Ovocinárstvo je špecializované výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva aj zeleninárstvo, kvetinárstvo, sadovníctvo a vinohradníctvo. Ovocinárstvo ako špecializované výrobné odvetvie produkuje jednak sadenice ovocných rastlín (tzv. škôlkarské výpestky) a jednak vlastné ovocie. Vlastné ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, višne, jahody a pod.) sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky.
Z botanického hľadiska je totiž ovocím plod kvitnúcich rastlín. Ďalej je ovocie definované ako jedlý plod alebo semeno viacročných semenných rastlín, najčastejšie drevín. „Všetko, čo na rastline narastie a je prostriedkom, ktorým rastlina rozsieva semená do okolia, je ovocím,“ píše Merriam-Webster slovník. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou. Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy.
Ovocné rastliny poskytujú nenahraditeľné ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí.
Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky).
Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.
Plody stromov
Jablká a hrušky
Súťaž o najstaršie ovocie na svete by vyhrali zrejme jablká. Divoké jablone rástli v oblasti strednej Ázie a Číny už pred desiatkami tisíc rokov. Hrušky majú svoj pôvod v západnej časti Číny, kde sa začalo s ich pestovaním už pred vyše 3 000 rokmi. Číňania dokonca hrušku považovali za symbol nesmrteľnosti. Hrušky poznali už v antickom Grécku a Ríme.
Marhule
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky. Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa.
Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite. Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.
Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.
Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom.
Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch.
K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu. Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihávanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky.
Ako radikálny rez marhúľ sa označuje ten, ktorý sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny. Okrem toho je nutné skrátiť aj všetky ostatné výhony, ktoré sa najčastejšie strihajú na jednu tretinu až dve tretiny dĺžky.
Broskyne
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty).
Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov.
U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platiť prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov.
Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília.
Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von. Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.
Broskyne bývali kedysi malé ako čerešne. Prvý krát boli domestikované okolo roku 4000 p.n.l a vtedy mali zemitú a mierne slanú chuť. Dnes sú broskyne až 64-krát väčšie, o 27% šťavnatejšie a o 4% sladšie.
Slivky
Slivky sú dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok, ktoré pomáhajú pri celom rade chorôb. Určiť ich pôvod vzhľadom na výskyt množstva odrôd však nie je vôbec jednoduché. Prvé zmienky o slivkách sa objavujú už okolo roku 470 pred naším letopočtom v čínskej literatúre. Už starovekí Rimania poznali okolo 300 rôznych odrôd, ktoré využívali nielen na liečenie ale aj ako prísadu do jedál. Slivky boli po celom svete rozšírené už v minulosti.
Plody kríkov a polokrov
Maliny a černice
Maliny a černice patria medzi drobné ovocie, ktoré je obľúbené pre svoju chuť a obsah vitamínov. Sú nenáročné na pestovanie a môžu priniesť bohatú úrodu.
Ríbezle a egreše
Ríbezle (čierne, červené, biele) a egreše sú ďalšie druhy drobného ovocia, ktoré sú bohaté na vitamín C a ďalšie prospešné látky. Sú odolné voči chladu a dajú sa pestovať aj v menej priaznivých podmienkach.
Jahody
Prvá zmienka o jahodách pochádza z literatúry antického Ríma, kedy sa jahody používali na liečenie. S ich pestovaním sa v Európe začalo ale výrazne neskôr, až v 14. storočí. V tomto období sa s ich pestovaním začalo na dvore francúzskeho kráľa Karola V. Jahody sa však využívali nielen na konzumáciu, celá rastlina bola ľudovými liečiteľmi využívaná napríklad na potláčanie depresívnych stavov. Jahody poznali už v antickom Ríme.
Plody popínavých rastlín
Kiwi
Kiwi, pôvodom z Číny, si našlo cestu aj do slovenských záhrad. Na Slovensku, s jeho rozmanitými klimatickými podmienkami, sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania, aby zabezpečili úspešný rast a bohatú úrodu. Ide o nutrične bohaté ovocie kyslasté a osviežujúce chuti so žiarivo zelenou dužinou. Plody, ako napríklad aktinídie (kiwi), obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov.
Kiwi, pôvodne známe ako čínsky egreš, je ovocie, ktorého korene siahajú hlboko do histórie Číny. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Ovocie bolo tradične zbierané z divorastúcich rastlín, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho systematickým pestovaním.
Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite.
Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov.
Kiwi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov. Rastlina kiwi je dvojdomá, čo znamená, že samčie a samičie kvety sa nachádzajú na oddelených rastlinách. Tento faktor je kritický pri plánovaní výsadby, pretože pre úspešné opeľovanie je potrebné mať v blízkosti samičie rastliny aj samčie.
Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích.
Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a bohatú úrodu. Kiwi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie na Slovensku dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 stupňov Celzia počas vegetačného obdobia. Kiwi sa však musí vysporiadať aj s nižšími teplotami, najmä počas zimy.
Rastlina najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde s nízkym obsahom vápnika, ktorú môžeme obohatiť o kompost alebo hnoj. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kiwi má plytké korene. Kiwi preferuje slnečné, teplé a chránené polohy. Južná alebo juhozápadná orientácia steny alebo plotu môže poskytnúť ideálne podmienky, zvlášť v chladnejších oblastiach Slovenska. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta. Kiwi rastie podobne ako vinič, avšak bez úponkov. Na oporu preto musíme rastlinu priväzovať. Vhodný je spomínaný plot alebo pergola, ktorú rastlina navyše krásne ozdobí.
Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. V prípade, že rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku. Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar.
Vzhľadom na to, že mladé rastliny kiwi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar. Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín.
Kiwi produkuje mladé výhonky skoro na jar, ktoré sú veľmi citlivé na mráz. Ten síce rastlinu nezabije, no spáli špičky výhonkov. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája.
Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Prerezávanie je ďalším dôležitým krokom v starostlivosti o kiwi. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň.
Efektívne šľachtenie a reprodukcia kiwi sú kľúčové pre zabezpečenie zdravých a vysoko produktívnych rastlín. Tieto metódy umožňujú pestovateľom vyberať a šíriť najlepšie vlastnosti rastlín, čím sa zvyšuje celková kvalita a množstvo úrody. Odrezky: Táto metóda zahŕňa odrezanie zrelých stoniek z existujúcich rastlín a ich zakorenenie. Odrezky by sa mali brať skoro na jar alebo v lete a mali by obsahovať aspoň dve až tri očká. Vrstvenie: Vrstvenie zahŕňa ohnutie vetvy k zemi, jej čiastočné zakopanie a zabezpečenie, kým sa nevytvoria nové korene. Semená: Aj keď je menej bežná pre komerčné účely, kiwi možno tiež rozmnožovať semenami. Semená sa zbierajú z dozretých plodov, vyčistia sa a nechajú sa vysušiť. Semená sa zasejú do štartovacích nádob s kvalitným štartovacím médiom a udržiavajú sa pri konzistentnej vlhkosti a teplote.
Vývoj nových odrôd kiwi zahŕňa selektívne šľachtenie rastlín s požadovanými vlastnosťami, ako sú väčšia odolnosť voči chorobám, lepšia mrazuvzdornosť alebo vyššia kvalita plodov.
Správne načasovanie zberu a efektívne spracovanie sú rozhodujúce pre zachovanie kvality a čerstvosti kiwi. Kiwi sa zvyčajne zbiera, keď plody dosiahnu plnú veľkosť, ale ešte predtým, než dozrejú na rastline. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia.
Plody kiwi sú citlivé na tlak a môžu sa ľahko poškodiť. Pri zbere je dôležité manipulovať s nimi opatrne, aby nedošlo k ich poškodeniu. Plody by sa mali očistiť od prípadných nečistôt a následne triediť podľa veľkosti a kvality. Na uchovanie čerstvosti by kiwi malo byť skladované v chladiacom zariadení pri teplotách okolo 0 až 1 °C s relatívnou vlhkosťou okolo 90-95%.
Kvetový a ovocný mol: Tieto moly kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody. Prevencia a Ošetrenie: Pravidelná kontrola rastlín na prítomnosť škodcov a známky chorôb. V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.
Pestovanie kiwi na Slovensku predstavuje atraktívnu príležitosť pre záhradkárov a farmárov, ktorí hľadajú alternatívu k tradičným plodinám. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Listáreň kiwi
Plody rastlín, ktoré nie sú ovocím v bežnom ponímaní
Vo svete potravín existuje veľa rastlín, ktoré väčšina ľudí považuje za zeleninu, no v skutočnosti ide o ovocie - botanicky. Z botanického hľadiska je totiž ovocím plod kvitnúcich rastlín. Najznámejším príkladom sú paradajky. Zaradenie paradajok medzi ovocie alebo zeleninu bolo také sporné, že musel v roku 1893 túto dilemu rozlúsknuť súd. Ten, napriek tomu, že botanicky sú paradajky ovocím, rozhodol v spore rodiny Nixnových opačne. Na zeleninu sa totiž vzťahovala daň z dovozu, na ovocie však nie. Rodina obchodujúca s paradajkami tak chcela zaplatenú daň vymôcť späť.
Paradajky, papriky, tekvice, cukety, baklažány
Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím. Každý, kto niekedy vyrezával tekvicu vie, že sú plné semienok. Všetky druhy tekvice spoločne s cuketami a baklažánom sú ovocím. Nie nadarmo je tekvica modernou prísadou aj pri pečení sladkých dezertov.
