Trh s mliekom na Slovensku prechádza turbulentným obdobím, ktoré prináša výzvy pre všetky zúčastnené strany - od farmárov až po spotrebiteľov. Táto analýza sa zameriava na aktuálnu situáciu na trhu s mliekom, identifikuje kľúčové faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a navrhuje možné riešenia na zlepšenie stability a udržateľnosti tohto sektora.
História a vývoj mliečneho hospodárstva na Slovensku
Do valaskej kolonizácie bolo hlavným účelom chovu oviec, kráv i kôz získanie mäsa, vlny a kože. Rozvoj mliečneho hospodárstva začal na území Slovenska rozšírením salašníctva, v rámci ktorého bolo mlieko hlavným účelom chovu oviec. Po dojení ho spracúvali kľaganím a zohrievaním na syr a žinčicu. Nové mliečne produkty (bryndza, oštiepok, parenica) a spôsoby ich výroby ovplyvnili vývoj obchodu, remesiel (bryndziarstvo), tradičnú stravu, čiastočne dovtedy známy postup spracovania kravského mlieka. Chov kráv výlučne na mlieko sa na Slovensku rozšíril až v 19. storočí a začiatkom 20. storočia a na Kysuciach, Považí, v Šariši i Zemplíne vytlačil chov oviec. Kravské mlieko, smotana, tvaroh, maslo boli dôležitou zložkou tradičnej stravy a významným tovarom na predaj.
S cieľom uľahčiť roľníkom odbyt mlieka a konkurovať veľkostatkárskym hospodárstvám začali v Uhorsku v 90. rokoch 19. storočia vznikať mliekárske družstvá (roku 1908 ich bolo vo Zvolenskej župe 11). Nevyhnutnosť spracúvať kravské mlieko na vzdialených pasienkoch viedla k vzniku chotárnych maštalí.
Súčasná situácia na trhu s mliekom
Trh s mliekom prechádza turbulentným obdobím, ktoré prináša výzvy pre všetky zúčastnené strany - od farmárov až po spotrebiteľov. Táto analýza sa zameriava na aktuálnu situáciu na trhu s mliekom, identifikuje kľúčové faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce trh s mliekom
Živočíšna výroba na Slovensku dlhodobo klesá, čo súvisí s ekonomickými podmienkami, hlavne s jej vyššou nákladovosťou. V súčasnosti sa na Slovensku chová 199 000 kráv, oproti roku 2004 ich počet klesol o 33 000. Dojnice pritom tvoria 73 % z celkového počtu kráv. V roku 2014 bol priemerný počet dojníc na úrovni 145 900 kusov, čo v porovnaní s rokom 2004 predstavuje pokles o 57 000, teda až o 28 %.
Od mliečnej krízy v roku 2009 podľa Hajnalu ukončilo svoje pôsobenie v sektore vyše 200 chovateľov. V súčasnosti máme v SR približne 535 chovateľov s potvrdenou produkciou mlieka. Všetci títo chovatelia čelia v poslednom roku prudkému poklesu cien za surové kravské mlieko, ktorý ich stavia do ťažkej situácie. Rentabilita chovov je na takejto úrovni nákupných cien minimálna, ak nie negatívna.
V súčasnosti je možné kúpiť liter polotučného mlieka v akcii aj za 39 centov, čo je pre spotrebiteľov potešiteľné, no pre farmárov alarmujúce. Takéto nízke ceny neboli na Slovensku už roky a sektor výroby a spracovania mlieka, ktorý zamestnáva 13 500 ľudí, sa otriasa v základoch. Farmári predávajú mlieko pod výrobné náklady, čo vedie k finančným stratám a ohrozuje ich existenciu. „Ak sa situácia nezmení, hrozí zatváranie fariem,“ varuje Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vlani skončilo 26 z 550 fariem a na budúci rok môže byť ich počet ešte vyšší. Zaniknúť by mohlo až 10 percent chovov dojníc. So stratou vyrábajú mlieko už aj najlepšie farmy na Slovensku.
