémy s vlastníkmi právami (Južná Amerika) spôsobujú vyháňanie malých roľníkov latifundistami do slumov veľkých miest.
Dôsledky hladu
Hlad má rozsiahle a závažné dôsledky, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov aj spoločnosť ako celok. Podvýživa: Hlad vedie k podvýžive, ktorá oslabuje imunitný systém, zvyšuje náchylnosť na choroby a spomaľuje fyzický a mentálny vývoj. Podvýživa je obzvlášť nebezpečná pre deti, tehotné ženy a dojčiace matky. Zdravotné problémy: Podvýživa zvyšuje riziko rôznych zdravotných problémov, vrátane detskej úmrtnosti, spomaleného rastu, mentálneho postihnutia a chronických ochorení. Ekonomické dopady: Hlad znižuje produktivitu práce, bráni vzdelávaniu a spomaľuje ekonomický rozvoj. Podvýživení ľudia majú ťažkosti s prácou a učením sa, čo obmedzuje ich ekonomické možnosti. Sociálne nepokoje: Nedostatok potravín môže viesť k sociálnym nepokojom, konfliktom a migrácii. Hlad a zúfalstvo môžu viesť k násiliu a nestabilite.
Pre bežné domácnosti v rozvinutých krajinách, vrátane Slovenska, táto správa neznamená bezprostrednú hrozbu hladomoru v zmysle nedostatku jedla na pultoch obchodov, no má vážne nepriame ekonomické a bezpečnostné dôsledky. Globálna potravinová kríza totiž funguje ako dominový efekt. Pre slovenskú domácnosť sa to prejaví v podobe potravinovej inflácie. Aj keď u nás hlad nehrozí, za chlieb, pečivo, oleje či mäso si priplatíme viac, pretože výrobcovia musia nakupovať drahšie suroviny na globálnom trhu. Nedostatok a nestabilita v chudobnejších častiach sveta (ako Afrika či Blízky východ) navyše priamo súvisí s migračným tlakom. Navyše, škrty v humanitárnej pomoci zo strany veľmocí (ako USA) môžu viesť k ďalšej destabilizácii celých regiónov, čo zvyšuje riziko nových konfliktov a terorizmu, ktoré majú dopad na globálnu bezpečnosť a ekonomiku.
Globálny index hladu (GHI)
Globálny index hladu (Global Hunger Index - GHI) je multidimenzionálny nástroj na meranie hladu a podvýživy. S využitím štyroch ukazovateľov vytvára skóre GHI ucelený obraz o globálnom hladu:
- Podvýživa: percento ľudí, ktorí nie sú schopní dosiahnuť naplnenie svojich kalorických potrieb;
- Vyhublosť detí: percento detí mladších piatich rokov, ktoré vážia na svoju výšku oveľa menej, než by mali (ukazovateľ akútnej podvýživy);
- Zaostávanie rastu u detí: percento detí mladších piatich rokov, ktoré merajú na svoj vek oveľa menej, než by mali (ukazovateľ chronickej podvýživy);
- Detská úmrtnosť: percento detí, ktoré sa nedožijú piatych narodenín.
Skóre GHI sa určuje na základe hodnôt týchto štyroch ukazovateľov a dáva nám predstavu o situácii a hladu v danej krajine pomocou 100-bodovej škály. 0 bodov na tejto škále znamená najlepšie skóre, ktoré ukazuje, že v krajine nie je hlad vôbec, zatiaľ čo 100 bodov znamená najhorší výsledok. Skóre GHI jednotlivých krajín spadá do jednej z piatich nasledujúcich kategórií: miera hladu môže byť nízka, mierna, vážna, alarmujúca/silne znepokojivá alebo extrémne alarmujúca (vzostupné radenie podľa závažnosti).
Pre rok 2020 boli vyhodnotené štatistiky GHI celkom zo 132 krajín. U 107 krajín boli k dispozícii spoľahlivé údaje pre všetky štyri ukazovatele, umožňujúce tak vygenerovať skóre GHI. Tieto krajiny sú zahrnuté v hodnotení. Súbory údajov pre ďalších 25 krajín boli neúplné, takže nebolo možné skóre GHI vypočítať. Väčšina týchto krajín bola teda aspoň orientačne zaradená do kategórie, do ktorej na základe dostupných údajov patrila. Bohužiaľ u siedmich krajín nebola možná ani táto orientačná kategorizácia. Index GHI pre rok 2020 je založený výlučne na údajoch získaných od multilaterálnych agentúr ako napr. OSN. Podvýživa bola posudzovaná na základe údajov pre roky 2017 až 2019, zatiaľ čo pre mieru detskej úmrtnosti sa využili štatistiky pre rok 2018. Pre zostávajúce dva ukazovatele, vyhublosť a zaostávanie v raste boli využité aktuálne dostupné údaje z rokov 2015 až 2019. Správa tiež uvádza skóre GHI pre roky 2000, 2006 a 2012 a udáva tak referenčné údaje, ktoré uľahčujú vykonanie dlhodobej analýzy vývoja GHI.
Výzvy a riešenia
Napriek pokroku v niektorých regiónoch, celkový obraz zostáva vážny. Správa SOFI 2025 odporúča komplexný prístup k riešeniu problému potravinovej neistoty a inflácie. Medzi kľúčové kroky patrí koordinácia politík, zabezpečenie funkčnosti globálnych potravinových trhov s minimálnymi zásahmi do obchodovania, transparentnosť trhov a včasné poskytovanie relevantných informácií, ako aj silná koordinácia medzi fiškálnymi a menovými inštitúciami na podporu makroekonomickej stability.
Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Investície do zdravia žien a matiek sú kľúčové pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvyživené deti. Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy. Je však dôležité, aby pomoc bola efektívna a nebola spojená s podmienkami, ktoré by mohli zhoršiť situáciu v rozvojových krajinách. Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu.
Boží pokrm - Tradícia jedla a jedenia (dokumentárny film)
Je tiež dôležité riešiť príčiny potravinovej inflácie a posilňovať odolnosť potravinového systému voči vonkajším šokom, ako sú klimatické zmeny a geopolitické konflikty. Podporením obehového výživového hospodárstva vznikne viac zdrojov na recykláciu, čím sa zamedzí ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia a ekosystémy sa budú môcť obnovovať. Vlády tiež musia vytvoriť všeobecné systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia v spolupráci s darcami a občianskou spoločnosťou, aby sa zabezpečilo čo najlepšie fungovanie týchto systémov. Ďalej je nevyhnutné znemožniť nekalé obchodné praktiky a namiesto nich podporiť spravodlivý a udržateľný rozvoj.