Drôtovce predstavujú významného škodcu zemiakov, ktorý môže spôsobiť značné straty na úrode a znížiť kvalitu hľúz. Tieto larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých (Elateridae) sa živia rastlinnými časťami, predovšetkým koreňmi a hľuzami zemiakov, čím vytvárajú v nich chodbičky a znehodnocujú ich.
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Ich vývoj trvá niekoľko rokov, počas ktorých sa niekoľkokrát vyzliekajú. Dospelé chrobáky sú pomerne nenápadné, majú ploché telo, hnedú až čiernu farbu a dĺžku 8-15 mm. Larvy, nazývané drôtovce, sú žltohnedej farby s plochou hlavou a silnými nohami. Sú silno sklerotizované, čo im dáva ich charakteristický "drôtovitý" vzhľad a tvrdosť. Dorastajú do dĺžky približne 2 až 3 centimetrov a v pôde sa pohybujú veľmi obratne pomocou troch párov krátkych nôh. Najčastejšie ich objavíte pri rýľovaní alebo zbere úrody, kedy sú vyrušené zo svojich chodbičiek. Dospelé chrobáky, kováčiky, už škody na úrode nespôsobujú, nebezpečné sú výlučne tieto larválne štádiá. Vývoj kováčikov trvá 3 až 5 rokov. Prezimujú larvy, s výnimkou posledného roku vývinu, keď prezimuje imágo. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, na ktorej rastie hustá vegetácia, teda napríklad pod trávniky alebo vysiate ďatelinoviny. Najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej zeminy rýchlo strácajú vodu a mladé larvy sa sušia a hynú. Za rok majú jednu generáciu, pričom dokážu prežiť 2 až 6 rokov.
Drôtovce spôsobujú škody mnohým poľnohospodárskym plodinám, no zemiaky patria medzi najviac ohrozené. Na zemiakových hľuzách vyžierajú dierky a chodbičky rôznej hĺbky, ktoré sú často vyplnené ich tmavým trusom. Tieto poškodenia znehodnocujú konzumné hľuzy a môžu slúžiť ako vstupná brána pre patogény spôsobujúce hnilobu. Škody sa často zvyšujú ku koncu vegetačného obdobia a medzi ukončením vegetácie a zberom, kedy larvy dopĺňajú zásoby potravy. V suchších obdobiach sú živé rastlinné pletivá pre larvy dôležitým zdrojom vody.
Najväčší výskyt drôtovcov zaznamenávajú v zemiakoch, cibuli, mrkve a cvikle, ale nepohrdnú ani kukuricou či cukrovou repou. Veľmi zriedkavo napádajú stonky a len niektoré druhy sa živia šťavami z listov.
Škody spôsobené drôtovcami sú najčastejšie v záhradách a na menších poliach, najmä v blízkosti trávnych porastov, alebo ak sú zemiaky vysadené po krmovinách či trvalých porastoch. Z tohto dôvodu je tiež nutné s drôtovcami bojovať v rámci celého osevného sledu.
Identifikácia a výskyt drôtovcov
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Ich telá sú tvrdé ako drôt - preto ten názov. Keď ich stlačíme medzi prstami, takmer neprasknú. Drôtovce patria medzi polyfágov - čiže škodia veľkému množstvu plodín. Prvými príznakmi napadnutia býva zvädnutie rastlín alebo spomalený rast. Keď však rastlinu vytiahneme zo zeme, objaví sa hlavný problém: koreň je vyžratý zvnútra.
Na zemiakových poliach sa najčastejšie vyskytujú druhy rodu Agriotes - kováč obilný (A. lineatus), kováč tmavý (A. obscurus), kováč začudnutý (A. ustulatus) a kováč locikový (A. sputator).
Prahom škodlivosti u konzumných zemiakov je výskyt 10 drôtovcov na 1 m2. Prieskum zamorenia pozemku drôtovcami sa vykonáva pôdnymi výkopmi alebo pomocou návnad podľa špeciálnej metodiky.

Agrotechnické opatrenia
Pravidelné mechanické obrábanie pôdy počas osevného sledu výrazne znižuje populáciu drôtovcov. Najviac ohrozené sú zemiaky vysadené po trvalých trávnatých porastoch. Vysádzanie plodín, ako sú strukoviny, repka či horčica, môže tiež pomôcť znížiť napadnutie. Bezorbové spôsoby hospodárenia a minimálna kultivácia výskyt drôtovca podporujú. Naopak, intenzívna kultivácia ich populáciu každým mechanickým zásahom znižuje. Častá manipulácia s pôdou je najefektívnejším zásahom proti týmto škodcom.
Hlboká orba alebo rýľovanie, vykonávané najmä na jeseň alebo skoro na jar, vynáša larvy ukryté v hlbších vrstvách na povrch pôdy. Keďže drôtovce sú citlivé na vyschnutie a neznášajú priame slnečné žiarenie, po vynesení na povrch rýchlo hynú alebo sa stávajú ľahkou korisťou pre vtáky a dravý hmyz. Pravidelným kyprením tiež narúšate ich chodbičky a ničíte kukly dospelých chrobákov, čím prerušujete ich reprodukčný cyklus. Aby bola táto metóda čo najúčinnejšia, odporúča sa pôdu obrábať v čase, keď sú larvy aktívne v hornej vrstve pôdy. Kombinácia rýľovania s vyberaním buriny, najmä pýru, výrazne znižuje atraktivitu pôdy pre samičky kladúce vajíčka.