Jedným z najväčších producentov mlieka na severnom Slovensku je akciová spoločnosť Agria Liptovský Ondrej. Ročne predajú do mliekarne takmer 7 miliónov litrov mlieka. Za prvý polrok im však mlieko namiesto zisku prinieslo stratu 200-tisíc eur. Poklesom cien pod výrobné náklady dostáva rozvojový plán veľkú ranu.
Globálne faktory ovplyvňujúce trh s mliekom
- Zrušenie mliečnych kvót: Zrušenie mliečnych kvót v Európskej únii v roku 2015 viedlo k zvýšeniu produkcie mlieka, čo spôsobilo prebytok na trhu a pokles cien. Hlavne veľkí európski hráči - Nemci, Holanďania či Francúzi - niekoľkonásobne zvýšili svoju produkciu.
- Ruské embargo: Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ v roku 2014 obmedzilo export mliečnych výrobkov, čo prispelo k prebytku na európskom trhu.
- Zvýšený dopyt v Číne: Čína je najväčším dovozcom mliečnych výrobkov. Hoci spotreba tekutého mlieka naďalej stúpa, tempo rastu sa spomalí.
- Pandémia COVID-19: Dopyt po mlieku sa v dôsledku pandémie COVID nezotavil tak rýchlo ako rast produkcie.
Starý kontinent je plný mlieka a mliečnych výrobkov. Podobne ako pri poklesoch cien ropy, reagujú obchodné siete na zlacnenie surového mlieka podľa farmárov s oneskorením. Kým poľnohospodárom a spracovateľom mlieka marže klesajú, obchodu stúpajú. Ešte vo februári 2014 inkasovali poľnohospodári na Slovensku za jeden liter mlieka 36 centov, na konci júna 2015 klesla cena na 27 centov.
Za situáciou, ktorá vznikla na trhu s mliekom, nemožno podľa Jozefa Tarabu vidieť len ruské embargo. "Nechápem politiku Bruselu, keď na jednej strane zruší kvóty na mlieko a na druhej okliešti rastlinnú výrobu úhorovaním pôdy, čo následne kompenzuje dotáciami na ladom ležiacu pôdu. Čo sa tým vlastne dosiahlo?" pýta sa Taraba.
Rok 2024: Stabilizácia a výzvy
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.
Aktuálna situácia na trhu s mliečnymi výrobkami
Ceny štvrťkilového masla v obchodoch sa za posledné mesiace takmer zdvojnásobili a presahujú 2,5 eura. Odhady naznačujú, že cena môže prekročiť aj 3 eurá. Ceny smotany dokonca vzrástli až trojnásobne. Tento nárast cien je spôsobený redukciou chovov kráv v Európe po predchádzajúcom nahromadení prebytkov mlieka. V súčasnosti chýbajú hlavne mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, ako maslo a smotana. Ešte pred rokom bolo v skladoch Európskej únie až 150-tisíc ton prebytkového masla, no dnes sú sklady prázdne. Spotreba masla rastie na úkor margarínov, najmä v Severnej Amerike, kde spotrebitelia reagujú na vedecké výskumy, ktoré naznačujú, že maslo je zdravšie ako margaríny.
Slovenskí mliekari v súčasnosti profitujú z neobvykle vysokých cien masla a smotany, ktoré sú spôsobené ich nedostatkom na trhu. Avšak, situácia v mliekarenskom sektore je komplexná a dynamická, s neustálymi výkyvmi a rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi výrobu a ceny mliečnych výrobkov.
Výzvy a riešenia
Slovenský sektor mlieka sa nachádza v kríze. Táto kríza by nemala nabrať rozmery „veľkej mliečnej krízy" z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Súčasná kríza by mala byť „malou krízou" a nákupné ceny by nemali klesnúť pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka si sú vedomí, že vyrábajú mlieko v európskom priestore s európskymi nákladmi. Preto by radi dosiahli také príjmy, ktoré zabezpečia aspoň pokrytie ich nákladov.
