Lícová useň je jedným z najkvalitnejších a najodolnejších materiálov používaných pri výrobe obuvi. Lícová useň pochádza z vnější vrstvy kůže, čo ju činí pevnou, pružnou a odolnou vůči opotřebení. Pravidelná a správná péče o obuv z lícové usně prodlouží její životnost, zachová přirozený vzhled a zajistí maximální komfort. Stačí dodržovat několik jednoduchých kroků - pravidelně čistit, hydratovat, impregnovat a správně skladovat.
Useň sa ako prírodný materiál vyznačuje charakteristickými znakmi ako sú farebné rozdiely, drobné jazvy, škrabance, vrásky, mnohotvárnosť lícovej kresby a pod. Všetky tieto charakteristické znaky kože zdôrazňujú jej prírodný charakter a autentickosť. Na základe svojej jedinečnosti si každý druh usne vyžaduje individuálne ošetrovanie, a to v závislosti od spôsobu spracovania materiálu i samotného účelu použitia. Je naším prianím, aby naše produkty slúžili k Vašej plnej spokojnosti. Potrebné je preto dodržiavať určité zásady.
Základná starostlivosť o hladkú kožu
Vlhké čištění - navlhčete hadřík a jemně otřete povrch. V prípade, že sa aktovka z hladkej kože znečistí a nejde o veľkú škvrnu, môže ju vyčistiť jemnou handričkou a mydlovou vodou. Handrička by mala byť len zľahka navlhčená, aby koža nenasiakla vodou a nepoškodila sa.
Lícová useň prirozeně obsahuje oleje, které se časem ztrácí. Doplnky z hladkej kože je potrebné pravidelne ošetrovať jemným krémom, ktorý obsahuje včelí vosk a poprípade aj impregnačné látky. Odporúčame používať na ošetrenie kožených výrobkov balzam na báze včelieho vosku s prírodnými tukmi a olejmi. Výrobok je zložený z čisto prírodných materiálov.
Použitie: Balzam nanesieme na špongiu alebo handričku a nanesieme a rozotrieme na kožu. Zabraňuje prenikaniu vody. Na trhu je veľa iných vhodných výrobkov na ošetrovanie kože.
Vhodné ošetrujúce prostriedky
Časté používanie hladkej koženej obuvi a kožených doplnkov vedie k strate živín a prírodných kožených olejov. Správne ošetrujúce produkty pre tieto druhy kože môžu nahradiť tieto dôležité látky. Zároveň zabezpečujú dlhodobé zachovanie jedinečných vlastností jemnej hladkej kože. Pórovitá štruktúra by mala byť zachovaná; voda a čiastočky nečistôt by sa však nemali dostať do vnútorných častí topánok alebo tašiek vyrobených z jemnej kože. Naše hydroizolačné produkty preto obsahujú špeciálne výživné vlastnosti.
Prvým krokom v starostlivosti o jemnú hladkú kožu by malo byť vždy zaobstaranie si mäkkej koženej kefy alebo handričky. Čiastočky nečistôt je možné odstrániť suchým čistením. To zaručuje, že špina a prach nepreniknú do hlbších vrstiev. Kefa tiež distribuuje prírodné kožené oleje a vlhkosť, pričom materiál udržuje jemný a hladký.
Na hladkú kožu je lepšie používať špeciálne výživné krémy s dodatočnou hydroizoláciou. V tomto prípade špeciálna pigmentovaná výživa hladkej kože, ktorá oživí farbu. Porézna hladká koža nemá žiadne prirodzené bariéry proti vode. Z tohto dôvodu je nevyhnutná pravidelná impregnácia. Správny hydroizolačný sprej by sa mal použiť na topánky z jemnej hladkej kože ešte pred prvým obutím. Sprej obalí jemnú hladkú kožu ako ochranný plášť. Priedušnosť kože však zostáva zachovaná.
Postup ošetrenia
Pri hydroizolácii jemnej hladkej kože dodržujte odstup 20 až 40 centimetrov a prípravok aplikujte najlepšie vonku alebo v dobre vetraných miestnostiach. V opačnom prípade sa materiál rozmočí a môžu sa objaviť škvrny. Topánky, oblečenie a kožené doplnky by mali byť vždy úplne vodeodolné. To umožňuje nielen vonkajšiemu materiálu, ale aj švom a koženej podrážke zachovať vodeodolnú vrstvu. Potom nasleduje dostatočná doba sušenia. V chladnom období postup zopakujte. Vždy dbajte na správnu rovnováhu medzi hydroizoláciou a používaním. Dobre vyživené topánky nielen dobre vyzerajú, ale ponúkajú aj dokonalé pohodlie. Obzvlášť jemné hladké kože potrebujú veľmi pravidelnú základnú starostlivosť. Vyhnete sa tak nepekným škrabancom a dlhotrvajúcim záhybom na topánkach alebo kúskoch oblečenia. Správna starostlivosť so špeciálnym výživným krémom na jemnú hladkú kožu zachováva pružnosť a farbu obuvi a kožených doplnkov.
