Aj bez záhrady a na malom priestore si môžete vypestovať zaujímavé množstvo vlastných paprík - sladkých, pálivých, alebo na korenie. Pestovanie papriky je proste klasika. Spolu s paradajkami tvoria nerozlučný tandem, bez ktorého by letná záhrada ani chlieb s maslom snáď nemohli ani existovať. Patrí k najčastejšie pestovaným zeleninám u nás a v našich končinách má i celkom slušnú pestovateľskú históriu. Ale dokážete si predstaviť, že aj na vašom balkóne môžete zbierať jej chutné plody? Môže to na prvé počutie vyznieť komplikovane, ale nenechajte sa odradiť a poďte sa s nami správne naladiť.
Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Papriky určite patria na každý slnečný balkón. Zvlášť teraz, keď máte možnosť vysadiť si špeciálne odrody. Ak sa rozumne nakombinujú plodiny, dokážete celý šalát vyskladať z vlastných zdrojov: listové šaláty ako základ, do toho zmes byliniek, tri farby paradajok, tri farby paprík, uhorka - to sa na každom slnečnom balkóne dá. Aj na tom najmenšom.
Výsadba papriky
Čas na sadenie papriky je na jar, ale papriku dopestujete aj na balkóne alebo dokonca v byte. Vnútri poslúži aj ako zaujímavá dekoratívna rastlina. Pestovanie papriky zvládnu aj začiatočníci v záhradníčení. Budete si musieť dať pozor na pravidelnú zálievku a hnojenie. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu. Malé odrody paprík, ako čili, sa stanú ozdobou vášho okna, trebárs v kuchyni alebo obývačke.
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mraz. Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody.
S vysievaním semienok papriky a predpestovaním vlastných sadeníc začnite vo februári a skončite v druhej tretine tohto mesiaca. Semienka vysejte do substrátu a dajte ich na teplé miesto. Len čo mladé planty vzídu, preneste ich na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje. Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste.
Papriku na záhony alebo aj do kvetináčov na balkón je lepšie vysádzať z už predpestovaných priesad. Vyberte im slnečné a vzdušné miesto. Dariť sa im bude tam, kde predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby im neuškodili prípadné neskoré mrazy alebo nízke nočné teploty.
Papriky vysádzajte vo vzdialenosti 40 - 60 cm od seba. Do jamky pridajte lopatku kompostu, zalejte vodou a zasaďte po dve paprikové priesady. Paprika sa obvykle pestuje v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob.
Pri výbere vhodného kvetináča pre pestovanie papriky na balkóne je na začiatku veľmi dôležitý. Každá vysoká rastlinka potrebuje nádobu asi veľkosti štandardného vedra. Nezabudnite na odvodňovacie otvory, pretože paprika je citlivá na preliatie. Pre špeciálne mini balkónové papriky stačia o čosi menšie nádoby, ale zdôrazňujem „o čosi“ - rozdiel nie je až tak markantný ako pri vysokých a trpasličích paradajkách. Abyste jej to mohli dopřát, vyberte ji nádobu (květináč) o velikosti alespoň 18 litrů a o průměru cca 40 cm.
Na dno dostatočne veľkej nádoby, v ktorej budete papriku pestovať, dajte drenáž z kamienkov, keramzitu alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Na ňu položte netkanú fóliu, aby substrát neprepadal do drenáže a na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky. Papriku vysaďte a zalievajte odstátou vodou.
Papriky dopestujete aj vo vreci, hoci aj od substrátu. Do veľkého vreca umiestnite dve rastliny. Rožky vreca odstrihnite, nebude sa v nich držať voda a zároveň bude mať prebytočná voda kadiaľ vytekať.
Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Kajenské korenie. Na sušenie nepoužívame hrubostenné papriky, tie sú ideálne na priamy konzum, pretože sú šťavnaté.
Súčasťou úspešného pestovania je aj výber správnej odrody. Špeciálnu odrodu pre balkónové pestovanie vám tu nemusíme odporúčať. Pokiaľ dodržíte náš postup a tipy, môžete pestovať akýkoľvek druh. Ak sa rozhodnete pestovať svoje papriky zo semien, začať by ste mali už koncom februára, najneskôr v marci. Nie je to žiadna veľká veda, len treba trochu praxe. Musíte zistiť, ako sa im bude dariť práve na vašom okne, lebo s plastovými oknami je to trochu problém.
Denné polievanie, hnojenie a starostlivosť
Papriky sú citlivé na zálievku. V horkých dňoch som ich zalieval denne. V najhorúcejších dňoch sa môže stať, že dokonca dvakrát denne. Napriek tomu, aká podstatná je vľaha, nie je vhodné umiestňovať rastlinky na miesta, kde by boli vystavené dažďu. Pri nekontrolovanom prelievaní rastliny chorľavejú.
Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno.
Už som písal, že sú papriky citlivé na zálievku. V horkých dňoch som ich zalieval denne. Pre bezproblémové pestovanie doporučujem samozavlažovací kvetináč. Rastliny pri pestovaní v nádobách prechádzajú väčšími stresmi a toto nie je dobré miesto na šetrenie. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč.
Tip: Na balkóne zalievajte skoro ráno. Rannú zálievku si rastlina postupne vezme, odparí sa a nehrozí premokrenie koreňov, hubové choroby a plesne. Zalievam konvou k rastline, nie na listy.
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom.