Zemiaky v osevnom slede by mali byť zaradené najskôr štvrtým rokom po lúčnych porastoch alebo viacročných krmovinách. Larvy drôtovcov milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy. Pred výsadbou sa preto dôkladne zbavte buriny. Zemiaky vysádzajte až vo štvrtom poradí po trávnatých porastoch. Taktiež minimalizujte kontakt s rastúcimi plochami kukurice a výskyt iných sladkých potravín.
Vhodnou prevenciou je striedanie vysádzaných plodín, respektíve blízke vysádzanie kapustovitých plodín, repky a horčice. Na jar použite hnojivo s vysokým obsahom vápna a organicky viazaného dusíka - dusíkaté vápno. V pôde pôsobí dezinfekčne, podporuje úrodnosť a celkový vývin rastlín.
Včasný zber
Poškodenie hľúz drôtovcom je najvyššie v období po ukončení vegetácie. Dobrou radou na záver je pestovanie skorých odrôd zemiakov (adora, carrera) a včasný zber (do konca augusta), kedy je napadnutie a poškodenie úrody minimálne.
Ekologické postupy
Postrek sladkou vodou počas júla a augusta dokáže drôtovce prilákať na povrch pôdy, kde sú ľahko dostupní pre prirodzených nepriateľov. Do záhrady nasaďte lekárov pôdy - krásne oranžové aksamietnice, známe aj ako smraďošky, afrikánky alebo garafie. Odporúčame aj nechtík. Tieto rastliny majú schopnosť prirodzene odpudzovať drôtovce alebo narúšať ich vývojový cyklus, čo sa využíva v rámci biologickej ochrany. Veľmi účinná je biela horčica a repka, ktoré sa často vysievajú ako zelené hnojenie po zbere hlavnej úrody. Keď sa tieto rastliny v správnom čase zaorú do pôdy, uvoľňujú látky, ktoré pôsobia na pôdnych škodcov ako prírodná fumigácia. Ďalšou užitočnou rastlinou je pohánka, ktorá drôtovcom nechutí a v pôde s jej koreňmi sa im nedarí.
Existujú biologické prípravky, ktoré sú šetrné k prírode a zároveň účinné proti drôtovcom. Veľmi populárne sú prípravky obsahujúce entomopatogénne háďatká (Steinernema feltiae), ktoré aktívne vyhľadávajú larvy v pôde a prenikajú do ich tela. Ďalšou možnosťou sú produkty na báze baktérií a pôdnych húb, ako napríklad Beauveria bassiana, ktoré na larvách parazitujú a spôsobujú ich úhyn. Tieto biologické metódy sú ideálne pre záhradkárov, ktorí nechcú používať tvrdú chémiu a pestujú zeleninu v bio kvalite. Aplikácia sa zvyčajne vykonáva formou zálievky na vlhkú pôdu, najlepšie vo večerných hodinách, aby organizmy nevyschli na slnku. Účinnosť týchto prípravkov je dlhodobá, pretože sa v pôde prirodzene množia a vytvárajú ochrannú bariéru. Je však dôležité dodržať správnu teplotu pôdy uvedenú v návode, aby sa mikroorganizmy aktivovali.
NovaFerm VIVA je pôdne bakteriálne hnojivo, ktoré obsahuje mikroorganizmy ako Photorhabdus luminescens a Bacillus thüringiensis. Tieto baktérie sú známe svojou schopnosťou bojovať proti rôznym pôdnym škodcom, vrátane háďatiek. Produkt selektívne ničí škodlivý hmyz a nematódy v pôde. Jeho používanie má nulové environmentálne a zdravotné riziká s netoxickými znakmi.

Chemická ochrana
Z chemickej ochrany je možné aktuálne uplatniť u zemiakov chemický prípravok Force Evo (Sygenta). Ide o granulovaný insekticíd s účinnou látkou teflutrín, ktorá poskytuje dlhotrvajúcu ochranu plodín vrátane zemiakov a kukurice. Tento produkt je registrovaný na Slovensku do júna 2027 a aplikácia sa odporúča priamo do pôdy pri sadbe alebo sejbe, čím pôsobí proti larvám drôtovcov a ďalším pôdnym škodcom.
Boj s drôtovcami v zemiakoch vyžaduje komplexný prístup, pretože jedna metóda málokedy stačí na úplné vyhubenie škodcu. Veľmi účinnou chemickou metódou je použitie pôdnych insekticídov vo forme granúl, ktoré sa aplikujú priamo do riadkov pri sadení zemiakov.
Rady do záhrady: NAJVÝZNAMNEJŠÍ ŠKODCOVIA ZEMIAKOV
Domáce pasce na drôtovce
Domáce pasce sú starou, ale stále pomerne účinnou metódou na monitorovanie a čiastočnú redukciu výskytu drôtovcov. Princíp spočíva v tom, že larvy sú lákané vôňou a vlhkosťou čerstvých hľúz a koreňovej zeleniny. Najčastejšie sa používajú rozkrojené zemiaky alebo kusy mrkvy, ktoré sa napichnú na paličku a zakopú asi 5 až 10 cm hlboko do zeme. Tieto návnady je potrebné kontrolovať každé 2 až 3 dni, vybrať z nich nachytané larvy a pascu buď vrátiť, alebo vymeniť za čerstvú. Hoci táto metóda nedokáže úplne vyhubiť celú populáciu škodcov v silne zamorenej pôde, výrazne pomáha znižovať ich počty pred výsadbou. Je to lacné a ekologické riešenie, ktoré vám zároveň napovie, aké silné je zamorenie vašej záhrady.