Jemné hladké usne bez vrstvy pigmentu a sú relatívne priepustné pre vodu. O dôvod viac, prečo sa o svoje kožené topánky starať raz za dva až tri týždne. Vynikajúce vlastnosti poréznych koží zachovávajú predovšetkým tvrdé vosky z téglika alebo emulzný výživný krém. Materiál sa stiahne do pôvodnej polohy a jemné záhyby zmiznú. To umožňuje výživnému krému na jemnú hladkú kožu rovnomerne preniknúť do malých záhybov.
Len čo sú topánky z jemnej hladkej kože pokryté krémom, mali by ste ich nechať schnúť aspoň hodinu. To zabezpečí, že živiny budú môcť preniknúť hlboko do kože. Neumiestňujte na priame slnečné svetlo alebo na radiátor!
Čoho sa vyvarovať pri čistení a ošetrovaní
Mokrý výrobok z kože sušte pri izbovej teplote. Nikdy ho nesušte na slnku, alebo pri tepelnom zdroji ! Na odstránenie nečistôt nepoužívajte chemické rozpúšťadlá ani riedidlá (benzín, acetón a pod.) Chráňte výrobok pred priamym dlhodobým vystavením svetlu, môže tým utrpieť jeho farba (pri bežnom nosení slnečné svetlo, samozrejme, neškodí).
Váš kožený nábytok nečistite parou. para kožu vysuší a stvrdne. Nepoužívajte agresívne čistiace prostriedky, rozpúšťadlá, alkoholové čističe ani univerzálne čističe. môžu poškodzovať a meniť jej farbu.
Používanie vody vo veľkom množstve spôsobuje tvrdnutie kože a jej praskanie. Z tohto dôvodu nie je dobré na stoličky čalúnené kožou ani pokladať mokré oblečenie.
Průvodce stylem: Jak pečovat o kožené výrobky
Tradičné metódy spracovania kože
Ľudia sa snažili zúžitkovať kožu zvierat od nepamäti. Staré kultúry natierali kože tukom, neskôr ich vystavovali účinkom dymu a starí Číňania upravovali kože trieslovinami (činením kože za prítomnosti napr. kôry stromov).
Ukážkou tradičného spracovania kože je úryvok z článku Matúša Valihoru z Brezovej, kde má garbiarstvo dlhú tradíciu: “Podľa rukopisu S. Š. Osuského sa starý postup nazýval kadečkový. Kože namáčali v močidlách. Po rozmoknutí vyprané a z vody otečené kože podmazali na holej strane roztokom vápna a popola. Dali ich na strúhadlo (drevený pologuľatý špalok) a kosou (obojručným garbiarskym nožom) šklbali vlnu. Kože ďalej šli do zoly (drevenej kade zakopanej v zemi), kde sa vo vápennom roztoku (pôvodne i s popolom) lužili. Potom sa koža operie a na strúhadle kosou ošvári, ostruhá a oblajchuje (vyhladí). Kožu kládli do trečafa (drevenej nádoby či suda), kde ju opäť vyprali, a potom do drevených kadečiek (vošlo sa do nich 10-20 koží) s v teplej vode rozmiešanou, drvenou dubovou kôrou - dubnicou. Vydubené kože sa na povalách na vzduchu (bez slnka) usušili. Kropili ich a na štoku (drevenom stojane) štrichovali a potom štosovali (štrichovanie - oškrabanie zvyškov z rubu kože a jej zmäkčenie sa robilo pomocou štrichovníka s kovovou pracovnou plochou, pri štosovaní sa zas lícna strana hladila dreveným štosovníkom). Kadečkový postup bol zmodernizovaný používaním nátronu (zmesi haseného vápna so sírnikom sodným) pri podmazávaní a nahradením dubnice v studenej vode rozmočeným trieslom - smrekovou alebo jedľovou kôrou, kvebrachom (z kôry cudzokrajných stromov) a extraktom (výťažkom z trieslovín). Namiesto kadečiek sa kože dávali do drevených v zemi zakopaných kadí s kapacitou okolo 80-100 kusov koží. Tento novší postup sa nazýval kaďový.”