Strukoviny
Technicky hrášok tu nie je ovocím, ale hrachové struky sú. Hoci by ste to nečakali, olivy sú skutočne ovocím. Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím. Ďalšou bežnou strukovinou je cícer alebo fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú tiež ovocím.
Exotické ovocie
Banány
Banány pochádzajú z juhovýchodnej Indie, kde ich okolo roku 325 pred naším letopočtom objavil Alexander Veľký, ktorý ich predstavil aj „západnému svetu“. Pestovanie sa neskôr výrazne rozšírilo na Blízkom Východe, no aj dnes patrí India medzi popredných pestovateľov banánov. Prvé banány boli vypestované už takmer pred 7000 rokmi, no možné je, že to bolo dokonca pred 10 000 rokmi na území, kde sa dnes nachádza Papua Nová Guinea, no pestovali sa aj v juhovýchodnej Ázii. Moderné, hybridné banány majú perfektný, praktický a ľahko uchopiteľný tvar, pričom šupka sa dá ľahko odstrániť.
Citróny a pomaranče
História citrónov dodnes nie je úplne známa, predpokladá sa, že pochádzajú zo severozápadnej Indie odkiaľ sa rozšírili do oblasti Afriky a Blízkeho Východu. Citróny sa pestujú už vyše 2 500 rokov a poznali ich už v starovekom Egypte. Cez oblasť Palestíny sa citróny dostali do Európy približne 11. storočí. V 15. storočí už boli citróny aj v Európe obľúbenou prísadou do jedál. Pomaranče so svojou typicky sladkou chuťou sú hybridom medzi mandarínkou a pomelom. Zaujímavé je, že pomaranče neboli také sladké ako dnes a tiež sa neodporúčala ich konzumácia v surovom stave. V čínskej literatúre sa tieto citrusy spomínajú už približne okolo roku 315 pred naším letopočtom. Práve z Ázie sa pomaranče v 15. storočí dostali do Ameriky a Európy. Z európskych krajín sa vo veľkom pestujú pomaranče najmä na juhu Španielska. Dnes poznáme desiatky odrôd pomarančov, ktoré sa od seba odlišujú chuťou, sfarbením aj hrúbkou šupky. Pomaranče neboli vždy odporúčané na konzumáciu za surova.
Melóny
Napriek veľkej snahe nie je dodnes história melónov celkom objasnená. Predpokladá sa, že pochádzajú zo západnej Afriky, pričom pestované boli už v období starovekého Egypta. Našlo sa ale iba minimum nálezov, ktoré by túto teóriu podporovali. V 7. storočí sa melóny pestujú už v Indii a v 10. storočí aj v Číne. Približne v rovnakom období prebiehajú prvé pokusy o pestovanie melónov aj v južnej Európe, ktoré však neboli príliš úspešné. Vo väčšej miere sa na území Európy začne s pestovaním a využívaním melónov až v 17. storočí. Tento obraz zo 17. storočia namaľoval Giovanni Stanchi a vodný melón tu vyzerá nápadne odlišne ako dnešný melón, ktorý všetci dobre poznáme. Postupom času ľudia vyšľachtili melóny tak, že dužina tvorí najväčšiu časť melónu. V obchodoch dokonca môžete nájsť aj také, ktoré vôbec neobsahujú čierne semená.
Iné exotické ovocie
Existuje mnoho ďalších druhov ovocia, ktoré nie sú bežné v našich končinách, no majú zaujímavú históriu a chuť. Medzi ne patria napríklad:
- Sapodila: Pochádza z južného Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku. Má sladkú dužinu a konzumuje sa po odstránení jadierok.
- Loquat (Mišpuľa japonská): Pochádza z oblasti Stredozemného mora, má sladkú dužinu a používa sa aj na čaj.
- Feijoa (Ananásová guava): Má pôvod v Južnej Amerike, podobá sa na guavu a konzumuje sa surová aj varená.
- Tamarillo (Rajčiakovec repový): Pochádza z horských oblastí Južnej Ameriky, je kyslé a zvykne sa variť v sladkom sirupe.
- Pepino: Podobá sa na melón, plody pripomínajú baklažán, sú šťavnaté a sladké.
- Babaco: Podobné papáji, pochádza z Ánd, je odolné a rýchlorastúce.
- Curuba: Väčšia odroda mučenky (marakuje), nazývaná aj banán marakujový.
- Mangostana: Okrúhle tropické ovocie s bielou dužinou, veľmi chutné v surovom stave.
- Rambutan: Ázijské ovocie, ktoré vyzerá ako chlpaté liči a chutí podobne.
- Cucamelon: Plody veľké ako hrozno, chutia medzi limetkou, uhorkami a melónom.
- Durian: Známý ako najsmradľavejšie ovocie na svete, no s jemnou sladkou chuťou.
- Ackee: Pochádza z Afriky, dužina pripomína chuťou orechy.