Tip: V období kvitnutia a tvorby plodov hnojím raz týždenne hnojivami BioBizz. Z jednej rastliny som získal 8 paprík. Za mňa spokojnosť.
Vhodným prvkom úspechu je hnojenie. Môžete používať rôzne podomácky vyrobené zákvasy, ale to by asi nepotešilo vašich susedov. Najpraktickejšie sú prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.
Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov.
Pestovanie papriky a škodcovia
Čo sa týka škodcov, paprika najviac zaujíma vošky a roztoče. Ak by nestačila pomoc prisadenej bazalky, máme skvelé skúsenosti s prírodnými postrekmi.
Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
4 najčastejšie choroby papriky
Keďže je paprika náročná na starostlivosť, je dôležité dbať aj na prevenciu pred chorobami.
1. Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
4. Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Ak chcete pre papriky dobrú partiu, zasaďte k nim bazalku. Tá svojou vôňou odradí roztoče a vošky. Vhodnými spoločníkmi sú aj cibuľa a špenát, čo vám pomôže využiť pôdu okolo rastlinky.
Odrody papriky a ich rozmanitosť
U papriky nemáme tak široký výber odrôd špeciálne určených pre balkón ako napríklad u paradajky, no je to najmä dôsledkom nižšieho vzrastu papriky, takže takmer každá odroda je vhodná aj na pestovanie v kvetináči. Ale predsa len vám dáme tip na odrodu s menším vzrastom, ktorou je Hamík. Rastlinka má výšku 30-40cm a aj keď váš zrak upriete na malé plody, nenechajte sa oklamať - nejde o žiadne chilli papričky. Hamík rodí drobné oranžové plody vysokej sladkosti s minimom semien, preto ho milujú najmä deti.
Osobitne by som ešte spomenula chilli papričky a koreninové papriky. Chilli nájdete aj v odrodách, ktoré sú na priestor skromné ako pelargónia.
Sladké papriky pestujem každý rok iné. Tento rok je to odroda Yolo Wonder.
Existuje široká škála odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou plodov.
- PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
- Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.
- Hamík - sladká, oranžová, aj do nádob: Lahôdková odroda „baby“ papriky ročnej s menšími, sýto oranžovými plodmi lahodnej chuti, ktoré sú takmer bez semien. Konzumujú sa aj sterilizujú celé, zásadne v botanickej zrelosti.
- Kristián - štipľavá, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob: Odroda má stredne dlhé, tenké plody.
- Snack Orange - sladká, oranžová, aj do nádob: Odroda dosahuje výšku len okolo 40 - 50 cm. Plodov je veľké množstvo s minimom semienok v dužine.
- Rela - sladká, červená, pod kryt, na pole aj do nádob: Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm, vhodná pre všetky spôsoby pestovania. Nádoba musí mať objem minimálne 15 l. Plody sú v technologickej zrelosti stredne zelené dozrievajúce do červenej farby.
- Yala - sladká, žltá, pod kryt, na pole aj do nádob: Poloskorá odroda s menšími plodmi v tvare lichobežníka, ktoré sú dlhé 8 - 10 cm a široké 3 - 4 cm. Farba plodu v technologickej zrelosti je zelená, dozrieva dožlta.
- Žitava - sladká, červená, na pole: Odroda vychádza z krajovej Žitavskej papriky.
- Hodonínska sladká vzpriamená - sladká, červená, na pole: Paprika má stredný vzrast a vyrovnane dozrieva do tmavočervenej farby.
- Kajenské korenie - štipľavá, červená, na pole: Rastlina rastie do výšky 50 cm.
- Orange Koral - štipľavá, oranžová, na pole, pod kryt a do nádob: Skorá aromatická feferónka čerešňového typu. Rastlina je nižšieho vzrastu, vhodná na pestovanie na poli, vo fóliových krytoch aj v nádobách. Okrem sušenia sa aj nakladá a to samostatne, alebo v zmesi.
4 užitočné tipy pri pestovaní
0️⃣ Dajte im slnečné miesto
Papriky milujú slnko, potrebujú minimálne šesť, ale lepšie osem hodín plného slnka denne. Ak chceme zbierať šťavnaté a chrumkavé delikatesy, potrebujú sa denne kúpať v slnečných lúčoch. Preto sú vhodné pre balkóny orientované južne a juhozápadne.
1️⃣ Zvoľte správny kvetináč
Paprika má rada živiny, trvale vlhkú pôdu aj dostatok priestoru pre korene. Abyste jej to mohli dopřát, vyberte ji nádobu (květináč) o velikosti alespoň 18 litrů a o průměru cca 40 cm. Jen abych si to porovnal, pěstoval jsem je letos v obyčejném terakotově květináči. Práce se zaléváním bylo o poznání více, občas měla svěšené listy, ale povedlo se.
💡 Tip: Pre bezproblémové pestovanie doporučujem samozavlažovací kvetináč. Rastliny pri pestovaní v nádobách prechádzajú väčšími stresmi a toto nie je dobré miesto na šetrenie.
4️⃣ Denne zalievajte a dvakrát mesačne hnojte
Už som písal, že sú papriky citlivé na zálievku. V horúcich dňoch som ich zalieval denne. Z jednej rastliny som získal 8 paprík. Za mňa spokojnosť.
💡 Tip: V období květu a tvorby plodů hnojím jednou týdně hnojivy BioBizz.
💡 Tip: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.
How to Grow Bell Peppers from Seed in Containers | Easy planting guide
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.
Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".