Mnoho experimentálnych archeológov spracovalo v rámci svojich pokusov kožu spôsobom, akým to ľudstvo robilo v časoch zrodu garbiarstva. Bez chémie, bez techniky a zariadení. Niektoré z týchto pokusov v krátkosti popíšem a dám tak základnú predstavu ako na to. Skvelým príkladom takéhoto experimentu je referát z Katedry archeológie FF UKF, Nitra. Metodicky bola praktická časť rozdelená nasledovne:
- Stiahnutie kože zo zabitého zvieraťa. Tento krok sme z etických aj finančných dôvodov vynechali, pracovali sme s materiálom získaným z bitúnku.
- Odsrsťovanie. Tento krok sa pri výrobe kožušiny nepoužíva, je však potrebný pri výrobe usne. Podľa Setona (Dvaja divosi) sa koža k tomuto účelu namáčala do bahna. V literatúre sme sa však stretli s namočením kože do roztoku popola (Malinovi 1992, 161). Preto sme sa rozhodli, že použijeme a porovnáme obidva spôsoby. Lepší výsledok bol dosiahnutý s roztokom popola. Zo vzoriek sa po dvoch dňoch odstraňovala srsť bez námahy. Pri namočení koží do bahna boli spozorované nápadné rozdiely v efektívnosti. Odlišnosť získaných výsledkov si vysvetľujeme aktivitou resp. inaktivitou rozkladných mikroorganizmov v jednotlivých ročných obdobiach. Z toho vyplýva, že popol ako koželužný prostriedok je vhodnejší, lebo oproti bahnu jeho efektívnosť nekolíše v závislosti od ročných období.
- Oškrabávanie zvyškov podkožných väzív a tuku z vnútornej strany kože. Na túto činnosť sme používali kostené, kamenné, keramické a kovové škrabadlá. Pri práci sme kože upevňovali dvoma spôsobmi: na pevnej podložke a voľne.
- Konzervácia očistených koží použitím činidla z mozgu a varenej pečene. Niektoré vzorky sme spracovávali bez použitia činidla, čím sme chceli overiť názor K. Spindlera (1998, 126-127), ktorý používanie činidiel pri výrobe koží v praveku nepredpokladá; uvažuje iba o konzervovaní opracovaných kožiek údením.
- Mäkčenie koží kvôli zvláčneniu a urovnaniu povrchu. Tento krok sme prevádzali najjednoduchšou metódou a to vyťahovaním, pričom sme používali rôzne drevené predmety s ostrou hranou. Kože sme vyťahovali nepreschnuté ihneď po oškrabaní alebo vyčinení.
- Údenie, konzervačný proces. Je dôležitý, aby si kože zachovali svoju pružnosť a aby po navlhnutí nestvrdli.
Po týchto krokoch by mali byť kožky vyrobené. Keď ale vyschli - stvrdli. Opätovným mäkčením a mastením sme ich však dokázali zmäkčiť. Toto nás priviedlo k názoru, že buď proces výroby nie je dostatočne efektívny, alebo že sme v ňom urobili chybu. O správnosti druhej možnosti nás presvedčil posudok odborníka P. Gašparíka (SPU Nitra), ktorému sme poskytli vzorky na zhodnotenie. Ako chybou sa ukázalo nedostatočné vymiazdrenie kožiek (tj. tretí krok). Túto chybu nespôsobili nami použité nástroje, ale naša nedostatočná zručnosť a praktické skúsenosti (Nevedeli sme odhadnúť, kedy je kožka dostatočne vymiazdrená). Ako ďalšie negatívum sa prejavilo vyťahovanie a údenie kožiek za mokra. Tieto faktory spôsobili zníženú kvalitu vypracovaných vzoriek. Podľa posudku P. Gašparíka sme kožky iba ošetrili, teda zakonzervovali, pričom použitý spôsob je vratný. To znamená, že pri zopakovaní pracovného procesu, t. j. namočenie, dôkladnejšie vymiazdrenie, mäkčenie a konzervovanie, budú kožky kompletne vyrobené. Niektoré zo vzoriek sú podľa posudku vypracované na 60%. Ešte by som doplnil z knižky E.T.Setona - Dva divosi, že činidlo sa robí z mozgu a pečene nasledovne.
V stručnosti ešte jeden postup, známy z čias Veľkej Moravy. Koža sa najprv zbavila zbytkov mäsa a tuku a odstránila sa srsť oškrabaním alebo pomocou vápna. Potom sa kože štedro posypali soľou a naukladali sa do jám. Poukladala sa na ne kôra stromov s vysokým obsahom trieslovín. Jama sa naplnila vodou a zakryla. Takto ošetrené kože ostali v jame niekoľko mesiacov aj rokov. Po vybratí z jamy boli usne natreté živočíšnym tukom a ešte mokré sa začali naťahovať aby nestvrdli.
tags: #osetrovanie #hladkej #usne #zivocisnym #tukom