Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu.
Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube.
Paprika (capsicum annuum) je známou sezónnou zeleninou, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch.
Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.
Výber odrody a príprava na pestovanie
Pri výbere odrody je dôležité zvážiť, na aký účel budete papriku využívať. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek.
Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Sladké odrody sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie. Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí.
Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou.
Medzi najčastejšie pestované odrody u nás patrí odroda PCR - vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt.
Na našich záhradkách by nemala chýbať ani odroda Slovakia - dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy.
V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd.
Príprava priesad
Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.
Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm.
Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody.
S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm.
Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.
Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.
Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo. Priesady pestujte v dobre izolovanom, ideálne vo vyhrievanom fóliovníku z priameho výsevu. Nie je nutné pikírovanie. Najvhodnejší termín výsevu je medzi 15 až 30. Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C.
Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda. Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%.
Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme.
Kedy je priesada vhodná na vysádzanie? Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
Výsadba papriky
Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote.
Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá.
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz.
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.
Vhodným obdobím na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť. Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba.
Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.
Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady.
Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom.
Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.
Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč.
Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné.
Je to teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota je od 25 až 28°C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C.
Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.
Starostlivosť o papriku
Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.
Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.
Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne.
Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.
Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.
Choroby a škodcovia
1. Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
4. Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Zber a skladovanie
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Paprikové lusky majú väčšinou zelenú alebo žltú farbu, niekedy aj fialovú či nazelenale bielu, presné zfarbenie závisí na odrôde. Postupne sa ale lusky zabarvujú až do finálnej temne červenej farby, niektoré odrody sú sýto oranžové alebo žlté, existujú ale aj hnedé papriky. Ak dojdú až do finálnej farby, říkáme tomu botanická zralost. Tieto plody sú sladšie, než keď je utrhneme v technickej zrelosti.
Papriky sklízejte zhruba každý tretí deň. Ak je na rastline necháte príliš dlho, zbytočne zpozdí zrání zbylých plodů. Pre odrezávanie plodov si vezmite ostrý nôž alebo záhradnícke nožnice, papriku možno samozrejme aj odloupnout so stonkem, ale v tom je potreba mať praxi - stačí jeden zlý pohyb, a máte vonku celý koreň.
Chilli papričky sklízíme většinou zcela vyzrálé. Čím jsou vyzrálejší, tím jsou pálivější. Předčasnou sklizní tedy snižujete pálivost.
Čerstvé papriky nie je vhodné skladovať v lednici, chladom totiž ztrácí chuť.
Papriku pred skladovaním nemusíte umývať. Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk.
4 tipy pre obrovskú úrodu PAPRÍK
Pretože paprika pochádza z teplých oblastí Ameriky, v našich podmienkach potrebuje dôkladnú starostlivosť. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši.
Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.
Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov.
tags: #paprika #pestovanie #referat