Je všeobecným prianím všetkých poľnohospodárov, nielen prvovýrobcov mlieka, aby sa na celý rezort pôdohospodárstva prihliadalo ako na strategický sektor a podarilo sa nastaviť rámec systémovej podpory, ktorý im umožní zlepšenie ich hospodárskych výsledkov a odstránenie obrovského investičného dlhu. Očakáva sa, že aj v roku 2026 bude pretrvávať dlhodobý problém podnikov s pracovnou silou.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka čelia mnohým výzvam, od investičného dlhu a nedostatku pracovnej sily až po nízke výkupné ceny a rastúce výrobné náklady. V tejto situácii sa spájanie do odbytových organizácií javí ako jedna z možných ciest k zlepšeniu ich postavenia na trhu.
Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti zaostávame za vyspelými krajinami.
Ceny mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sú veľakrát nižšie ako slovenské. Okolité štáty svoje prebytky mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na slovenský trh za ceny, ktoré zohľadňujú výrazne vyššiu podporu ich poľnohospodárov, nižšie odvodové a daňové povinnosti a iné, skryté formy podpory, ktoré sa premietajú aj do ceny.
Slovenskí spotrebitelia majú v rukách silu rozhodnúť, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov.
Iniciatívy prvovýrobcov
- Export mlieka do zahraničia: Cieľom prvovýrobcov je vyvolať na trhu nedostatok mlieka. Roľníci môžu vyvolať na trhu nedostatok niekoľkými spôsobmi. Prvým a najradikálnejším je, presmerovať dodávky mlieka do zahraničných mliekarní.
- Predaj mlieka cez mliečne automaty: Ďalšou možnosťou, ako dôjde k odčerpaniu surového kravského mlieka pre našich spracovateľov, je jeho predaj cez mliečne automaty.
Seniori, 4 mlieka ktoré by ste NIKDY nemali piť – a 4 mlieka ktoré MUSÍTE zvoliť namiesto nich
Nikola žil na Slovensku ilegálne a domov sa chcel vrátiť preto, aby pomohol svojmu chorému otcovi. Po dôkladnom zvážení všetkých možností sa rozhodol využiť reintegračný príspevok na kúpu kravy. Jeho cieľom bolo začať predávať vo svojej dedine čerstvé mlieko. V oblasti, z ktorej Nikola pochádza je viac ako 65 % nezamestnanosť, preto sa reintegračná pomoc zameraná na naštartovanie vlastného podnikania zdala najlepším riešením jeho životnej situácie. Nikolova rodina kedysi prevádzkovala farmu, takže on aj jeho príbuzní mali s chovom dobytka bohaté skúsenosti. Domáca produkcia mlieka je v Kosove minimálna, väčšina sa dováža z okolitých krajín, preto sa nápad produkovať a predávať mlieko ukázal v tomto prípade ako dobré rozhodnutie. V čase monitoringu sa Nikolovmu podnikaniu darilo veľmi dobre, bol jediný v dedine, kto predáva čerstvé domáce mlieko.
Príklad úspešného podnikania: Mlieko Dráčik je skvelou voľbou pre celú rodinu. Kvalitné mlieko s jemnou chuťou, ktoré podporuje zdravý rast detí a dodáva... Krémová lahôdka pre pravých gurmánov. Predstavujeme vám náš nový syr - skutočný zážitok pre všetky zmysly. Vyznačuje sa jemnou, krémovou...
Možnosti spracovania a predaja: Poľnohospodárska výroba, chov hovädzieho dobytka, výroba mlieka. Výroba a predaj poľnohospodárskych produktov. Predaj čerstvého kravského mlieka prostredníctvom mliečnych automatov. Reštaurácia - ponuka a predaj denného menu, hotových jedál, čerstvých mliečnych výrobkov. Činnosť zameraná na získavanie a spracúvanie mlieka na mliečne výrobky, súčasť dobytkárstva a pastierstva.